Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
sirota
sirota
pupilus
(nedospelé dieťa pod ochranou poručníka, poručenec, opatrovanec)
lat.
práv.
poručenec
poručenec
pupilus
(nedospelé dieťa pod ochranou poručníka, opatrovanec, sirota)
lat.
práv.
opatrovanec
opatrovanec
pupilus
(nedospelé dieťa pod ochranou poručníka, poručenec, sirota)
lat.
práv.
porovnaj
chránenec
dieťa
dieťa
paedo-
/pe-/
pedo-
gréc. v zlož. sl.
baby
/bejby/
bejbi
bejby
bejbino
angl. hovor.
bambino
bambíno
(malé d., dojča, bábä, bábätko, nemluvňa)
lat. kniž.
špunt
nem.
hovor. expr.
šrac
šrác
nem. hovor.
štopeľ
štupeľ
(malé d., krpec, človiečik)
nem.
hovor. expr.
jezuliatko
(malé d., dieťatko)
vl. m.
pren. expr.
greenager
/grínejdžer/
(d. vo veku do 13 rokov)
angl. publ.
antikrist
ancikrist
(nezbedné, zlé d.)
gréc. + vl. m.
zastar. expr. pejor.
enfant terrible
/anfan teribl/
(hrozné d.)
franc.
fortunae filius
/-né/
(d. šťasteny)
lat. kniž.
alamnus
(nájdené d. neznámych rodičov, najdúch)
lat. zried.
pupilus
(nedospelé d. pod ochranou poručníka, poručenec, opatrovanec, sirota)
lat. práv.
bastard
(nemanželské d. al. miešanec, ľavoboček)
franc. pejor.
panghart
pankhart
(d. nemanželského pôvodu; d. všeobecne)
nem. hrub.
alamnus
(d. nemanželského pôvodu)
lat.
zried.
posthumus
postumus
(d. narodené po smrti otca, pohrobok)
lat. kniž.
nasciturus
(d. počaté a nenarodené, spôsobilé na niektoré práva, ak sa narodí živé)
lat. práv.
oblát
(d. určené rodičmi na rehoľný život)
lat. cirk.
enuretik
(d., kt. sa pomočuje)
gréc. lek.
gemini
(spolunarodené deti jednej matky, dvojčatá)
lat. odb.
erot
(postava, socha malého nahého okrídleného dieťaťa, najmä chlapca, v antike)
gréc.
putti
(erot v renesancii, baroku, aj bez krídel)
tal.
amoret
(erot v rokoku)
tal.
porovnaj
chlapec
dievča
meno
meno
1
(slovné označenie, pomenovanie)
nomen
lat.
kniž. a odb.
onomato-
gréc. v zlož. sl.
alétonym
(občianske m. autora)
gréc.
autonym
(pravé, pôvodné m. autora)
gréc.
pseudonym
(krycie m. autora)
gréc.
nomen omen
nomen est omen
(m. je znamením, vystihujúcim, príznačným pre nositeľa, priliehavé m. vystihujúce svojho nositeľa, napr. kováč Kováč)
lat. kniž.
andronym
(ženské m. odvodené od mužského)
gréc. lingv.
in nomine Domini
/nó-/
(v m. Pána)
lat.
kniž. a náb.
otčestvo
(krstné, rodné m. po otcovi, prechádzajúce do mena detí, v Rusku a Bulharsku)
rus.
firma
(názov podniku, obchodné m. podniku)
tal.
topikum
(miestne m.)
gréc.
eponym
(m. osoby použité na pomenovanie krajiny, miesta, národa a pod.)
gréc. lingv.
matronymikum
matronymikon
(osobné m. odvodené z mena, zamestnania matky, ženy)
lat. + gréc.
lingv.
patronymikum
patronymum
patronymikon
(osobné m. odvodené z mena, zo zamestnania otca, muža)
gréc. lingv.
singulatívum
(m. označujúce jednotlivinu a odvodené od látkového al. hromadného mena)
lat. lingv.
onymum
(vlastné m.)
gréc. lingv.
proprium
(vlastné podstatné m.)
lat. lingv.
toponymum
(vlastné zemepisné m.)
gréc. lingv.
geonymum
geotoponymum
(vlastné m. zemepisného útvaru, objektu, najmä rieky, mesta a pod., jeho názov)
gréc. lingv.
endonym
(vlastné m. zemepisného útvaru v jazyku krajiny, kde sa nachádza)
gréc. lingv.
exonymum
(vlastné m. zemepisného útvaru v inom jazyku)
gréc. lingv.
limnonymum
(vlastné m. vodnej nádrže, jazera, rybníka)
gréc. lingv.
ojkonymum
(vlastné m. sídla, obývaného miesta, aj zaniknutého)
gréc. lingv.
choronymum
(vlastné m. väčších prírodných al. správnych celkov)
gréc. lingv.
hydronymum
(vlastné m. vodného objektu, mora, toku, jazera a pod.)
gréc. lingv.
dromonymum
(vlastné m. cesty al. inej komunikácie)
gréc. lingv.
hodonymum
(vlastné m. dopravnej cesty, ulice, námestia, mosta a pod.)
gréc. lingv.
drimonymum
(vlastné m. lesa al. jeho časti)
gréc. lingv.
oronymum
(vlastné m. zvislého útvaru, hory, vrchu, pohoria, priesmyku, údolia a pod.)
gréc. lingv.
eklézionymum
(vlastné m. náb. miesta, oltára, kríža a pod.)
gréc. lingv.
anoikonymum
(vlastné m. neživého objektu na mape, kt. nie je určený na obývanie)
gréc. lingv.
selenonymum
(vlastné m. objektu na Mesiaci)
gréc. lingv.
chrononymum
(vlastné m. časového úseku, napr. Veľká noc)
gréc. lingv.
antroponymum
(vlastné m. človeka al. skupiny ľudí)
gréc. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum
(citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé rodné al. príbuzenské vlastné m.)
gréc. lingv.
etnonymum
(vlastné m. národa, národnosti, kmeňa)
gréc. lingv.
ergonymum
(vlastné m. organizácie, ústavu, spolku)
gréc. lingv.
ideonymum
(vlastné m. prejavu duchovnej kultúry, napr. obrazu, lit. diela)
gréc. lingv.
zoonymum
(vlastné m. zvieraťa)
gréc. lingv.
substantívum
(podstatné m.)
lat. lingv.
maskulínum
(podstatné m. mužského rodu)
lat. gram.
feminínum
(podstatné m. ženského rodu)
lat. lingv.
feminatívum
(podstatné m. ženského rodu, najmä odvodené z mužského rodu)
lat. lingv.
neutrum
(podstatné m. stredného rodu)
lat. lingv.
epikoinon
(podstatné m. nevyjadrujúce prirodzený rod, napr. nájdenec, sirota a pod.)
gréc.
lingv.
singulare tantum
/-lá-/
(podstatné m., kt. má iba jednotné číslo)
lat. lingv.
kolektívum
(hromadné podstatné m.)
lat. lingv.
konkrétum
(predmetné podstatné m.)
lat. gram.
gerundium
(slovesné podstatné m. utvorené zo slovesa)
lat. lingv.
apelatívum
(všeobecné podstatné m.)
gram.
proprium
(vlastné podstatné m.)
lat. lingv.
adjektívum
(prídavné m.)
lat. lingv.
gerundívum
(slovesné prídavné m. s významom nutnosti)
lat. lingv.
indeklinábile
(nesklonné m.)
lat. lingv.
indefinítum
(neurčité m., napr. zámeno)
lat. lingv.