Výsledky vyhľadávania

dutina

dutina
syringo- gréc. v zlož. sl.
kaverna (d. po rozpade tkaniva lek.; d. všeobecne) lat. odb.
komora (d. niektorých orgánov v tele) gréc.-lat. anat.
sinus (d. ústroja v tele) lat. anat.
laparo-
coelio- /ko-/
-askos gréc. v zlož. sl.
abdómen
venter lat. biol.
ventro-
ventri-
adómino- (brušná d., časť tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány) lat. v zlož. sl.
stóma (ústna d.) gréc. anat.
orbita (párová d. v tvárovej časti lebky, očnica) lat. anat.
galaktokéla (d. v mliečnej žľaze vznikajúca počas dojčenia) gréc. lek.
alveola (d. v pľúcach, pľúcny mechúrik v čeľusti, zubné lôžko) lat. anat.
kavita (vyhĺbenie, napr. v zube po odstránení kazom napadnutého tkaniva) lat. lek.
vesicula /-ziku-/
vezikula
vesiculo- /ziku-/
vezikulo- (ohraničená d. na pokožke, mechúrik) lat. lek.
folikul (drobná dutinka, vačok) lat. anat.
cysta
cystis gréc. lek.
cysto- (chorobná d. uzatvorená v tkanive organizmu s rôznym obsahom) gréc. v zlož. sl.
milium (drobná cysta na koži tváre s rohovinou) lat. lek.
absces (d. vyplnená hnisom, hnisavý zápal tkanív, ložisko hnisu, ohraničené hnisanie, hľuza) lat. lek. vet.
vakuola (dutinka v bunke vyplnená najmä vodou a zásobnými látkami) lat. biol.
pór (malý, drobný otvor, prieduch, škára, štrbina) gréc.-lat. porovnaj otvor

vzťah

vzťah
relácia lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.
nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.
atitúda (postoj, názor) franc. sociol.
referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.
relativita
relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.
inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.
nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
izomorfia
izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.
identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.
trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.
obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.
faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.
synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.
probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.
parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.
komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.
amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.
implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.
sínus
kosínus
tangens
kotangens
sekans
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.
stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.
dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.
sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.
partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.
sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
kolegialita
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.
familiarita
familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.
intímnosť
intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.
expresivita
expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.
sex (pohlavný v.) lat.-angl.
konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.
heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.
techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
maternita (materstvo) lat. odb.
paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.
paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
inštitúcia lat.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
píár
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.
paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.
heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.
homonymia
homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.
homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.
homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.
synonymia
synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.
predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.
subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.
koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.
adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.
rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.
parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.
parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.
denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.
modalita
modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

závislosť

závislosť
interdependencia (vzájomnosť) lat. kniž.
koherencia (súvislosť, spojitosť) odb.
korelácia (vzájomný vzťah, väzba al. z. medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
filiácia (vzťah, súvislosť, postupnosť) lat. kniž.
heteronómia (z. od vonkajších činiteľov, príčin, podnetov, zákonov, podriadenosť) gréc. odb.
poikilotermia (z. látkovej premeny, metabolizmu živočíchov od teploty vonkajšieho prostredia, studenokrvnosť) gréc. zool.
anizotropia (z. fyz. vlastností látok na smere ich merania) gréc.
hysteréza (z. stavu fyz. sústavy al. stavovej veličiny na predchádzajúcich stavoch) gréc. fyz.
funkcia (vzájomná z. dvoch veličín, závislý vzťah dvoch veličín) lat. mat.
sínus
kosínus
tangens
tangenta
kotangens
sekans
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
protektorát (vzťah dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená z. jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
vazalstvo (poslušnosť, podriadenosť, poddanosť, poddanstvo) kelt.-franc.
behetría (feudálna z. v stredovekom Španielsku) špan.
peónstvo
peonáž (z. nekvalifikovaných poľnohosp. robotníkov a drobných roľníkov na majiteľoch pôdy v Lat. Amerike) špan.
mánia gréc.
-mánia (vášnivá až chorobná zavislosť, vášeň) gréc. v zlož. sl.
alkoholizmus (z. na liehovinách ako návykovej droge, chorobný návyk požívania liehovín, nemierne pitie, požívanie liehovín, opilstvo, pijanstvo) arab.
metománia (chorobná túžba po alkohole) gréc.
dipsománia (chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.
potománia (pijanstvo) gréc. lek.
nikotinizmus (nadmerné užívanie, fajčenie tabaku) vl. m.
toxikománia gréc. lek.
narkománia (z. na omamných látkach, návyková túžba po omamných látkach) gréc. lek.
fetovanie (toxikománia, najmä vdychovaním) lat. hovor.
morfinizmus (toxikománia z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.
gamblerstvo (z. na hracích automatoch, chorobný návyk, vášeň) angl.
workaholizmus
workoholizmus
workholizmus /uórk-/ (z. na práci, posadnutosť prácou) angl. + arab.-angl. porovnaj vzťah