Výsledky vyhľadávania

usadenina

sediment lat. odb.

inkrustácia (povlak, usadenie) lat. odb.

sapropel (u. na dne stojatých vôd z odumretých organizmov, bahno organického pôvodu, hnilokal) gréc. geol.

till

til (nespevnená u. vzniknutá činnoťou ľadovca) angl. geol.

tillit

tilit (spevnená u. vzniknutá činnosťou ľadovca) angl. geol.

mudda (jemné bahnité usadeniny stojatých al. mierne tečúcich vôd) angl.

marc /már/ (u. odumretých kvasiniek vo víne) franc.

lógr (kávová u.) nem.-čes. porovnaj kameň 3

hornina

-lit

lito-

petro-

orykto- gréc. v zlož. sl.

sediment (usadená h., usadenina) lat. geol.

moréna (nános vytvorený, usadený činnosťou ľadovca) franc. geol.

aleurit (úlomkovitá usadenina) gréc. geol.

silt (nespevnená h. s veľkosťou zŕn 0,01 – 0,05 mm, prach) vl.m. geol.

oolit (h. zložená z guľovitých al. vajcovitých teliesok) gréc. geol.

??? (vetrom naviata usadená h., spraš) nem. zastar. geol.

vulkanit (vyvretá výlevná h.) vl.m. geol.

elúvium (zvetraná h. na mieste svojho vzniku) lat. geol.

substrát (pôdotvorná h.) lat. poľnohosp.

regolit (h. na povrchu Mesiaca al. iného telesa slnečnej sústavy, kt. nebola transportovaná) gréc. geol.

tuf (úlomkovitá h. vytvorená sopečnou činnosťou, používaná ako stavebný materiál al. prísada) tal. geol.

granit (hlbinná vyvretá h., žula) lat. geol.

bauxit (h. používaná ako surovina na výrobu hliníka) vl. m. geol.

siderit (ruda bohatá na železo, ocieľok) gréc. miner. porovnaj kameň 1nerast

vrstva

vrstva 1 (plošne rozložené množstvo látky)

strato-

strati- lat. v zlož. sl.

šichta nem. zried.

lamina (vrstvička) lat. odb.

etáž (rovina, plocha) franc. odb.

sendvič (dve al. viac vrstiev určitej látky spojené inou látkou) vl. m. tech. pren.

plaké (slabá v. kovu pokrývajúca iný kov) franc.

email (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.

glazúra franc.

glieda (sklovitá poleva, povlak na keramike, kove) nem. hovor.

smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na kovovom podklade) germ.-tal.

bandáž (v. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.) franc. tech.

protektor (vrchná obnovená v. plášťa pneumatiky, obnovený behúň) lat. tech.

banket (spodná v. základových múrov stavby) tal. stav.

makadam (podklad vozovky zo zmesi štrku) vl. m.

lazúra (tenká priesvitná v. riedkej faby na spodnej farebnej vrstve, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť a intenzitu) perz.

sfregatúra (riedka rozotierateľná polosuchá v. farby, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva) lat.

šeps (podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.) angl. výtv.

geosféra (obal Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.

atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.

troposféra (najspodnejšia v. atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.

stratosféra (v. medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

stratopauza (v. medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

mezosféra (v. atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.

mezopauza (v. medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.

ozonosféra (v. atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.

ionosféra (v. atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.

homosféra (v. atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.

termosféra (v. atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.

heterosféra (v. atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.

exosféra

protonosféra (v. atmosféry nad 800 km) gréc.

geokoróna (plynný obal okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.

hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.

ekosféra (v. Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.

fytosféra (v. Zeme pokrytá rastlinami) gréc.

litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (v. Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (v. zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná v. zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.

fotosféra (plynný obal okolo Slnka, najnižšia tenká v., do 300 km) gréc. astron.

chromosféra (plynný obal okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.

koróna (plynný obal okolo Slnka, vonkajšia v. slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.

koma (plynný obal jadra kométy) gréc. astron.

horizont (v. líšiaca sa určitým znakom, najmä vody, pôdy, hornín a pod.) gréc. odb.

humus (úrodná v. pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.

mul

mull (najzložitejšia forma humusu) nem.

tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom, najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.

lamina (vrstvička v sedimente s hrúbkou pod 1 cm) lat. geol.

förna (v. nerozložených organických zvyškov, najmä lístia, ihličia, na povrchu pôdy, v lese) švéd. odb.

epilimnión (vrchná v. vody vo vodnej nádrži, do 5 m) gréc. odb.

metalimnión (v. vody, kt. nie je ovplyvňovaná dennými prúdmi, skočná v.) gréc. odb.

hypolimnión (v. vody s nemennou teplotou, bez svetla a rastlín) gréc. odb.

stratus (sivá jednotvárna v. oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu) lat. meteor.

uvea (prostredná v. očnej gule, dúhovka) lat. anat.

retina (vnútorná v. v očnej guli, sietnica) lat. anat.

skléra (biela tuhá väzivová vrstva očnej gule, očné bielko) gréc. anat.

epiderma (vrchná v. kože živočíchov) gréc. zool.

zamša (hlavná, najhustejšia vrchná vrstva kože) nem.?

korium (väzivová spodná v. kože) lat.

pancier (kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej v. kože) tal.-nem. zool.

kutikula (v. pokrývajúca vonkajšie steny pokožkových buniek bot.; v. na povrchu tela niektorých bezstavovcov zool.) lat.

borka (vrchná odumretá v. pletív na povrchu kmeňa, konárov a koreňa, kôra) nem. bot.

perleť (vnútorná v. lastúr niektorých lastúrnikov) román.

aura (neviditeľná v. okolo tela vnímaná senzibilmi, vyžarovanie organizmu) gréc.