Výsledky vyhľadávania

súčasť

komponent

sekcia (zložka, časť) lat.

ingrediencia (zložka, prísada) lat. odb.

-mér

mero- (zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl. porovnaj časťzložka

kabát

redingot (pánsky dlhý priliehavý k. s chrbátom podobným fraku) franc.-angl.

montgomerák (dlhý voľný pánsky plášť zelenej farby z nepremokavej látky) vl. m. hovor.

baladrána (pánsky dlhý zriasený k. s rukávmi) tal. hist.

bombajka (ľahký plátenný mužský k. s krátkymi rukávmi) ?

kamizol

kamizola (krátky pánsky k., súčasť kroja) tal.-franc.

kaftan (dlhý voľný orient. pánsky k.) perz.

trenčkot (pánsky nepremokavý plášť) angl.

havelok (pánsky plášť s dlhým golierom bez rukávov) angl. vl. m.

atila (pánsky krátky priliehavý k. zdobený šnúrami, pôvodne voj.) maď.

žaket (pánsky tmavý k. s polami, okrúhlo strihanými prednými dielmi) franc.

ulster (pánsky voľný štepovaný k. so širokým golierom, veľkými chlopňami a našitými vreckami) vl. m.

aba

abája (pánsky voľný vlnený slávnostný plášť bez rukávov, v krajinách Blízkeho východu) arab.

mantila (krátky k., najmä dámsky) špan.

mentieka (dámsky krátky podšitý ozdobný k., súčasť zemianskeho oblečenia) maď. zastar.

kep (ľahký plášť, najmä dámsky) lat.-franc.-angl.

kazajka (ľahký k. do pása) tal.

paleto (polodlhý dámsky plášť) franc.

manteľ (plášť, najmä voj.) lat.-nem. zastar. hovor.

frenč (voj. k. so zapínaním až ku krku, so štyrmi našitými vreckami) angl. zastar. voj. slang.

dolomán (uhorský voj. al. pánsky šľachtický k. zdobený šnúrami) tur.

šineľ (voj. plášť) rus. zastar.

burka (plstený kozácky plášť) rus.

kolet (voj. priliehavý k. s krátkymi šosmi, súčasť rovnošaty jazdectva) franc.

bandaliér (zvinutý voj. k., súčasť výstroja) voj. slang.

kongo (plášť ako súčasť voj. poľného odevu) vl. m. voj. slang.

sako (krátky k., súčasť obleku) tal.

blazer /blejzr/

blejzer (ľahké šport. sako) angl.

pelerína (voľne splývajúci k. bez rukávov) franc.

baloniak (k. z jemnej hustej hodvábnej tkaniny) tal.-franc. hovor.

anorak (lyžiarsky k. al. vetrovka s kapucňou) esk.

šuba

šubica (dlhý kožuch) rus.

bunda (krátky ľahký šport.k., obyčajne dole upravený na stiahnutie; kožuch zastar.) maď.

parka (bunda siahajúca nad kolená so šnúrkou al. gumou v páse a dole, najmä s kapucňou) esk. šport. slang.

bomber (tmavá krátka kožená bunda s cvokmi) angl.

burnus (ťažký a teplý k., zimník hovor.; široký beduínsky k. s kapucňou) arab.-franc.

hubertus (k. z hrubej vlnenej látky, pôvodne poľovnícky) vl. m.

kepeň (dlhý plášť bez rukávov) tur.-maď.

župica (krátky súkenný k. s klinmi na bokoch) arab.-franc. etnogr.

spencer /-ser/ (krátky rovný kabátik) vl. m.

kuligán (krátky voľný k. z hrubej pleteniny) angl.? text.

trenčkot (nepremokavý k.) angl.

mackintosh /mekintoš/ (nepremokavý k. s gumovou impregnáciou) vl. m.

deák (starosvetský k.) vl. m.

raglán (voľný k. s rukávmi strihanými vcelku s ramenom) angl. vl. m.

dufflecoat /daflkout/ (dámsky al. pánsky voľný rovný krátky kabát s kapucňou, veľkými našívanými vreckami a so sedlom) angl.

chesterfield /čestrfíld/ (pánsky kabát po kolená s jednoradovým skrytým zapínaním) angl.

slipon (ľahký vrchný plášť s raglánovým rukávom, so skrytím zapínaním a s krátkou fazónkou) angl.

kontuš (poľ. slávnostný k. s rozstrihnutými rukávmi, súčasť kroja) poľ. zastar.

surka (chorvátsky k. zapínaný na šnúrky, súčasť kroja) chorv.

chalát (dlhý voľný k. u východných národov, Tatárov) arab.-rus.

chlamýda (starogréc. vrchný vlnený plášť nosený cez ľavé plece a zopätý kovovou sponou) gréc. hist.

himation (mužský aj ženský vlnený ťažký vrchný k. starogréc.) gréc. hist.

paludamentum (starorím. voj. purpurový al. biely k. zapínaný sponou na pravom pleci) lat.

sagum (krátky starorím. k. z tmavej vlny so sponou na pravom pleci, používaný pastiermi a vojakmi) lat. hist.

lacerna (starorím. plášť s kapucňou zapínaný na pleciach sponou a nosený pri daždi cez tógu) lat.

paenula /pé-/ (vlnený al. kožený zimný plášť po kolená, kruhovitého al. elipsovitého strihu bez rukávov, s otvorom na hlavu a kapucou, v starom Ríme) lat. hist.

pluviál (odev s kapucňou do dažďa, súčasť rímskeho odevu hist.; slávnostný korunovačný plášť rím.-nem. cisárov hist.; široký voľný plášť nosený duchovnými pri slávnostiach cirk.) lat.

tabard (stredoveký riasnatý plášť univerzitných majstrov a bakalárov bez rukávov) franc. hist.

pálium (korunovačný cisársky plášť) lat.

kaput (dlhý vrchný starodávny k.) franc. zastar.

mantela (plášť vyšších katolíckych duchovných) tal. cirk.

mandyas (široký dlhý biskupský plášť, vpredu otvorený, zopnutý sponami) gréc. cirk.

mozet

mozzetta (krátky plášť s malou kapucňou nosený vysokými katolíckymi duchovnými) tal. cirk.

cappa magna /ka-/ (rímskokatolícky kardinálsky široký dlhý červený plášť s kapucou) lat. porovnaj kabátikúbor

náuka

náuka 1 (vedný odbor)

-lógia

-grafia

-nómia

-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.

disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.

pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.

systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.

synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.

metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.

metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.

heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo

litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.

ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)

trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.

kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.

lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.

šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.

biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.

taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.

botanika gréc.

fytobiológia gréc. zastar.

fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.

zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.

antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.

somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.

mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.

protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.

bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.

virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.

parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.

hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.

limnológia

limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.

fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.

karpológia

karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.

algológia lat. + gréc.

fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.

lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.

bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.

mykológia (n. o hubách) gréc. bot.

graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.

dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.

pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.

ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.

ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.

enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.

fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.

fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.

protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.

entomológia gréc.

insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.

myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.

apistika (n. o včelách) lat.

arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.

ichtyológia (n. o rybách) gréc.

ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.

batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.

malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.

herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.

ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.

ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.

oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.

ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.

mammaliológia lat. + gréc.

teriológia (n. o cicavcoch) gréc.

hipológia (n. o koňoch) gréc.

kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.

kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.

zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.

epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.

odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.

paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.

paleobiológia

paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.

paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.

paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.

agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.

pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.

agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.

edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.

kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.

fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.

morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.

anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.

organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.

tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.

fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.

histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.

osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.

fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.

bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.

ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.

environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.

synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.

geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.

biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.

fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.

synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.

zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.

chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.

zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.

faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.

bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.

etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.

fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.

kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.

kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.

daktyloskopia

dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.

onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.

osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.

olfaktológia lat. + gréc. biol.

osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.

embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.

genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.

eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.

farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.

farmácia

farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.

toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.

juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.

ergonómia

ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.

fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.

mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.

dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.

kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.

statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.

optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.

stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.

aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.

tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.

balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.

tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.

reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.

akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.

dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.

rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.

röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.

stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.

gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.

chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.

alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.

organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.

anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.

petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.

biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.

stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.

metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.

metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.

olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.

chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.

chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.

chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.

chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.

termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.

termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.

kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.

pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.

fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.

fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.

barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.

hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.

metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.

nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.

aeronautika gréc.

aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.

kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.

dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.

eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.

alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.

bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.

bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.

laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.

flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.

organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.

makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.

meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.

klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.

hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.

talasografia (n. o mori) gréc.

oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.

glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.

kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.

hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.

potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.

limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.

oceánológia (hydrológia morí) gréc.

hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.

glaciológia lat. + gréc.

kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.

speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.

kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.

astronómia gréc.

uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.

kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.

planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.

geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.

geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.

orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.

geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.

petrológia gréc.

petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.

tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.

mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.

stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.

paleobiológia

paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.

litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.

montanistika (n. o baníctve) lat.

seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.

seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.

vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.

krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.

topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.

kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.

architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.

farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.

selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.

selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.

selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.

areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.

matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.

aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.

algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.

kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.

geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.

goniometria gréc.

trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.

stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.

informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.

kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.

robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.

stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.

fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.

gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.

psychotronika

parapsychológia

ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.

ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.

arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.

prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.

futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.

logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.

ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.

demografia gréc.

populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.

stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.

blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.

psychológia (veda o duševných javoch) gréc.

sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.

politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.

filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.

ontológia

metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.

gnozeológia

epistemológia

noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.

kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.

logika (veda o správnom myslení) gréc.

etika gréc. filoz.

morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.

aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.

deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.

estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.

fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.

eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.

nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.

axiológia

timológia

timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.

teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.

história

historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.

archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.

prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.

medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.

archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.

epigrafia

epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.

kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.

diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.

jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.

civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.

fikh (islamská práv. veda) arab.

ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.

makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.

mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.

ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.

ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.

štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.

kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.

etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.

etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.

folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.

lingvistika lat.

filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.

paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.

metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.

filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.

exegetika

exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.

textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.

poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.

genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.

štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.

tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.

komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.

lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.

gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.

semiotika

semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.

sémantika

semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.

syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.

pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.

grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.

fonemika

fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.

vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.

morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.

onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.

terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.

onomastika

onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.

ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.

etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.

neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.

morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.

frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.

idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.

peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.

štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.

lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.

fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.

ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.

ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.

eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.

rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.

bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.

stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.

verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.

prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.

metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.

strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.

epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.

grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.

grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.

papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.

archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.

translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.

rétorika

rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.

veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre

slavistika (slovan. národov) lat.

slovakistika (Slovenska) lat.

bohemistika (čes. krajín) lat.

polonistika (Poľska) lat.

slovenistika (Slovinska) lat.

sorabistika (lužických Srbov) lat.

balkanistika vl. m.

balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.

bulharistika (Bulharska) vl. m.

albanistika (Albánska) vl. m.

baltistika (baltských národov) vl. m.

lituanistika (Litvy) vl. m.

rusistika (Ruska) vl. m.

hungaristika (Maďarska) lat.

ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.

germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.

nordistika (germ. národov severu Európy) nem.

škandinavistika (škandinávskych národov) lat.

nederlandistika (Holandska) hol.

romanistika (románskych národov) lat.

italistika (Talianska) vl. m.

hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.

portugalistika

lusistika (Portugalska) vl. m. lat.

anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.

amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.

turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.

arabistika (arab. národov) vl. m.

egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.

afrikanistika (národov Afriky) vl. m.

orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.

semitológia vl. m. + gréc.

semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.

sinológia (Číny) lat. + gréc.

japonistika (Japonska) vl. m.

byzantológia (Byzancie) vl. m.

ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.

ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.

ornamentalistika

ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.

urbanizmus lat.

urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.

ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.

ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.

muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.

melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.

kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.

harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.

organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.

semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.

kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.

choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.

teatrológia (div. veda) gréc.

filmológia (veda o filme) angl. + gréc.

heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.

vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.

numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.

notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.

filatelia gréc.-franc.

timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.

faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.

sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.

gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.

kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.

pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.

antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.

andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.

geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.

didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.

surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.

oftalmopédia

optopédia gréc.

tyflopédia

tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.

tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.

pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.

juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.

etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.

defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.

somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.

docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.

kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.

kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.

odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.

mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.

viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.

penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.

mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.

religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.

teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.

ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.

teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.

apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.

pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.

dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.

teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.

pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.

christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.

soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.

mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.

angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.

hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.

eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.

liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.

heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.

eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.

homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.

poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)

katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.

patristika lat. cirk.

patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.

astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

pás

pás 1 (dlhý úzky pruh nejakého materiálu)

štráf (pruh) nem. hovor.

léga (ozdobný pruh, záhyb al. obruba na okraji al. ploche látky) nem. krajč.

šál (p. látky používaný ako prikrývka krku, hlavy al. pliec) perz.-angl.

shawl /šál/ (jemný vzorkovaný orient. šál) perz.-angl.

boa (dlhý úzky šál z kožušiny al. pštrosích pier) lat.

mantila (čipkový šál zahaľujúci hlavu a prsia, v špan. národnom kroji) špan.

štóla (dlhý široký p. z látky al. kožušiny nosený okolo pliec, súčasť ženského oblečenia; dlhý úzky p. z látky, súčasť odevu katolíckeho kňaza pri niektorých obradoch cirk.) lat.

prámik (ozdobná netkaná plochá šnúra) nem.

volán franc.

garnier

garnír (naberaný al. skladaný pásik látky na ozdobovanie šiat) franc.-nem. krajč.

žabó (naberaná, zriasená ozdoba šiat, košieľ, blúzok pri krku) franc.

sárí (ind. vrchný odev, p. bavlnenej al. hodvábnej látky obkrútený okolo tela a hlavy) ind.

pončo

poncho /pončo/ (odev juhoamer. andských Indiánov, p. tkaniny, najmä vlnenej, s otvorom pre hlavu) indián.

serapa (mexický odev, šál al. prikrývka s otvorom pre hlavu) špan.

sarong (odev v juhovýchodnej Ázii zo zošitého p. látky nazberaného okolo bokov) indonéz.

lampas (p. na vonkajších švíkoch nohavíc, najmä na unifome) franc.

dragún (p. na chrbte, vzadu na kabáte) franc. krajč.

šerpa (širší pruh ozdobnej tkaniny, stuha, okolo p. al. ramien dámskych šiat al. upevnená šikmo cez prsia ako odznak hodnosti) franc.-nem.

epoleta (pásik látky na pleciach rovnošaty s označením hodnosti, náplecník) franc. voj.

paspula

paspulka (úzky p. látky, stuha, pruh na obrubovanie, zdobenie) franc.

pleréza (smútočná páska na odeve) franc.

bandaliér (p. na zavesenie zbrane, bubna a pod., od ramena cez pás na opačný bok, široký kožený remeň) franc. voj. zastar.

trak (p. pevnej tkaniny na upevnenie, popruh) nem. hovor.

gurta

gurtňa (popruh na prenášanie ťažkých predmetov, najmä nábytku pri sťahovaní) nem. hovor. subšt.

lonž (zabezpečovacie lano, popruh používaný pri výcviku al. vystúpení artistov vo výškach) franc.

ženilka (úzky oblý p. tkaniny, najmä s vlasom, na tkanie kobercov, šatiek a pod.) franc. text.

kasket (dva prekrížené kovové p. na kyrysníckom, jazdeckom klobúku od 17. st.) franc.

manipul (široký ozdobný p. cez ľavé rameno, súčasť omšového odevu katolíckeho kňaza) lat. cirk.

škapuliar (široký p. látky s otvorom na hlavu, časť mníšskeho rúcha splývajúceho vpredu aj vzadu) lat.-nem. cirk.

epitrachélion (dva dlhé p. hodvábnej látky s vyšitými krížmi s otvorom pre hlavu, súčasť odevu byzantského kňaza) gréc. cirk.

orarión (p. látky s troma krížmi obliekaný cez prsia a za chrbtom voľne padajúci, súčasť odevu byzantského diakona) gréc. cirk.

pálium (biely vlnený pruh so šiestimi čiernymi krížikmi nosený cez plecia a vybiehajúci vpredu i vzadu, symbol patriarchov a arcibiskupov) lat. cirk.

ráf (kruhový kovový p. na sťahovanie al. upevňovanie, obruč na kolese) nem. hovor.

planžeta (tenký kovový pásik) franc. tech.

fólia (tenký ohybný plát z rôznych materiálov, blana, list) lat.

lamela (tenký pásik, doštička, pliešok, najmä pohyblivý, používaný v tech. zariadeniach) franc. tech.

strip (kovový p. vyrobený valcovaním, kovový polovýrobok) angl. hut.

linka (p. na premiestňovanie výrobku al. iného predmetu podľa sledu výroby al. iného postupu, dopravník a pod.) lat.-nem. tech.

transparent (p. látky, papiera a pod. s nápisom, heslom, obrazom na nosenie v sprievode) lat.

kapitálik (pásik, kt. sa vlepuje na horný a dolný okraj chrbta knihy) lat. polygr.

banderola (páska na novinách, cigarách a pod.) tal.

lameta (pásik staniolu ako ozdoba na vianočný stromček) lat.-tal.

film (priehľadný ohybný p. s vrstvou citlivou na svetlo používaný na fotografovanie a pod.) angl.

diafilm (film obsahujúci rad diapozitívov na určitú tému, rad, súbor diapozitívov) gréc. + angl.

mikrofilm (film zachytávajúci texty a pod. v zmenšenej mierke) gréc. + angl. fot.

mikrofiš (film so záznamom viacerých mikrofilmov) gréc. + franc. fot. porovnaj stuhašatka

úbor

habit lat.

garderóba (šatník, šatstvo) franc. hovor. zastar.

konfekcia (odev, šatstvo, oblečenie vyrobené hromadne v normovaných veľkostiach) franc.

paráda (nápadne pekný, ozdobný, slávnostný, sviatočný ú.) špan. hovor.

gala (slávnostný, sviatočný ú.) arab.-špan.

outfit /aut-/ (vhodný odev, šaty) angl.

randy (roztrhané šaty) maď. expr.

maškaráda (nevhodný, smiešny, nápadný ú.) tal.-franc. pejor.

kostým (dobový div. al. maškarný ú.) tal.-franc.

domino (maškarný ú. s kapucňou, pôvodne čierno-biely) rom.

kvádro franc. slang.

mundúr špan.-nem. expr.

ancug

ancúg (pánsky oblek, šaty) nem. hovor. zastar.

smoking (pánsky spoločenský ú., najmä čierny s lesklými chlopňami na saku) angl.

frak (pánsky slávnostný čierny oblek zložený z kabáta vpredu vykrojeného a vzadu predĺženého, nohavíc, bielej vesty, bielej viazanky a cylindra) angl.-franc.

žaket (pánsky slávnostný ú. zložený z tmavého kabáta s polami, tmavých pásikovaných nohavíc a svetlosivej vesty) franc.

čamara (pánsky spoločenský oblek so slučkovým zapínaním kabáta) rom.-poľ.

vesta (horná časť mužského odevu bez rukávov, nosená pod sakom) franc.-angl.

toaleta (dámsky spoločenský, slávnostný večerný ú.) franc.

róba (dámske slávnostné večerné šaty) franc.

koktailky (dámske polovečerné šaty) angl.

kostým (dámsky ú. zložený z kabátika, sukne al. nohavíc) tal.-franc.

komplet (dámsky ú. zložený zo sukne a saka z rovnakej látky) lat.-franc.

džemper

žemper (pletená voľná dlhá podkasaná dámska blúzka) franc.-angl.

tričko

triko

trikot (horná, najmä spodná, ľahká pletená priliehavá časť odevu s otvorom na prevliekanie cez hlavu; priliehavé pletené šport. oblečenie na hornej časti tela; tielko) franc. franc.

top (vrchný horný úbor obliekaný na tielko, tričko a pod.) angl.

skampolo (vrchný pleteninový šport. úbor) tal. text.

dres (šport. ú. jednotný pre klub al. družstvo) angl.

indoor

indoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do telocvične a pod.) angl.

outdoor

outdoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do prírody a pod.) angl.

kimono (závodný šport. ú. v džude a karate) jap.

vesta (krátky kabátik, najmä pletený) franc.-angl.

lajblík (krátka ženská vesta, živôtik) nem. hovor.

brusliak

prusliak

bruslek

bruclík

bruclek (vyšívaná ženská vesta, najmä ako súčasť kroja, kožuštek) nem. hovor.

kordula (vesta, živôtik ľudového kroja) lat. nár.

bolero

bolerko (krátka ženská vpredu otvorená vesta) špan.

sveter (pletená al. háčkovaná horná vrchná časť odevu s rukávmi) angl.

pulóver (horná vrchná časť odevu s rukávmi a otvorom na prevliekanie cez hlavu) angl.

rolák (tričko al. pulóver s vysokým vyhrnutým golierom) nem. hovor.

tvinset

twinset (súprava pulóvra a vesty rovnakej farby al. vzoru) angl. text.

kardigan (pletená vesta al. sveter) angl.

blúza (ľahká horná časť ženského oblečenia; horná časť pracovného, šport. al. voj. úboru) franc.

matrózka (modrá námornícka blúza s veľkým golierom do polovice chrbta) nem. hovor. zastar.

matrózky (detské šaty s veľkým golierom do polovice chrbta, najmä modré) nem. hovor. zastar.

pančucha (pletené oblečenie na nohy) nem.

sutana (dlhý splývavý ú.) franc. kniž.

pareo (kus látky prehodený cez postavu a upravený ako odev pomocou uzla) franc. krajč.

talár (dlhý tmavý obradný ú. sudcov, vysokoškolských a cirk. hodnostárov) lat.

purpur gréc.-lat.

šarlát (ú.zo sýtočervenej látky s nádychom do fialova, ako odznak hodnosti) lat.-nem.

montérky (pracovný, robotnícky ú.) franc.

kombinéza franc.

overal (pracovný al. ochranný ú., nohavice spojené s blúzou) angl.

civil (občiansky, nevoj. ú.) lat.-nem. hovor.

uniforma (rovnošata) lat.-franc.

mundúr (jednotný úbor armády, rôznych organizácií a pod.) špan.-nem. zastar.

maskáč

maskáče (poľná krycia voj. rovnošata) arab.-franc. voj. slang.

extrovky (vychádzková voj. rovnošata) lat. voj. zastar.

safari (ú. z hnedozelenej al. pieskovej bavlnenej tkaniny so strihom uniformy, používaný na výpravy do prírody) svahil.

skafander (vzduchotesne uzavretý ochranný ú. potápačov al. kozmonautov) gréc.

livrej (rovnošata šľachtických sluhov, hotelových zamestnancov, vrátnikov a pod.) franc.

rondón (čašnícka vesta) franc.

pyžama

pyžamo (nočný ú. zložený z kabátika a nohavíc) perz.-angl.

župan arab.-franc.

šlafrok nem. hovor. zastar.

vigan (pohodlný domáci ú.) vl. m. zastar.

negližé (nočný al. domáci ú.) franc. hovor.

chitón (starogréc. spodný plátenný odev) gréc.

chlaina (starogréc. vlnený vrchný mužský ú. farbený purpurom al. vyšívaný) gréc. hist.

exomis (starogréc. zošitý podkasaný vlnený pracovný ú.) gréc. hist.

peplos (starogréc. zriasený prepásaný vrchný ženský ú. obdĺžnikového strihu splývajúci v záhyboch na zem) gréc. hist.

tunika (starorím. spodný ú. z vlny al. plátna s krátkymi rukávmi, siahajúci nad kolená) lat. hist.

pálium (starorím. vrchný ú.) lat. hist.

tóga (starorím. dlhý zriasený vlnený vrchný ú. obtočený okolo tela cez ľavé plece a pravý bok) lat.

praetexta /pre-/ (tóga s votkaným nachovým pruhom, kt. nosili vysokí úradníci a kňazi) lat.

paenula /pé-/ (starorím. vlnený al. kožený zimný plášť po kolená kruhovitého al. elipsovitého strihu bez rukávov, s otvorom na hlavu a kapucňou) lat. hist.

lorika (ochranný ú. starorím. legionárov) lat. hist.

štóla (starorím. ženský dlhý plátenný ú.) lat. hist.

stola (starorím. ženský plátenný ú. s vlečkou) lat. hist.

palla (starorím. dlhý zriasený ženský ú. z vlny al. plátna s cípom cez hlavu) lat.

pluviál (ú. s kapucňou do dažďa, súčasť starorím. odevu) lat. hist.

pluviál (slávnostný korunovačný plášť, pôvodne rím.-nem. cisárov) lat. hist.

tunika (stredoveký splývavý kráľovský, kniežací al. kňazský ú.) lat. hist.

ornát (bohato zdobený slávnostný stredoveký ú.) lat. hist.

pancier (stredoveký kovový ochranný kovový kryt, najmä hornej časti trupu, brnenie) tal.-nem. hist.

kyrys (zbroj, brnenie z kovu chrániace hruď, niekedy aj chrbát) franc.-nem.

pektorál (ú. chrániaci iba plecia a časť hrude) lat.

brigantína (ochranný ú. z dvoch vrstiev látky, medzi ktorými sú všité kovové pliešky, ľahké brnenie, 15. – 16. st., stredná Európa) tal. hist.

korazin (krátky vrchný ú. bez rukávov s oceľovými krúžkami al. lamelami upevnenými vnútri, 15. – 16. st., románske krajiny) tal. hist.

reverenda (dlhý vrchný tmavý pánsky ú. s veľkým golierom a širokými rukávmi, nosený kňazmi, učencami, mešťanmi a pod., 16. st.) lat.

kontuš (renesančné ozdobné naberané ženské šaty) poľ. zastar.

ríza (slávnostné splývavé rúcho) rus. hist.

sarafán (rus. ľudový dámsky ú. bez rukávov) perz.-rus.

kazak (dlhá blúza nosená na vrchu sukne al. nohavíc) tur.-rus.

čekmen (vrchný ú. kaukazských kozákov) rus.

galabija

gallabija (arab. vrchný voľný a ľahký ú. nosený ako dlhá košeľa) arab.

čadra (vrchný ženský ú. v moslimských krajinách) arab.

sárí (ind. dámsky vrchný ú., pás bavlnenej al. hodvábnej látky obkrútený okolo tela a hlavy) ind.

šatrí (dámsky vrchný ú. na celú postavu i tvár, Afganistan) afgan.

sjoba (tibetský ú.) tib.

sarong (ú. zo zošitého pásu látky nazberaného okolo bokov, juhovýchodná Ázia) indonéz.

kimono (jap. dlhý voľný ľudový ú. so širokými rukávmi a stiahnutý širokým pásom) jap.

serapa (mexický ú., šál al. prikrývka s otvorom pre hlavu) špan.

pončo

poncho /pončo/ (ú. juhoamer. andských Indiánov, pás tkaniny, najmä vlnenej, s otvorom pre hlavu) indián.

efod (rúcho žid. veľkňazov) hebr. bibl.

sticharion (byzantský dlhý biely spodný sukňovitý ú. kňazov a diakonov) gréc. cirk.

mandyas (byzantský široký dlhý biskupský plášť vpredu otvorený, zopnutý sponami) gréc. cirk.

epitrachélion (byzantský ú., dva dlhé pásy hodvábnej látky s vyšitými krížmi s otvorom pre hlavu) gréc. cirk.

orarión (pás látky s troma krížmi obliekaný cez prsia a za chrbtom voľne padajúci, súčasť odevu byzantského diakona) gréc. cirk.

felon

felónium (byzantský vrchný dlhý široký ú. bez rukávov) gréc. cirk.

kamža (katolícky kňazský al. miništrantský ú., široké dlhé rúcho) lat.

rocheta (katolícky kňazský al. miništrantský ú., krátke biele obradné rúcho) lat. cirk.

klerika lat.-gréc.

reverenda lat. hist.

sutana (katolícky kňazský dlhý splývavý spodný ú. po členky) franc. cirk.

alba (katolícky kňazský dlhý biely ľanový ú. s čipkovým lemom, nosený cez kleriku) lat. cirk.

kazula

ornát

planéta (katolícky kňazský omšový zdobený vrchný ú. bez rukávov, nosený cez albu) lat. cirk.

kutňa (katolícky kňazský al. mníšsky dlhý vrchný ú.) lat.-nem.

mozet

mozzetta (katolícky kňazský krátky plášť s malou kapucňou nosený vysokými duchovnými) tal. cirk.

pluviál (katolícky kňazský široký voľný plášť nosený duchovnými pri slávnostiach) lat. cirk.

dalmatika (katolícky kňazský voľný ú. s krátkymi rukávmi, zväzovaný na bokoch stuhami) lat. vl. m.

manipul (široký ozdobný pás cez ľavé rameno ako súčasť omšového odevu katolíckeho kňaza) lat. cirk.

tunicela (obradný ú. katolíckych subdiakonov) lat. cirk.

gremiale (obradný štvorcový ú. kladený pri obrade na kolená sediacemu biskupovi) lat. cirk.

superpelícia (obradný biely plátenný ú. so širokými rukávmi) lat. cirk.

cappa magna /ka-/ (katolícky kardinálsky ú., široký dlhý červený plášť s kapucňou) lat.

parament (katolícky al. pravoslávny kňazský ú. zo zlatých a strieborných nití) gréc. cirk.

ríza (ú. pravoslávnych kňazov, slávnostné rúcho) rus. cirk.

habit (mníšsky ú.) lat. cirk.

flokus

frokus (splývavý habit so širokými rukávmi a s veľkou kapucňou) lat. cirk.

škapuliar (časť mníšskeho rúcha v tvare širokého pásu látky s otvorom na hlavu, splývajúceho vpredu aj vzadu) lat.-nem. cirk.

ihrám (ú. mohamedánskeho pútnika v Mekke) arab. porovnaj bielizeňpančuchakošeľanohavicesukňakabátvetrovka a pod.

zložka

-mér gréc. odb. v zlož. sl.

mero- (časť, súčasť, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.

element (najjednoduchšia časť celku; základný prvok, z kt. je vytvorený svet filoz.) lat.

komponent

sekcia (časť, súčasť) lat.

segment (časť, úsek) lat. kniž.

fragment (malá zlomkovitá časť celku) lat.

diskriminant (rozlišujúca zl., prvok) lat. odb.

sektor (časť, úsek, z. väčšieho celku, činnosti) lat.

kapitola (pomerne samostatná časť knihy, hlava) lat.

plán (stránka, z. celku) lat. odb.

dominanta (prevládajúca, základná, hlavná z.) lat.

ingrediencia (súčasť, prísada) lat. odb.

orgán (z. spoločnosti s určitou funkciou) gréc. porovnaj orgán 1

id (najhlbšia z. osobnosti obsahujúca pudy a iracionálne správanie) gréc. psych.

ego (z. osobnosti, vlastné ja, moja osoba, vedomie) lat. psych.

superego (z. osobnosti s osvojenou morálkou a etikou, svedomie) lat. psych.

signifiant /sinifian/ (zvuková al. grafická z. jaz. znaku) franc. lingv.

signifié /sini-/ (obsahová, významová z. jaz. znaku) franc. lingv.

digraf (dvojčlenný graf. znak, z. z dvoch písmen, napr. ch) gréc. lingv.

trigraf (trojčlenný graf. znak, z. z troch písmen, napr. sch = š) gréc. lingv.

ingredient (z. zmesi) lat. odb.

balast (nezužitkovateľná, neužitočná z. surovín, krmív) nem. odb.

plazma (tekutá z. krvi) gréc. biol. lek.

sérum (z. krvi bez súčastí spôsobujúcich jej zrážanie, žltkastá tekutina ostávajúca po zrazení krvi) lat. biol.

adenín gréc.

guanín indián.

cytozín

uracil (jedna zo základných zložiek nukleových kyselín) gréc. biochem.

durit (podstatná z uhlia s najväčšou výhrevnosťou) lat. ban.

organizačná z. pozri útvaroddelenie 3 porovnaj časť

časť

pars lat.

-mér

-meria

-méria

mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.

element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.

segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.

komponent

sekcia (zložka, súčasť) lat.

gros /gro/

gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.

leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.

ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.

etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.

rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.

intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.

pasáž franc.

pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.

fragment

partia lat.

pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.

epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.

percento (stá č. celku, stotina) lat.

promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.

partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.

atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1

kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.

elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.

fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.

senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.

kolónka lat.-franc.

rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.

oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.

set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.

per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.

totum pro parte (celok za č.) lat. lit.

pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.

tomus gréc.-lat. kniž.

volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.

maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.

perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.

perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.

rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.

paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.

dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.

petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.

enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.

morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.

afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.

prefix

preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.

O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.

infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.

sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.

postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.

lekcia (kapitola v učebnici) lat.

arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.

téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.

refrén franc.

tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.

verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.

kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.

invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.

akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.

časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie

expozícia lat.

prológ gréc. lit.

protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.

kolízia

konflikt (zauzlenie deja) lat.

kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.

peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.

katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.

finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.

epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.

parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.

exodus (odchod zboru) gréc.-lat.

stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.

postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.

promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.

preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.

časti textu stredovekej listiny

invokácia (úvodná č.) lat. hist.

arenga

exordium

proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.

narácia

diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.

komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.

aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.

eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.

koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.

kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.

plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.

juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.

mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.

gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.

haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)

súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2

lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.

galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

skéna

skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.

chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.

epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.

satelit

trabant

suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.

dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.

periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie

časti oltára

menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.

stipes (podnožie)

predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.

antependium lat.

frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.

cibórium lat.

tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.

baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.

umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.

retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.

sepulcrum (priestor na relikvie)

edikula

tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.

časti omše

epikléza

epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.

prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.

ofertórium (obetovanie) lat. cirk.

sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.

epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.

evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.

pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.

graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.

Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.

homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.

exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.

perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.

matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.

karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.

tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.

hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.

limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.

landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.

roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.

targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto

korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.

modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.

prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.

korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.

outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?

rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.

rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.

centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.

trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.

antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.

taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.

rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.

sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.

tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.

parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.

hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.

zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.

časti antického stĺpa

abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.

echinus

echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.

hypotrachelion

epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.

ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.

spira (pätka stĺpa) gréc. archit.

torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.

trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.

plint

plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.

časti antickej gréckej rímsy

geison

gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.

kyma (podporujúci článok) gréc. archit.

sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.

entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.

vlys franc.-nem.

fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.

architráv lat.

epistyl

epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.

volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.

frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.

kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.

segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.

anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.

ekuména

ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.

anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.

subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.

umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)

penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.

lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.

eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.

hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.

epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.

epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.

diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.

prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.

hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.

abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.

ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.

jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.

falanga

phalanx /fa-/

falanx gréc. anat.

phalango-

falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.

lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.

sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.

explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.

akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.

mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.

metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.

abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.

opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.

metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.

pedicel

pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.

torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.

internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.

radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.

lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.

šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.

sára (horná č. čižiem) maď.

lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.

konštrukcia lat. stav.

skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.

rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.

suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.

šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.

matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.

patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.

rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.

stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.

izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.

franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.

epeda ?

tapacírung

tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.

č. odevu, úboru pozri úbor

konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1

úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok

vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

kabátik

reklík (dojčenský k. uväzovaný pri krku; nočný k.) nem. hovor. zastar.

kacabajka (krátky priliehavý k. ako súčasť kroja) ? zastar.

jupka (krátky priliehavý ľahký ženský k. ako súčasť kroja) arab.-nem.

kurtka (krátky priliehavý k. ako súčasť hulánskej, jazdeckej uniformy) franc. zastar.

bluzón (pohodlný šport. kabátik s gombíkmi al. so zipsom, v páse zúžený, najmä podšitý) angl.

bolerko (krátky dámsky kabátik bez zapínania, vpredu otvorený) špan.

kaban (šport. kabátik v skrátenej dĺžke po zadok, v páse priliehavý, s dvojradovým zapínaním, bohato štepovaný) porovnaj kabát

kniha

kniha 1 (tlačené slovesné al. obrazové dielo v samostanom zväzku)

biblio- gréc. v zlož. sl.

titul lat. polygr.

publikácia (dielo vydané tlačou) lat.

lektúra (knihy na čítanie) lat. zastar. hovor.

brožúra (neviazaná k. menšieho rozsahu) franc.

booklet /buk-/

buklet (brožúra o hud. diele al. interpretovi priložená k hudobnému nosiču) angl.

paperback /pejperbek, pejprbek/ (k. s mäkkou lepenou väzbou vreckového formátu) angl. polygr.

skriptá (rozmnožené vysokoškolské učebné texty) lat.

preprint (predbežná publikácia rozmnožená v malom počte, predbežný výtlačok) angl. polygr.

aligát

adligát (samostané tlačené al. rukopisné dielo zviazané s iným, najmä obsahovo odlišným dielom, príväzok) lat. knih.

breviár (obľúbená, dôležitá k.) lat. pren.

enchiridion (príručka, rukoväť) gréc. kniž. zastar.

kompendium (príručka obsahujúca základné poznatky vedného odboru, stručný prehľad, rukoväť) lat.

vademékum

vademecum /-mékum/ (sprievodca v určitom odbore, vrecková príručka, rukoväť) lat.

manuál (príručka obsahujúca návod, zbierku pokynov na použitie) lat.

repertórium (stručná, zhrnujúca príručka; príručka obsahujúca prehľad učebnej látky al. poznatkov z určitého odboru, na opakovanie) lat.

epitomé (príručka v určitom odbore) gréc. lit.

receptár (k. obsahujúca predpisy, návody na prípravu, pokyny, rady) lat.

bedeker (cestovná príručka, sprievodca) vl. m.

informatórium (k. podávajúca poučenie) lat. zastar.

digest (skrátené vydanie lit. diela, najmä v USA) angl.

chrestomatia (súbor vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc.

foliant (k. veľkého formátu) lat.

biblia (veľká, objemná al. významná k.) gréc. pren.

bachant gréc. hovor.

bichľa (hrubá, objemná k.) nem. slang.

konvolút (k. vzniknutá zviazaním niekoľkých nesúvisiacich jednotiek) lat. knihov.

inkunábula (k. vytlačená, vydaná do roku 1500, prvotlač) lat.

paleotyp (tlač z obdobia od 1501 do 1550) gréc. odb.

aldinka (k. s malým formátom vyrobená v Benátkach v tlačiarni Manutiovcov) vl. m. hist. polygr.

krudo (k. v nezložených hárkoch) lat. polygr.

leporelo (skladacia obrázková k. z tuhého papiera pre deti) špan.

šalabachter (stará opotrebovaná špinavá k.) maď. hovor.

šalát (roztrhaná k. s uvoľneným listami) tal. hovor. expr.

kódex (rukopisná k. v pevných doskách, na dvojlistoch papyrusu al. pergamenu) lat.

bibliofília (vzácna, umelecky vypravená k. vydaná v malom náklade) gréc.

bestseller (k. s mimoriadnym úspechom, najlepším odbytom, trhák) angl.

prohibitum (zakázaná, nevhodná k.) lat.

libri prohibiti (zakázané knihy, pôvodne katolíckou cirkvou) lat.

almanach arab.-gréc.

annuárium (zborník lit. prác, ročenka) lat. kniž. zastar.

analektá (zborník vybraných básní, listov a pod.) gréc. lit.

pandekty gréc.-lat.

digesta (zborník výťahov zo spisov rím. právnikov vydaný 533 Justiniánom I.) lat.

efemerida (ročenka s údajmi o polohách nebeských telies v jednotlivých dňoch) gréc. astron.

archiválie (písomnosti, spisy, listiny, knihy a pod. uložené v archíve) gréc. + lat.

protokol (k. so sústavnými úradnými zápismi) gréc.

monografia (vedecké dielo podrobne rozoberajúce jeden problém, jednu otázku, jednu osobnosť) gréc.

román (veľké epické, najmä prozaické dielo so zložitým dejom, zobrazujúce život viacerých osôb vo vývoji) franc. lit.

sága (román podávajúci dejiny jedného al. viacerých rodov v niekoľkých pokoleniach) germ.

epopeja (rozsiahle románové dielo, najmä viacdielne, o hist. hrdinských činoch) gréc. lit.

pikareskný román (špan. dobrodružný román, s hlavným hrdinom z okraja spoločnosti, šibalom, kt. rozpráva svoje zážitky a skúsenosti, 16. – 18. st.) špan. lit.

novela (prozaický útvar strednej veľkosti s pútavým príbehom a výrazným zakončením) tal. lit.

noveleta (krátka novela) lat. lit.

skaz (rus. rozprávačský ľudový žáner používajúci hovorovú reč, rozprávanie) rus. lit.

chua-pen (čín. poviedkový, rozprávačský žáner, 10. – 14. st.) čín. lit.

miscelanea (jednozväzková k. obsahujúca texty rôznych autorov a rozmanitého obsahu bez tesnej súvislosti) lat. lit.

kalendár lat.

annuárium (k. obsahujúca súpis dní, týždňov a mesiacov bežného roka v časovom postupe, so zábavnou prílohou) lat. kniž. zastar. porovnaj kalendár 2

anály lat. kniž.

kronika (k. podrobne opisujúca hist. udalosti v časovom slede, letopis) gréc.

album (k. s kresbami a podpismi priateľov a pod. na pamiatku, pamätník) lat.

atlas (k. so súborom zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

erbovník nem.

armoriál (k. so zobrazeniami erbov, znakov hodnosti, moci, rodov, krajín, miest a pod. a uvedením ich držiteľov, najmä rukopisná) lat.

dramatizácia (lit. dielo upravené do div. formy) gréc.

medailón (esejistický žáner o významnej osobnosti) tal.-franc.

non-fiction /-fikšn/ (žáner na rozhraní románu a reportáže, založený na faktoch) angl. lit.

utópia (k. opisujúca niečo vysnívané, neuskutočniteľné, dokonalé, najmä takú krajinu) gréc.-angl.

horor (k. vyvolávajúca pocity strachu, hrôzy) angl.

science-fiction /sajens fikšn/ angl. lit.

sci-fi (k. s vedecko-fantastickým námetom) angl. skr.

fantasy (k. založená na opise neskutočných, vymyslených, vybájených svetov, bytostí, schopností a príbehov) angl.

thriller /tril-/

triler (k. s napínavým a vzrušujúcim dejom) angl.

groteska (k. s prvkami komiky, tragiky, karikatúry a so situačnými zvratmi) tal.

western (k. s dobrodružným námetom z amer. divokého západu) angl.

kovbojka (dobrodružná k. zo života a prostredia pastierov dobytka v USA) angl. hovor.

indiánka

mayovka (dobrodružná k. zo života, prostredia Indiánov) vl. m.

robinzonáda (dobrodružná k. o stroskotancovi na pustom ostrove, o osamelo a sebestačne žijúcom človeku) vl. m. lit.

verneovka

vernovka (dobrodružná vedecko-fantastická k. od franc. spisovateľa J. Verna) vl. m.

detektívka (k. s dejom o odhaľovaní trestnej činnosti a pátraní v kriminálnych prípadoch) lat.-angl.

krimi

kriminálka (k. s dejom o zločine, trestnej činnosti a pod.) lat. hovor.

kliftonka (staršia podradná detektívna literatúra) vl. m.

pornografia gréc.

porno (k. nemravne zobrazujúca pohlavný život, pohlavný styk, vybočujúca z noriem bežnej mravnosti) gréc. hovor.

nervák (napínavá, vzrušujúca k. spôsobujúca napätie, vzrušenie) lat. hovor.

herbár (k. o liečivých rastlinách) lat. zastar.

bestiár (stredoveká k. s úvahami o živote zvierat) lat.

survey /servej/ (k. so zhrnujúcimi údajmi získanými na základe informácií z terénu, časopisov, kníh o určitom, najmä sociálnom jave) angl.

Kámasútra (k. o pohlavnej rozkoši, príručka erotiky) ind.

pragensium /-genzium/ (k. o Prahe) vl. m.

Biblia

biblia (kanonizované knihy kresťanského a žid. náboženstva, Písmo sväté) gréc.

antilegomenon (k. Nového zákona, kt. prijatie bolo pôvodne sporné) gréc. náb.

targumy

targúmy (preklad Starého zákona do aramejčiny) aram.

septuaginta (preklad Starého zákona z hebrejčiny do gréčtiny) lat.

vulgáta

vulgata (preklad biblie z gréčtiny a hebrejčiny do latinčiny) lat.

hexapla (preklad biblie do šiestich jazykov) gréc. teol.

oktapla (biblia v ôsmich jazykoch) lat. náb.

polyglota (biblia vo viacerých jazykoch, kvôli porovnaniu al. porozumeniu) gréc.

kánon (súbor textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou) gréc.-lat.

katechizmus (súbor článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

homiliár (zbierka kázní cirk. otcov vo forme výkladu biblických textov) gréc.-lat. cirk.

homília gréc. cirk.

postila (k. obsahujúca výklad biblického textu prečítaného pri omši) lat. cirk.

breviár (modlitebná k. rímskokatolíckych kňazov) lat.

epištolár (cirk. k. obsahujúca čítanie z listov apoštolov k veriacim) gréc.-lat. cirk.

horológium (k. modlitieb konaných povinne v určitých hodinách) gréc.-lat. cirk.

graduál (k. obsahujúca omšové spevy) lat. cirk.

žaltár gréc.-nem.

psaltérium (k. náb. piesní, básní, modlitieb so smutným al. s oslavným obsahom, pôvodne starozákonných žalmov) gréc. náb. lit.

žalmy (zbierka 150 básní, chválospevy, kniha Starého zákona) gréc.-nem.

kancionál (zborník náb. piesní s notami, spevník) lat.

antifnár (zborník bohoslužobných spevov so striedaním dvoch zborov na cirk. rok) gréc. cirk. hud.

funebrál (zbierka pohrebných piesní) lat. cirk.

evanjeliár (bohoslužobná k. obsahujúca úplný text štyroch evanjelií) gréc.

evanjelistár (bohoslužobná k. obsahujúca úryvky z evanjelií čítaných pri omši) gréc. cirk.

misál (bohoslužobná k. obsahujúca modlitby a čítanie používané pri omši, omšová k.) lat. cirk.

pontifikál (bohoslužobná k. obsahujúca texty pre biskupa okrem omše) lat. cirk.

lekcionár (bohoslužobná k. obsahujúca epištoly, čítanie a evanjeliá pre jednotlivé dni cirk. roku) lat. cirk.

sakramentár (bohoslužobná k. obsahujúca modlitby používané pri omšiach a pri udeľovaní sviatosti, 6. – 9. st.) lat. cirk. hist.

vesperale /-rá-/ (katolícka bohoslužobná k. s nešporovými textami a notáciou) lat. cirk.

plenár (stredoveká bohoslužobná k. s textami čítanými počas omše) lat. cirk.

agenda (príručná bohoslužobná k. s modlitbami a predpismi) lat. cirk.

rituál (k. s obradovými predpismi a zvyklostí pri výkone bohoslužieb) lat. cirk.

penitenciál (k. cirk. pravidiel na stanovenie trestu za hriechy) lat. cirk.

bullárium (zbierka pápežských listín) lat. hist.

agenda (zbierka bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

mineja (bohoslužobná k. vo východných cirkvách obsahujúca spevy na všetky mesiace v roku) gréc.-rus. cirk.

euchológium (bohoslužobná k. v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

menológ

menológium (bohoslužobná k. v pravoslávnej a gréckej cirkvi obsahujúca legendy o svätých na každý deň) gréc. cirk.

triód (bohoslužobná k. na veľkonočné obdobie v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

oktoich (zbierka liturgických spevov východných cirkví) gréc. hist. cirk.

damaskín (rukopisný zborník kázní a poučení, Bulharsko, 17. – 18. st.) vl. m.

legenda (lit. veršovaný al. prozaický útvar rozprávajúci o živote a skutkoch cirk. svätcov) lat. lit.

hagiografia (žáner, kt. námetom sú životné príbehy a činy svätcov, príbehy zo života, životopisy svätcov) gréc. cirk. hist.

pasionál (zbierka životopisov svätých, svätcov) lat. cirk.

prológ (zbierka krátkych životopisov svätých zostavená podľa kalendára) gréc. cirk.

synaxár (zborník legiend zo života svätých v pravoslávnej cirkvi) gréc. náb.

lucidár (stredoveká náučná príručka poučujúca o bohu a svete formou rozhovoru) lat. hist.

talmud (zbierka žid. náb. zákonov a právnych predpisov, súbor poučiek a výkladov žid. učencov) hebr. náb.

gemara (zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej časti talmudu) hebr.

mišna (zbierka ústnej tradície rabínskych výkladov tóry, súbor zásad náboženského práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

tefila (žid. modlitebná k.) hebr.

korán (základná náb. posvätná k. islamu, zbierka Mohamedových výrokov) arab.

alkorán (starší názov koránu) arab.

suna

sunna (k. s práv. a morálnymi predpismi na základe výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u sunitov) arab. náb.

achbar (k. s práv. a morálnymi predpismi na základe výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u šiitov) arab. náb.

hadís (zbierka, súbor výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

avadána (zbierka legiend z obdobia neskorého ind. budhizmu o činoch významných budhistických osobností) sanskrit hist. náb.

sútra (príručka, zbierka s krátkymi ľahko zapamätateľnými pravidlami, výrokmi a výkladmi, v brahmanizme) sanskrit lit.

manudharma (staroind. lit. pamiatka brahmanizmu) ind. lit.

purány (posvätné ind. texty hinduizmu zachytávajúce staroind. legendy, 4. – 6. st.) sanskrit

tantra (náb. texty obsahujúce učenie tantrizmu, prúdu v hunduizme, kt. vznikol spojením kultu boha Šivu a budhizmu) sanskrit náb.

véda

véd (najstaršie ind. náb. a filoz. lit. pamiatky) sanskrit

sanhity (štyri zbierky hymnov, 12. – 10. st. pr. n. l., súčasť véd) sanskrit

bráhmana

brahmana (opisy a výklady obetných obradov, 10. – 8. st. pr. n. l., súčasť véd) sanskrit náb.

áranjaky (zbierky symbolických filoz. úvah, súčasť véd) sanskrit náb. filoz.

upanišáda (staroind. náb. filoz. knihy obsahujúce komentáre k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit

pančatantra (staroind. zbierka poučných bájok, rozprávok a príbehov) sanskrit lit.

njájasútra (traktát ind. filoz. školy, podľa kt. poznanie vedie k odstráneniu zla a utrpenia) sanskrit filoz.

šástra (staroind. príručka al. odb. spis) sanskrit hist. lit.

zendavesta (posvätné knihy starých Peržanov) perz. porovnaj dielozbierka 2slovník 1učebnica

strela

strela 1 (súčasť náboja)

projektil (kovová súčasť náboja) lat. tech.

šrapnel (delostrelecká s., kt. sa pred dopadom roztrhne) vl. m. voj.

torpédo (podvodná s. s vlastným riadením a pohonom a náplňou trhavín) lat. voj.

granát (delová al. ručná s. plnená výbušninou a vybuchujúca pri náraze) lat. voj.

kartáč (delová s. naplnená olovenými guľkami) tal. voj. zastar.

mína (tenkostenná s. s trhavinou) lat.

raketa (reaktívna s., najmä ako zbraň) tal.-nem. voj.

s. dum-dum (trhavá s. s úmyselne poškodeným hrotom plášťa, spôsobujúca ťažké zranenia) vl. m. porovnaj náboj

veža

turňa nem. hovor.

bašta (v. vystupujúca z opevnenia, s kruhovým al. päťuholníkovým tvarom) tal.

toxión (hrubá bašta v stredovekom opevnení) gréc.

torion

turion (pretiahnutá hrubostenná delostrelecká bašta s oblým čelom, v baroku) lat. hist.

ravelín (trojuholníková bašta obrátená ostrým hrotom do okolia, výstupok opevenia) franc. archit.

tour-à-bec /túrabek/ (klinová v., súčasť opevnenia) franc. hist.

donjon /donžon/

donžon (obytná obranná v. v stredovekom hrade vo Francúzsku a Nemecku, posledné útočisko obrancov hradu) kelt.-franc.

bergfried /-fríd/ (obranná al. útočná v. stojaca zvyčajne samostatne na najvýznamnejšom mieste opevnenia stredoeurópskych hradov) nem. archit.

beffroi /befroa/ nem.-franc.

belfrei angl.

belfried /-fríd/ (opevnená strážna v. al. mestská zvonica stojaca osamote al. spojená s radnicou) nem. archit.

burgus (strážna v., súčasť opevnenia Rím. ríše) lat.-germ.

kampanila (voľne stojaca zvonica, často vedľa kostola) tal. archit.

pylón (okrasná vežovitá stavba, v. v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.

altán (nadstavba domu v podobe nízkej v.) tal. archit.

maják (v. al. stožiar vysielajúci svetelné, zvukové a iné signály pre orientáciu lod. a let. dopravy) rus.

triangel (v. so zariadením na určovanie pevných bodov na povrchu zeme) lat.-nem. hovor.

mirador (strážna v. v nem. koncentračných táboroch) špan.

talayot (kamenná kruhová al. hranatá v. z veľkých kameňov, kt sa nahor zužuje) arab.-špan. archit.

minaret (v. pri moslimskej modlitebni) arab.

migalat (v. mešity) tur.

zikkurat (stupňovitá kultová staroveká v. v Mezopotámii) semit. archit.

tha

tcha (budhistická v. na okraji väčších miest v Číne) čín. archit.

gópuram (stupňovitá v. obdĺžnikového pôdorysu nad bránou chrámu, v ind. dravidskej architektúre) sanskrit

chulpas (indián. pohrebná v. v Peru) indián. porovnaj vežičkastĺp

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 57. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.