Výsledky vyhľadávania

pozorovať

pozorovať 2 (sústredene sledovať so zámerom poznania)

monitorovať (sústavne p., sledovať, kontrolovať) lat. odb.

mikroskopovať (p. drobnohľadom) gréc.

pozorovať

pozorovať 1 (pozorne sa dívať)

fixovať lat. hovor.

fixírovať (uprene, sústredene p., hľadieť niekomu do tváre) lat.-nem. hovor.

merkovať (hľadieť, dívať sa) nem. hovor.

hľadieť

fixírovať lat.-nem. hovor.

fixovať (h. niekomu do tváre, uprene, sústredene pozorovať) lat. hovor.

merkovať (pozorovať, dívať sa) nem. hovor.

sledovať

sledovať 2 (pozorovať, všímať si)

monitorovať (sústavne pozorovať, kontrolovať niečo; s. pomocou zariadenia na sledovanie a kontrolu) lat. odb. porovnaj pozorovať 2

skúmať

skúmať 2 (sústredene pozorovať, prezerať)

kontrolovať franc.

inšpicírovať lat. hovor. zastar.

vizitovať

vizitírovať (dozerať, dohliadať, prehliadať, preverovať, overovať) lat. zastar. hovor.

revidovať (dozerať, preskúmavať, preverovať, overovať, zisťovať správnosť aj s cieľom zmeny, úpravy) lat.

sondovať (s. vyšetrovať, zisťovať) franc. odb.

monitorovať (sledovať pomocou zariadenia na sledovanie a kontrolu; sústavne sledovať, pozorovať, kontrolovať niečo) lat. odb.

inšpicírovať (dohliadať, overovať, prehliadať, preverovať) lat. hovor. zastar.

cenzurovať (posudzovať, kontrolovať, vykonávať dozor nad informáciami najmä z polit. a mravného hľadiska) lat. porovnaj vyšetrovaťdozerať

dozerať

kontrolovať franc.

vizitovať

vizitírovať lat. zastar. hovor.

inšpicírovať (dohliadať, overovať, skúmať, prehliadať, preverovať) lat. hovor. zastar.

monitorovať (sústavne niečo sledovať, pozorovať, kontrolovať) lat. odb.

cenzurovať (skúmať, posudzovať, kontrolovať, vykonávať dozor nad informáciami najmä z polit. a mravného hľadiska) lat.

merkovať (dávať pozor) nem. hovor.

perlustrovať (úradne d., dohliadať, kontrolovať) lat. práv.

revidovať (skúmať, preskúmavať, preverovať, zisťovať správnosť, aj s cieľom zmeny, úpravy) lat.

repasovať (vykonávaťskúšobnú prehliadku stroja, prípadne s opravou) franc. odb.

úchylka

abnormalita

abnormálnosť lat.

abnormita lat. kniž.

anormalita

anormálnosť (odchýlka, odchylnosť od normy, normálneho stavu, nepravidelnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, vymykanie sa norme) gréc. + lat. kniž.

anomália

anomálnosť (odchýlka, odchylnosť od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelnosť, výnimočnosť, výnimka, nenormálnosť) gréc.

deviácia (odchýlka, odklon od normy) lat.

deflexia lat.

paralaxa (odchýlka) gréc. odb.

aberácia (ú. od normálneho stavu, smeru) lat. kniž. a odb.

psychopatia (duševná ú., nenormálnosť) gréc. lek.

pohlavná ú.

perverzia

perverzita

perverznosť (zvrátenosť, zvrhlosť, úchylnosť) lat.

exhibicionizmus (obnažovanie pohlavných orgánov na verejných miestach pred osobami iného pohlavia) lat. psych.

narcizmus (erotický záujem o vlastné telo, láska k sebe samému, sebaláska, zamilovanosť do vlastnej osoby) vl. m. psych. lek.

algolagnia (potreba pociťovania al. spôsobovania bolesti) lat. + gréc. lek.

masochizmus (potreba vlastnej fyzickej bolesti al. poníženia) vl. m. lek.

sadizmus

neronizmus (násilie, krutosť, trýznenie iného človeka, pohlavná zvrátenosť) vl. m. lek.

flagelácia, flagelantstvo (ukájanie pohlavného pudu bičovaním seba al. inej osoby) lat. lek.

voyerizmus

voyeurstvo /vuajõr-/ franc. lek.

skoptofília (snaha pozorovať pohlavné ústroje iných osôb a ich pohlavný styk) gréc. lek.

pederastia (pohlavné zameranie na osoby rovnakého pohlavia, najmä chlapcov) gréc. lek. psych.

pedofília (pohlavné zameranie na deti) gréc. lek. psych.

korofília (chorobná náklonnosť mužov k nedospelým dievčatám) gréc. lek.

gerontofília (pohlavný záujem o staré osoby) gréc. lek.

nekrofília (pohlavný záujem o mŕtvoly) gréc. lek.

eonizmus gréc. lek. psych.

transsexualizmus

transvestizmus (túžba žiť spôsobom života druhého pohlavia) lat. lek. psych.

sodomia vl. m. lek.

zoofília (pohlavný styk so zvieratami) gréc. lek.

bestiofília (zameranie na zvieratá) lat. + gréc. lek.

cisvestitizmus (obliekanie sa do detských al. detským podobných šiat) lat. lek.

fetišizmus (ú., pri kt. predmetom vzrušenia sú predmety, napr. časti odevu) port.-franc. lek.

frotérstvo (ú., pri kt. sa pohlavný pud ukája otieraním sa, tlačením sa na cudziu osobu) franc. psych.

skatofília (ú. spojená s výkalmi) gréc. lek. porovnaj odchýlkaporucha

zvrhlík

deviant (úchylný človek, najmä sexuálne, úchylák) lat. lek.

človek postihnutý pohlavnou úchylkou

sadista (prejavujúcou sa násilím, krutosťou, trýznením iného človeka) vl. m. lek.

masochista (prejavujúcou sa potrebou vlastnej fyzickej bolesti al. poníženia) vl. m. lek.

sodomita (spočívajúcou v pohlavnom styku so zvieratami) vl. m. lek.

pederast (prejavujúcou sa pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, najmä chlapcov) gréc. lek. psych.

pedofil (prejavujúcou sa pohlavným zameraním na deti) gréc. lek. psych.

exhibicionista (prejavujúcou sa obnažovaním pohlavných orgánov na verejných miestach, pred osobami iného pohlavia) lat. psych.

voyer /vuajõr/ (prejavujúcou sa snahou pozorovať pohlavné ústroje iných osôb a ich pohlavný styk) franc. lek.

fetišista (pri kt. predmetom vzrušenia sú predmety, napr. časti odevu) port.-franc. lek.

frotér (prejavujúci sa ukájaním pohlavného pudu otieraním sa, tlačením sa na cudziu osobu) franc. psych.

transsexuál

transvestit

transvestista (prejavujúcou sa túžbou žiť spôsobom života druhého pohlavia) lat. lek. psych.

narcista (prejavujúcou sa v erotickom záujme o vlastné telo, sebaláskou) vl. m. psych. lek.

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.

filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.

korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.

kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.

nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.

atitúda (postoj, názor) franc. sociol.

referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.

korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.

relativita

relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.

dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.

indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.

inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.

nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.

izomorfia

izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.

protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.

suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.

identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.

trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.

obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.

faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.

synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.

probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.

parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.

komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.

forézia gréc. ekol.

symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.

amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.

implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.

ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.

funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.

sínus

kosínus

tangens

kotangens

sekans

kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.

inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.

stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.

dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.

sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.

partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.

sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

kolegialita

kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.

familiarita

familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.

intímnosť

intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.

expresivita

expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.

platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.

sex (pohlavný v.) lat.-angl.

konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.

heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.

techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.

maternita (materstvo) lat. odb.

paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.

paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.

hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

inštitúcia lat.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

public relations /pablik rilejšnz/ angl.

PR angl. skr.

píár

pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.

antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.

paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.

heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.

homonymia

homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.

homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.

homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.

synonymia

synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.

predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.

subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.

koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.

adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.

rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.

parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.

parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.

hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.

hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.

hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.

denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.

modalita

modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

človek

homo lat.

homo- lat. v zlož. sl.

antropo-

- antropia-

andro- gréc. v zlož. sl.

persóna lat. zastar.

personalita lat. kniž.

existencia lat. hovor. pejor.

kreatúra (osoba) lat. pejor.

individualita (vyhranená, výrazná, svojrázna osoba) lat.

indivíduum lat.

subjekt (jedinec, jednotlivec, osoba) lat. kniž.

unus multorum /ú- -tó-/ (obyčajný človek, jeden z mnohých) lat. kniž.

árijec (č. indoeurópskeho, nežid. pôvodu, Nežid, podľa nacistickej teórie) vl. m.

gadžo (č. nerómskeho pôvodu, bielej pleti, Neróm, z hľadiska Rómov) róm.

talent (nadaný č., schopný na určitú činnosť) gréc.-lat.

lúmen (nadaný, bystrý, vedomosťami vynikajúci č.) lat. hovor. expr. aj iron.

charizmatik (nadaný č., schopný blahodarne pôsobiť na ľudí) gréc.

optimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne) lat.

pesimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne) lat.

extrovert (spoločenský, prispôsobivý, otvorený č., zameraný na vonkajší svet a prostredie) lat. psych.

introvert (č. zameraný na vlastný vnútorný duševný svet, uzatvorený do seba, ťažšie prispôsobivý) lat. psych.

insider /insaj-/ (zasvätený, informovaný č.) angl.

outsider /aucaj-, autsaj-/ (č. stojaci bokom, s kt. sa nepočíta, kt. nemá nádej na úspech) angl.

maximalista (náročný č. snažiaci sa o presadenie krajných, najväčších požiadaviek) lat.

minimalista (nenáročný č. s malými požiadavkami) lat.

realista (triezvo, vecne uvažujúci a konajúci č.) lat.

pragmatik (vecný, triezvy, rozvážny, rozumný č.) gréc.

prozaik (všedný, triezvy, prostý č., suchár) gréc. kniž.

stoik (pokojný, vyrovnaný č.) gréc. pren. kniž.

negativista (č. sústavne prejavujúci záporný postoj) lat.

radikál

radikalista (rázny, rozhodný, dôsledný č.) lat.

nervák (nepokojný, výbušný, napätý, rozrušený č.) lat. hovor. expr.

maniak (vášnivý až chorobne, náruživý č.) gréc.

hysterik (č. správajúci sa nepríčetne, popudlivo, podráždene) gréc.

drak (prudký, výkonný č. rýchly v práci, správaní a pod.) gréc.-lat. hovor. expr.

excentrik lat. kniž.

extrémista (výstredný, prepiaty, nápadný č.) lat.

voluntarista (svojvoľne konajúci al. rozhodujúci č.) lat. kniž.

enfant terrible /anfan teribl/ (výstredne sa správajúci č., kt. svojou bezohľadnou priamosťou uvádza okolie do rozpakov, hrozné dieťa) franc.

herostrat (č., kt. sa chce stať slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

cyklotymik (náladový č. ľahko prechádzajúci od veselosti k smútku) gréc.

impotent (neschopný, nemohúci č., napr. umelecky) lat. pren. kniž.

monoglot (č. používajúci jediný, materinský jazyk) gréc.

polyglot (č. ovládajúci mnoho jazykov) gréc.

bilingvista (č. ovládajúci aktívne dva jazyky) lat.

trapista (mlčanlivý č.) vl. m. pren. expr.

askéta

asketik gréc.

derviš (č., kt. sa odrieka životného pohodlia a radostí) perz.-tur.

abstinent (striedmy č. zdržiavajúci sa pôžitkov, najmä pitia alkoholických nápojov) lat.

sparťan (š. žijúci jednoducho, striedmo, prísne, tvrdo) vl. m.

puritán (č. s prísnymi mravnými zásadami, kt. niekedy dodržuje len navonok) lat.-angl.

gavalier tal.-franc.

grand (štedrý č. platiaci najmä pri pohostení okato za iných) špan.

alter ego (duševne al. charakterovo spriaznený č., zástupca, dôverník, druhé ja) lat. kniž. a odb.

singel (č. žijúci sám, osamotene) angl. hovor.

alochtón (č. pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje) gréc. odb.

autochtón (č. pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu, praobyvateľ, domorodec) gréc. odb.

antipód (č. žijúci na opačnej strane zemegule, protinožec) gréc. geogr.

mikrokozmos (č. ako svet v malom, oproti svetu ako celku) gréc.

zoon politikon (č. ako tvor spoločenský) gréc.

politik (č. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahov medzi štátmi, správou verejných vecí) gréc.

demagóg (politik zneužívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie a zavádzanie ľudí, pôsobiaci na city a pudy ľudí prázdnymi sľubmi, zvodca ľudu, klamár skresľujúci skutočnosť) gréc.

populista (politik robiaci páčivú, bezzásadovú politiku zameranú na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, prázdne heslá a sľuby) lat.

psychológ (č., kt. dokáže odhaliť myslenie a povahu ľudí) gréc.

reformátor (č. usilujúci sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.

pacifikátor (č., kt. obnovuje mier a poriadok, najmä násilím, urovnáva nepokoje, potlačuje vzburu) lat.

vazal (polit. al. hosp. závislý č.) kelt.-franc. pejor.

deus ex machina /-chíná/ (č., kt. náhle, nečakane vyrieši zložitú situáciu, spor) lat. pren. kniž.

selfmademan /-mejdmen/ (č., kt. sám, vlastným úsilím dosiahol významné postavenie) angl.

aférista (č. spôsobujúci vzrušujúce, pohoršujúce udalosti al. zapletený do nich) franc. hovor.

synkretik

synkretista (č. spájajúci, zlučujúci rôznorodé, najmä myšlienkové prvky, názory, smery) gréc. kniž.

eklektik (č. preberajúci a spájajúci cudzorodé prvky rôznych štýlov, čerpajúci z cudzích zdrojov) gréc.

maska (č. preoblečený, prestrojený za niekoho iného) arab.-franc.

model (č. ako predloha na výtvarné spracovanie) tal.

štafáž (drobné osoby vypĺňajúce a dotvárajúce div. scénu al. obraz, pozadie scény al. obrazu div. a výtv.; bezvýznamné osoby okolo významnej osoby, pozadie expr.) franc.-nem.

antitalent (č. bez schopností, nadania na určitú činnosť) gréc. + lat.

hypnotizér gréc.

magnetizér (č. schopný privádzať do zmeneného stavu vedomia podobného spánku) gréc.-franc. zried. zastar.

telegnostik (č. schopný rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

vegetarián lat.

vegoš (č., kt. sa živí prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat. hovor.

vegán (vegetarián, kt. sa živí výlučne rastlinnou potravou) lat.

vitarián (vegetarián, kt. sa živí výlučne surovou rastlinnou potravou) lat.

laktovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr) lat.

ovolaktovegetarián

laktoovovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr, vajcia) lat.

proband (č., na kt. sa overujú účinky niečoho, pokusná osoba) lat.

gratulant lat.

vinšovník (č., kt. blahoželá) nem. hovor.

adresát (č., kt. je určený prejav, správa, oznam) lat.

hominid (č. ako príslušník čeľade primátov) lat.

homo (č. ako rod z čeľade ľudí) lat.

homo erectus /-ktus/ lat.

pitekantrop gréc.

pithekanthropus erectus /-tekantro- -ktus/ (vzpriamený č., opočlovek, zberač a lovec) gréc. + lat.

homo habilis (zručný č. schopný vyrábať nástroje) lat.

homo sapiens (č. rozumný, nadaný rozumom) lat.

homo sapiens sapiens (vyspelá forma č.) lat.

homo faber (č. tvoriaci, tvorivý, pôsobiaci na prostredie) lat.

troglodyt (jaskynný č.) gréc.

neandertálec (praveký č., pračlovek) vl. m.

kromaňonec (predveký č.) vl. m. franc.

robot (umelý č., automat podobajúci sa č. a vykonávajúci ľudskú prácu) um.

replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.

android (mechanická napodobenina č.) gréc.

homunkulus (umelý č. vyrobený chem. cestou podľa receptu alchymistov, podľa stredovekej predstavy) lat.

golem (umelý č. z hliny oživovaný magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.

malý č. pozri krpec 2trpaslík 2

vysoký č. pozri dlháň

silný, mohutný č. pozri oborsilák

tučný č. pozri brucháč

starý, upadnutý č. pozri starecstaršina

č. s telesnou chybou pozri mrzák

odvážny č. pozri hrdina 1

múdry, dôvtipný, vzdelaný č. pozri mudrcvzdelanec

šikovný, obratný, zručný č. pozri šikovník

vynikajúci, tvorivý č. pozri odborníkznalecveľduch

vážený, slávny, vynikajúci č. pozri osobnosť

zaostalý, nevzdelaný, obmedzený, prostý č. pozri nevzdelanechlupák

bezvýznamný, nedôležitý č. pozri niktoš

čudný, zvláštny č. pozri čudák

citlivý, vnímavý č. pozri nedotklivec

ľahostajný, nevšímavý č. pozri nevšímavec

nedôverčivý č. pozri nedôverčivec

nespokojný, túlajúci sa č. pozri nespokojenec

bojazlivý, opatrný č. pozri bojazlivec

váhavý, nerozhodný, nestranný č. pozri váhavec

porazenecký č. pozri porazenec

popudlivý, podráždený č. pozri blázon 1

neporiadny, nedbanlivý, zmätkársky č. pozri neporiadnik

neprispôsobivý č. pozri nespokojenec

pochabý, pojašený č. pozri pochábeľ

nerozvážny, ľahkomyseľný č. pozri ľahkomyseľník

vtipný, prefíkaný č. pozri vtipkár

nedôstojný, nevážny č. pozri šašo 2

obmedzený, spiatočnícky č. pozri obmedzenec 1

náročný, nepružný, skostnatený č. pozri puntičkár

bezzásadový, prospechársky č. pozri bezzásadovecprospechár

strojený, predstierajúci, neúprimný č. pozri pokrytec

napodobňujúci, opakujúci č. pozri napodobňovateľ

(dobrý, príjemný, milý č.) pozri dobrákrojko

(dobročinný, nezištný č.) pozri ľudomil

znášanlivý, zhovievavý č. pozri zhovievavec

nadradený pozri nadčlovek

zlý, podozrivý č. pozri zloduch 2

násilnícky, krutý č. pozri násilníksurovec

bezcitný, bezohľadný č. pozri bezcitník

šplhúnsky č. pozri šplhúň

nečestný č. pozri podovodník

samotársky č. pozri samotár

nadutý, namyslený, sebavedomý č. pozri namyslenec

skúpy, lakomý č. pozri lakomec

vystatovačný č. pozri chvastúň

sebecký, nespoločenský č. pozri sebec

obťažujúci, zapárajúci č. pozri otrava 3

podlízavý č. pozri lichotník

zradný č. pozri zradca

zúfalý, beznádejný č. pozri zúfalec

zanedbaný, špinavý, smiešny č. pozri úbožiak

príživnícky č. pozri príživník 1

č. bez domovského práva, bez štátnej príslušnosti pozri bezdomovec

nespokojný, búriaci sa č. pozri burič

bezprávny, neslobodný č. pozri otrokvydedenec

začínajúci č. pozri začiatočník

uchádzajúci sa č. pozri uchádzač 1

neuniformovaný č. pozri nevojak

vplyvný, ochraňujúci č. pozri ochranca

neveriaci č. pozri neverec

č. predpovedajúci budúcnosť pozri veštec

smoliarsky č. pozri smoliar

človek z hľadisla lekárstva

maród franc.-nem. hovor.

-man (chorý č.) gréc. v zlož. sl.

pacient (chorý č., kt. sa lieči) lat.

špitálnik (pacient v nemocnici) lat.-nem. hovor.

rekonvalescent (č. po prekonanej chorobe, v stave zotavovania) lat.

chronik (č. postihnutý zdĺhavou, vleklou chorobou) gréc. lek.

marodér (chorý č. al. č. predstierajúci chorobu) franc.-nem. pejor.

simulant (č. vedome predstierajúci neexistujúce chorobné príznaky) lat. lek.

hypochonder (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa prehnaným zameraním na vlastný zdravotný stav, presvedčením o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.

albín (č. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.

makrocefalus (č. s nadmerne veľkou hlavou) gréc. antrop.

dolichocefalus (č. s dlhou lebkou) gréc. antrop.

ambidexter (č. s približne rovnako obratnými oboma rukami) lat. lek.

neurotik (č. postihnutý chorobou spôsobenou poruchou vyššej nervovej činnosti, nervovo chorý) gréc. lek. psych.

neuropat (č. postihnutý bližšie neurčenou nervovou chorobou) gréc. lek.

neurastenik (č. postihnutý nervovou slabosťou, vyčerpanosťou) gréc. lek.

pantofób (prestrašený č., kt. má zo všetkého chorobný strach) gréc. lek.

schizofrenik gréc. lek. psych.

schizoš (č. postihnutý duševnou chorobou spojenou s narušením al. rozpadom osobnosti) gréc. lek. psych. slang.

meteororát (č., na kt. vplývajú zmeny počasia) gréc. psych.

paranoik (č. postihnutý duševnou chronickou poruchou prejavujúcou sa bludom neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.

psychotik (č. postihnutý poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.

psychopat (č. postihnutý duševnou poruchou, úchylkou) gréc.

hysterik (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa nestálymi náladami, neprimeranými reakciami) gréc. lek.

maniak (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou) gréc. lek.

pyroman

pyromaniak (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa túžbou zakladať požiare, podpaľačstvom, podpaľač) gréc. psych. lek.

sociopat (č. s chorobným, nenormálnym vzťahom k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

myop (č. postihnutý krátkozrakosťou) gréc. lek.

diabetik (č. chorý na cukrovku, cukrovkár) gréc. lek.

sklerotik (č. postihnutý chorobným tvrdnutím tkaniva, kôrnatením) gréc. lek.

kardiak (č. so srdcovou chorobou, srdciar) gréc. lek.

hemofilik (č. postihnutý dedičnou krvácavosťou prenášanou ženami) gréc. lek.

reumatik (č. postihnutý chorobou kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámkou) gréc.

rachitik (č. postihnutý chorobou prejavujúcou sa krivením kostí, krivicou) gréc. lek.

paraplegik (č. postihnutý ochrnutím oboch dolných končatín, vozičkár) gréc. lek.

paralytik (č. postihnutý ťažkým stupňom ochrnutia, obrny) gréc. lek.

stomik (č. s vývodom orgánu von z tela) gréc. lek.

malarik (č. postihnutý nákazlivou horúčkovitou chorobou prenášanou komárom rodu Anopheles) tal. lek.

alergik (č. postihnutý zvýšenou citlivosťou, precitlivenosťou organizmu) gréc. lek.

astmatik (č. trpiaci na záduch, dýchavičnosť) gréc. lek.

retard (zaostávajúci č., najmä v duševnom vývoji) lat. slang.

oligofrenik (slabomyseľný č.) gréc. lek.

debil (č. postihnutý najľahším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.

imbecil (č. postihnutý stredným stupňom slabomyseľnosti) lat. lek.

idiot (č. postihnutý najťažším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.

kretén (slabomyseľný, zaostalý č. postihnutý útlmom telesného a duševného vývoja v dôsledku zníženej činnosti štítnej žľazy) franc. lek.

mongol (č. postihnutý vrodenou mentálnou poruchou na podklade chromozómovej odchýlky) vl.m. slang.

afatik (č. postihnutý poruchou al stratou reči vzniknutou narušením rečových oblastí mozgu) gréc. lek.

dislektik (č. postihnutý poruchou čítania) gréc. lek.

logopat (č. postihnutý poruchou reči) gréc. lek.

grafoman (č. postihnutý poruchou konania prejavujúcou sa chorobnou nutkavou potrebou písať) gréc.

somnabul

somnabulista

lunatik lat. lek.

hypnobat (č. postihnutý námesačníctvom) gréc. odb.

človek postihnutý pohlavnou úchylkou

deviant (úchylný č., najmä sexuálne, úchylák)

narcista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa v erotickom záujme o vlastné telo, sebaláskou) vl. m. psych. lek.

fetišista (č. postihnutý úchylkou, pri kt. predmetom jeho vzrušenia sú predmety, napr. časti odevu) port.-franc. lek.

frotér (č. ukájajúci pohlavný pud otieraním, tlačením na cudziu osobu) franc. psych.

exhibicionista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa obnažovaním pohlavných orgánov na verejných miestach, pred osobami iného pohlavia) lat. psych.

voyer /vuajör/ (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa snahou pozorovať pohlavné ústroje iných osôb a ich pohlavný styk) franc. lek.

pedofil (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na deti) gréc. lek. psych.

pederast (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, najmä chlapcov) gréc. lek. psych.

masochista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa potrebou vlastnej fyzickej bolesti al. poníženia) vl. m. lek.

sadista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa násilím, krutosťou, trýznením iného č.) vl. m. lek.

sodomita (č. postihnutý úchylkou spočívajúcou v pohlavnom styku so zvieratami) vl. m. lek.

transsexuál

transvestit

transvestita (č. túžiaci žiť spôsobom života druhého pohlavia) lat. lek. psych.

homosexuál gréc. + lat. lek.

homoš gréc.+lat. slang.

buzerant tal.-nem. slang. vulg.

gay /gej/ angl.

pederast (č. s pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, teploš) gréc. lek. psych.

lesbička (homosexuál, o žene) vl. m.

heterosexuál (č. s pohlavnou náklonnosťou k druhému pohlaviu) gréc. + lat. lek.

onanista vl. m.

masturbant (č. oddávajúci sa ukájaniu pohlavného pudu na sebe samom) lat. lek.

erotoman gréc. lek.

sexoš (č. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi, chlipník) lat. slang.

venerik (č. chorý na pohlavnú chorobu) lat.

gonoreik (č. chorý na kvapavku) gréc. lek.

syfilitik vl. m.

luetik (č. postihnutý nákazlivou chronickou pohlavnou chorobou) lat. lek.

fetovač lat. hovor.

feťák lat. slang.

narkoman

narkotik gréc. lek.

toxikoman (č. závislý od omamných látok, požívajúci omamné látky) gréc. lek.

morfinista (narkoman požívajúci výťažok z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.

alkoholik (č. závislý od liehovín ako návykovej drogy, opilec, pijan) arab.

gambler (č. závislý od hracích automatov, chorobný hráč) angl.

workaholik

workoholik

workholik /uórk-/ (č. závislý od práce, posadnutý prácou) angl. + arab.-angl.

homo homini lupus (č. človeku vlkom) lat.

lupus est homo homini (č. je človeku vlkom) lat.

ecce homo /ekce/ (ajhľa, č., Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou) lat. bibl.

per capita /ka-/ (na č. ako jedinca, na hlavu) lat. ekon. porovnaj mužženadieťachlapecdievčamládenecslečnastarecžiaktyp 3pracovníkodborníkneodborníkhodnostárbytosťosoba 2