Výsledky vyhľadávania

oblasť

oblasť 1 (vymedzené územie)
región lat.
teritórium lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
zóna (územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.
rajón (územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
terén (pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
proveniencia (zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu) franc.
rezervácia (územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť) lat.
revír (uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
kordón (ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu) franc.
areál (vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu) lat. odb.
green /grín/ (o. cieľa na golfovom ihrisku) angl. šport.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
front (o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.
fytosféra (vrstva Zeme pokrytá rastlinami) gréc.
biosféra (o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami) gréc. biol.
ekosféra (vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.
noosféra (o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti) gréc. filoz.
trópy
tropická o. (o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím) gréc. geogr.
subtrópy
subtropická o. (teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca) lat. + gréc. geogr.
selva
selvas (typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky) port. geogr.
kalma (o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka) gréc.-lat.-rom. meteor.
antarktis (o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky) gréc. geogr.
Arktída
Arktis (o. severného pólu)
Pacifik (o. Tichého oceána) lat.
belt (územie pretiahnutého, predĺženého tvaru) dán.-angl. geogr. zastar.
ekoton (hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami) gréc. biol.
step (rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.
eremiál (suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť) gréc.
monte (typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom) špan. geogr.
sahel (typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom) afr. geogr.
pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.
préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.
pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.
brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.
tundra (o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.
savana (o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.
muskeg (o. Zeme s rašeliniskami v Kanade) indián. geogr.
scrub /sra-/ (o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky) angl. geogr. bot.
sertao /-tanu/ (o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie) port.
sebcha (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare) arab. geogr.
šot (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare) arab. geogr.
takýr (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii) turkmén. geogr.
kevír (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne) perz. geogr.
badlands /bedlendz/ (územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách) angl.
marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.
moor (trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde) nem.
kras (územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.) ilyr.-srb. geol.
depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina) lat. geol.
arktogea (zoogeografická o. severnej pologule) gréc. geogr. zool.
paleoarktická o. (zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu) gréc. zool.
paleogea (zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo) gréc. zool.
biotop gréc. biol.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor) gréc. biol.
biochor (životná o. na Zemi s vegetáciou) gréc. ekol.
bióm (spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím) gréc. ekol.
ekuména
ekumena (územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.
subekumena (územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
anekumena (územie trvalo neobývané a nevyužívané) gréc. ekol.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
šelf (okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m) angl. geol.
litorál (pobrežná o. mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.
pelagiál (o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.
batysféra (priestor pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
epipelagiál (plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.
batypelagiál (málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m) gréc. biol.
fytál
fytal (o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín) gréc. biol.
profundál (o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží) lat. geol.
infralitorál (o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami) lat.
bentál (o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín) gréc. geol. geogr.
batyál (o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky) gréc.
abysál (o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky) gréc.-lat.
hadál (o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky) gréc.
mare (tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse) lat. astron.
ekosféra (o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života) gréc. porovnaj plošina 1lespúšťúzemieobvod 2miesto 1spoločenstvo 2 a pod.

ústie

ústie
delta (rozvetvené ú. rieky do jazera al. mora, rozvetvenie rieky pred ústím) gréc.
estuár (lievikovité ú. rieky, najmä do mora) lat. geogr.
liman (rozšírené ú. do mora vzduté kosou al. valom) gréc.-rus. geogr.
guba (ú. sibírskych riek do mora zabiehajúce hlboko do pevniny) rus. geogr.
kráter (otvor, vyústenie, ú. dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
istmus (úzke spojenie) gréc. lek.
kychta (valcové zakončenie, horný otvor šachty vysokej pece, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar. porovnaj vyústenie

vietor

vietor
anemo- gréc. v zlož. sl.
meluzína (kvílivý, skuvíňajúci v., víchor, víchrica) vl. m.
cyklón (vzdušný vír nad tropickými oceánmi so silným v. a dažďami) gréc.
orkán indián.-nem.
uragán (v. s ničivými účinkami trvajúci niekoľko hodín s rýchlosťou nad 32,7 m/s) indián.-špan.
tornádo (orkán v južných štátoch USA) špan. meteor.
hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) indián.-špan.
tajfún (orkán v juhovýchodnej ázijskej oblasti, Juhočínskeho mora a Filipín) čín. meteor.
baguios /-gijos/ (orkán v oblasti Filipín) špan. meteor.
fön
föhn (teplý v., najmä nárazový padavý, s malou relatívnou vlhkosťou vzduchu na záveternej strane hôr) nem.
chinook /činuk/ (föhn na východných svahoch Skalnatých hôr v zime a na jar) indián.
monzún (pravidelný sezónny v. v južnej Ázii a rovníkovej Afrike, vanúci v zime z pevniny nad oceán, v lete z oceánu nad pevninu) arab.
mistrál (silný studený severný v. v južnom Francúzsku) franc.
pasát (v. smerujúci zo subtropických tlakových výšok smerom k rovníku) tal. meteor.
bríza (slabý v. na brehoch morí a veľkých jazier) franc.-angl.
zefyr
zefýr (mierny západný v.) vl. m. kniž.
tyfón (horúci južný v.) gréc.
tromba (vzdušný vír s inou než vodorovnou rovinou otáčania, najmä zvislou) tal. meteor.
košava (prudký severovýchodný nárazový v. okolo Dunaja) tur.-srb.
bóra (silný nárazovitý padavý v., najmä na Jadrane) tal.
jugo
jugovina (teplý vlhký v. z Jadranského mora do vnútrozemia) chorv. meteor.
scirocco /široko/ (teplý a vlhký v. na prednej strane tlakovej níže pri Stredozemnom mori) arab.-tal.
tramontána (studený severný v. v severnom Taliansku) tal. geogr.
solano (suchý africký v. na Pyrenejskom polostrove) špan.
biza (studený suchý severný v. na horách Francúzska a Švajčiarska) franc. meteor.
etézia (severný v. vanúci od Čierneho mora vo východnom Stredomorí) gréc. meteor.
suchovej (suchý až horúci juhovýchodný v. medzi Uralom a Volgou) rus.
buran
purga
vjuga (silný severný v. na Sibíri a v strednej Ázii, v zime ako snehová búrka, víchrica, metelica) rus. meteor.
sarma (padavý jesenný a zimný v. na Bajkale) rus. meteor.
chamsín (suchý horský južný v., najmä jarný, na severovýchode Afriky) arab. meteor.
harmattan (suchý horský v. vanúci zo Sahary do oblasti Guinejského zálivu) afr.-špan.
sámum (suchý horúci v. na severoafrických a arab. púšťach) arab. meteor.
blizard (prudká snehová víchrica v Severnej Amerike) angl.
zonda (suchý teplý argentínsky v.) vl. m. meteor.
pampero (silný studený západný alebo juhozápadný v. na juhoamer. trávnatých rovinatých stepiach) indián.-špan. meteor.
squall /skvól/ (prudký závan v. s dažďom al. snehom) angl. lod.

boh

boh
teo- gréc. v zlož. sl.
divinita (b., božstvo) lat. teol.
in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.
trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.
lord (b. v angl. prostredí) angl.
panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.
Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.
Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.
deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.
avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit
inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.
podľa krajín a náboženstiev
egyptskí bohovia
Serápis
Sarápis
Amón (b. slnka)
Hór (najstarší b. slnka a svetla)
Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)
Oziris
Osiris
Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)
etruskí a rímski bohovia
Saturn
Saturnus (etrucký otec bohov)
germánski bohovia
Asovia (prvá skupina bohov)
Odin
Wodan
Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)
Thor
Donar (b. hromu a dažďa)
Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)
Loki
Baldr
Frigga (bohovia prvej skupiny)
Vanovia (druhá skupina bohov)
Njörd
Freyr
Freya (bohovia druhej skupiny)
grécki bohovia
Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.
Chronos
Kronos (zosobnenie času, otec bohov)
Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)
Poseidon (b. mora)
Áres (b. vojny)
Bakchus
Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.
Helios (b. Slnka)
Eros (b. lásky) gréc.
Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)
Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)
Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)
Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)
Aeskulap
Eskulap
Asklépios (b. lekárstva)
Hymen
Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)
Priapos (b. plodnosti)
Erebos gréc.
Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.
Morfeus (b. snov)
Hypnos (b. spánku)
Aiolos
Aiolus (b. vetrov)
Néreus (b. mora a veštenia)
Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)
Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)
hinduistickí bohovia
Trimurti (trojjediný b.) sanskrit
Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)
Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.
Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.
Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.
Rímski bohovia
Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)
Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.
Neptún (b. mora a riek)
Pluto
Plutón (b. podsvetia)
Amor
Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.
Merkúr (b. obchodu a zisku)
Vulkán (b. ohňa a kováčstva)
Aeskulap
Eskulap
Asklépios (b. lekárstva) gréc.
Faun (b. plodnosti a dobytka)
Ianus /já-/
Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)
lár (domáce ochranné božstvo) lat.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.
Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit
Ormuzd perz.
Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)
Ahriman perz.
Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)
Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)
Eliáš
Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)
El (semitský b.)
Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)
Elohim (b. v Starom zákone) hebr.
Jahve
Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.
Alláh
Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)
manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.
El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)
zombie
zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

bytosť

bytosť
subjekt tal. kniž.
existencia lat. expr.
kreatúra (b., tvor, stvorenie) lat. pejor.
zoon (b., tvor, živočích) gréc. kniž.
animal rationale /-cio-/ (rozumný tvor, nadaný vedomím) lat.
zoon politikon (človek ako tvor spoločenský) gréc.
monštrum lat. lek. a kniž.
terátum (netvor, obluda) gréc. lek.
terato- (netvor, obluda, ohava) gréc. v zlož. sl.
moloch (krutý, nenásytný netvor ničiaci človeka) vl. m. kniž.
behemot (suchozemská zvieracia obluda, netvor) hebr. mytol.
mamut (obrovský mocný tvor) rus. expr.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá b.) vl. m.
bosorka maď.
striga (čarodejnica) lat.-rum.
ježibaba (čarodejnica vo východoslovan. a južnoslovan. rozprávkach) rus.
baba jaga mytol.
povitrula (čarodejnica, divožienka, zosobnenie víchrice na Ukrajine) ukraj.
drak gréc.-lat.
šarkan (rozprávková obluda s podobou okrídleného jaštera s viacerými hlavami) tur.
anjel (nadprirodzená okrídlená b. zosobňujúca dobro a krásu) gréc. náb.
cherub
cherubín (vyšší anjel, strážca raja) hebr. náb.
serafín hebr.
seraf
seraph /-raf/ (anjel vyššieho stupňa) hebr. zried.
archanjel (anjel vyššieho stupňa) gréc. náb.
démon
daimón (padlý anjel, zlý duch, diabol; b. al. sila, kt. ovláda človeka, dobrý al. zlý duch) gréc. náb.
diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý duch, čert) gréc.-lat.
satan
satanáš (zosobnenie zla, protivník boha, vládca pekla, čert) hebr.
lucifer (čert, diabol) lat.
beliál (čert, satan, stelesnenie zla, skazy) hebr. bibl.
belzebub (pekelné knieža, knieža démonov) ? bibl.
krampus (čert) nem. zastar. žart. kniž.
inkubus (čert, diabol obcujúci so strigami v stredovekých poverách) lat.
džin (zlý duch v islame) arab.
šajtan
šejtan (v moslimskom prostredí čert, diabol, zlý duch, vodca džinov) hebr.-arab.
poltergeist /-gajst/ (hlučne sa správajúci duch, tzv. búchajúci) angl.
inkubus (zlý duch desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.
mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov) lat. mytol.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
leviatan (morský starozákonný netvor) hebr.
bazilišok (rozprávková, mýtická b. zobrazovaná ako drak s kohúťou hlavou) gréc.-lat. mytol.
Pegas (okrídlený kôň) gréc. vl. m. mytol. kniž.
hipogrif (okrídlený kôň s hlavou supa) gréc. mytol.
centaurus
kentaurus (napoly človek, napoly kôň) gréc. mytol.
hipocentaur (ľudská postava s konským telom, s dvoma rukami s lukom a so štyrmi nohami, heraldická obluda) gréc. odb.
mantichora (fantastické heraldické zviera, lev s ľudskou hlavou) perz.-gréc.
amfisbena (bájne heraldické zviera s dvoma hlavami na protiľahlých koncoch tela) gréc.
geryón (heraldický netvor, ľudská hlava s troma tvárami (jednou spredu a dvoma z boku)) gréc. odb.
grif
gryf (mýtické zviera tvorené z častí tiel rôznych živočíchov, s telom leva, hlavou orla a krídlami) gréc.
sfinga
sfinx (obluda s napoly levím a napoly ženským telom kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
chiméra (trojhlavý netvor z leva, kozy a draka sršiaci oheň, strážiaci vchod do podsvetia) gréc. mytol.
hydra (vodný had, obluda s hadím telom a deviatimi dračími hlavami) gréc. mytol.
Cerberus
Kerberos gréc. mytol.
triceps (trojhlavý pes strážiaci vchod do podsvetia) lat. mytol.
satyr gréc.
faun (samopašná, zmyselná, bujná ľudská b. so zvieracími znakmi – uši, chvost, kopytá – žijúca v lesoch) lat.
sylf
sylfa
sylfída (vybájená vzdušná b.) gréc. mytol.
gnóm (rozprávková, mýtická b. malého vzrastu, podzemný škriatok) gréc. kniž. mytol.
permoník (banský al. skalný škriatok) nem.
puk (šelmovský škriatok v angl. ľudových povestiach) angl.
elf
fairy /fei-/ (b., škriatok v severských mýtoch) germ. mytol.
troll (zlá b., najmä obor, vytvorená z neživej hmoty, kameňa, vody a pod., v severských mytoch) švéd. mytol.
pikulík (bájoslovný mužík prinášajúci šťastie) tal.
najáda (vodná víla mora, riek a prameňov) gréc. mytol.
nereida
nereidka (morská víla pomáhajúca plavcom) gréc. mytol.
nymfa (víla mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
Kalypsó (víla, kt. zdržovala Odysea na ostrove) gréc. mytol.
Siréna (víla lákajúca neodolateľne krásnym spevom moreplavcov do záhuby, napoly dievča, napoly vták) gréc. vl. m.
undina (vodná víla) lat. bás.
meluzína (nariekajúca, kvíliaca víla) vl. m.
dryáda
hamadryáda (lesná víla) gréc. mytol.
norna (starogerm., nordická dobrá víla, sudička) germ. mytol.
apsara (nebeská víla zabávajúca bohov tancom) ind. mytol.
peri (orient. dobrá víla, ochrankyňa ľudí) perz.
Skylla
Scylla (netvor pripútaný k jaskyni v Messinskom prielive, medzi Sicíliou a Talianskom, oproti morskému víru Charybde) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická b., kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
vampír (b. cicajúca krv, najmä ľuďom, upír, vlkolak) srbskochorv.
kikimora (rozprávková mýtická ženská b. v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
vervolf (vlkolak v nem. povestiach) nem.
Drakula (b. cicajúca krv ľuďom v spánku, upír) vl. m.
Gorgóna (b. s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Sthenó
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (b. s vtáčím telom a so ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
kačina
kachina
kokko (nadprirodzená b. so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.
ufón (b. z inej planéty, mimozemšťan, kt. priletel lietajúcim tanierom) angl. hovor.
marťan (b. z inej planéty, najmä z Marsu) vl. m. hovor.
ET /ítí/ (b. z inej planéty, mimozemšťan) angl. skr.
lochneska
lochneská príšera (obluda žijúca údajne v škótskom jazere Ness) vl. m.
yetti
yeti /jeti/ (živočích podobný človeku žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

nebezpečenstvo

nebezpečenstvo
riziko (možnosť straty, škody, neúspechu) tal.
periculum in mora /-ku-/ (n. z omeškania, z odkladu) lat. práv.
extra ictom /iktum/ (mimo n.) lat.
Damoklov meč (ustavične hroziace n., nepríjemnosť, ohrozenie, hrozba) vl. m. gréc. mytol.

hrádza

hrádza 1 (stavba na zadržanie vody)
mólo (ochranná prístavná h. vybiehajúca do mora) tal.
pier /pír/ (kamenná prístavná h. vybiehajúca do mora) angl. kniž.
diga (h. na morskom brehu) ?
batardó (murovaná priečna h. v priekope pevnosti slúžiaca na zavodnenie al. odvodnenie časti priekopy) franc. hist. voj.
navigácia (upravená h., breh rieky upravený na plavbu) lat. vod.
tombolo (prirodzená piesočná h. spájajúca ostrov s pevninou) tal. geol.

breh

breh
pláž (plochý, pieskom pokrytý al. kamenistý b. používaný na kúpanie) franc.
nudapláž (pláž vyhradená pre naháčov, stúpencov kultu nahoty) lat. + franc.
štrand (pobrežie mora, rieky, najmä na kúpanie) angl.-nem.
lido (pobrežná plytká časť vodnej plochy) tal.
riviéra (pobrežie vhodné na kúpanie) vl. m.
quai /ke/ (nábrežie) franc.
navigácia (b. rieky upravený na plavbu, upravená hrádza) lat. vod.
ravena (nízky b. bývalých riečisk) lat. geol.
ghát (nábrežie, pobrežie v Indii) hind.
konvexa (vnútorný b. zákruty koryta rieky) lat. odb.
psamón (pieskovité pobrežie a dno) gréc. ekol.
litorál (pobrežná oblasť mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.
eulitorál (príbrežná časť vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a jeseni) gréc. + lat. vod.

víla

víla
najáda (vodná v. mora, riek a prameňov) gréc.
nereida
nereidka (morská v. pomáhajúca plavcom) gréc.
nymfa (v. mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
Kalypsó (v., kt. zdržovala Odyssea na ostrove) gréc.
Siréna (v. lákajúca neodolateľne krásnym spevom moreplavcov do záhuby, napoly dievča, napoly vták) gréc. vl. m.
undina (v. víla) lat. bás.
meluzína (nariekajúca, kvíliaca v.) vl. m.
dryáda
hamadryáda (lesná v. v gréc. mytológii) gréc.
norna (starogerm., nordická dobrá v., sudička) germ.
apsara (nebeská v. zabávajúca bohov tancom v ind. mytológii) ind.
peri (orient. dobrá v., ochrankyňa ľudí) perz.

sťahovanie

sťahovanie 2 (premiestňovanie)
migrácia (s. organizmov v rámci aj mimo obývaného územia biol.; premiestňovanie, presídľovanie, presun, pohyb obyvateľstva spojený so zmenou sídliska, miesta pobytu odb.) lat.
emigrácia
emigrantstvo (dobrovoľné al. vynútené s. do cudziny, pobyt v cudzine, vysťahovalectvo, vyhnanstvo) lat.
imigrácia (prisťahovalectvo) lat.
transmigrácia (s. z jedného kraja do iného) lat. kniž.
intermigrácia (vzájomné s., osídľovanie) lat. kniž.
anadrómia (sťahovavosť rýb za neresením z mora do riek) gréc. zool.
katadrómia (sťahovavosť rýb za neresením z riek do mora) gréc. zool.
download /davnloud/
upload /aploud/ (s., nahrávanie súborov z internetu) angl. slang.
metempsychóza gréc. filoz.
reinkarnácia lat. náb.
palingenéza gréc. náb.
transmigrácia (s. duší, prevteľovanie večnej duše do nových foriem života) lat. porovnaj premiestňovanie

mora

mora
kikimora (rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná m.) rus.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 52. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.