Výsledky vyhľadávania

ovzdušie

ovzdušie 2 pozri nálada 2

ovzdušie

ovzdušie 1 (plynný obal okolo Zeme)

atmosféra gréc. porovnaj vzduch

duch

duch 5 (ráz, ovzdušie)

a potiori /-ci-/ (v d., podľa) lat. kniž. porovnaj ráz

vzduch

luft nem. hovor. expr.

pneumo-

pneumato-

pneumono-

aero- gréc. v zlož. sl.

atmosféra (plynný obal okolo Zeme, ovzdušie) gréc.

ozón (čerstvý, svieži v. bohatý na kyslík) gréc. hovor.

ráz

charakter gréc.

štýl (r. činosti, veci al. javu) lat.

typ (spôsob, sloh, charakter) gréc.

akcent (odtienok, nádych) lat.

tón gréc.

tónina gréc.-tal. kniž.

tónovanie (odtieň farby; zafarbenie, farba hlasu, reči) gréc.

timbre /tembr/ (odtienok farby výtv.; zafarbenie tónu, hlasu al. hlásky kniž. a odb.) gréc.-franc.

nuansa /nüansa/ (jemný rozdiel, odtieň, odtienok) franc. kniž.

tonalita (r. daný základnou, prevládajúcou farbou) gréc. výtv.

valér (odtieň tónu v hraniciach jednej farby, svetelná hodnota tónu farby) lat. výtv.

sound /saund/ (osobitý zvukový r. príznačný pre určitého hudobníka al. súbor, farba zvuku) angl. hud.

kolorit (r., najmä dobový al. umelecký) tal.

punc (výrazný znak, charakteristická vlastnosť, črta) tal.-nem. expr.

profil (súhrn vlastností, čŕt) franc.

modus (spôsob, povaha, r. deja) lat. kniž.

impresia lat. výtv. lit.

línia (nálada, celkový r.) lat.-nem.

situácia lat.

atmosféra gréc.

klíma gréc.

genius loci /-cí/ (celková nálada, prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, duch) lat. hist.

melodickosť

melodika (spevný r. piesne, spevnosť) gréc. hud.

mentalita (r. duševných pochodov a vlastností jedinca) lat.

spiritualita

spiritualizmus

spirituálnosť (duchovný r., zameranie na duchovnú stránku, duchovnosť) lat. kniž.

lyrickosť

lyrizmus (citový r.) gréc. kniž.

baladickosť

baladika (pochmúrny, ponurý, smutný r.) franc. lit.

oficialita

oficiálnosť (úradný r., úradnosť, strohosť, odmeranosť) lat.

orientalizmus

orientálnosť (východný r. súvisiaci s východnými krajinami) lat.

feminita (ženská črta, znak správania, ženskosť) lat. psych. a kniž.

maskulinita (mužská črta, znak správania, mužskosť) lat. psych. a kniž.

moderna (novodobý, novoveký r.) franc.

inzularita (ostrovný r.) lat. kniž.

prostredie

milieu /miljö/ franc. kniž.

scenéria (okolie) gréc.-lat.

reál (skutočné p.) lat. telev.

situácia lat.

atmosféra gréc.

klíma gréc.

genius loci /-cí/ (celková nálada, pomery, ovzdušie, okolnosti, ráz, duch) lat. hist.

exotika

exotickosť (cudzokrajné, nezvyčajné p.) gréc.

médium (sprostredkujúce p.) lat. odb.

dekorácia (p. na hru hercov, scénická, div. výprava) lat.

scéna (dekorácia pre konkrétnu divadelnú hru) gréc.-lat.

eko- (životné p.) gréc. v zlož. sl.

ekofáza (dočasné životné p. v priebehu roka, v kt. sa výrazne uplatňuje určitý faktor) gréc.

environment (p. a človek ako celok) angl.

substrát (pevné p. poskytujúce suchozemským rastlinám živný podklad) lat. bot.

pelagiál (p. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.

epipelagiál (plne presvetlené p. do 100 m s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.

batypelagiál (málo presvetlené p. morskej vody od 100 m) gréc. biol.

dielektrikum gréc.

izolant (el. nevodivé p., látka s vysokým merným odporom, nevodič) tal.-franc.

nálada

nálada 2 (celkový ráz)

impresia lat. výtv. lit.

línia lat.-nem.

situácia lat.

atmosféra gréc.

klíma gréc.

genius loci /-cí/ (celková n., prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, ráz, duch) lat. hist.

kolorit (ráz, najmä dobový al. umelecký) tal. porovnaj ráz

oblasť

oblasť 1 (vymedzené územie)

región lat.

teritórium lat.

régia lať. kniž. zastar.

-sféra gréc. v zlož. sl.

zóna (územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.

rajón (územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

terén (pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

proveniencia (zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu) franc.

rezervácia (územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť) lat.

revír (uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

kordón (ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu) franc.

areál (vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu) lat. odb.

green /grín/ (o. cieľa na golfovom ihrisku) angl. šport.

litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.

atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.

troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.

front (o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.

fytosféra (vrstva Zeme pokrytá rastlinami) gréc.

biosféra (o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami) gréc. biol.

ekosféra (vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.

noosféra (o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti) gréc. filoz.

trópy

tropická o. (o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím) gréc. geogr.

subtrópy

subtropická o. (teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca) lat. + gréc. geogr.

selva

selvas (typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky) port. geogr.

kalma (o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka) gréc.-lat.-rom. meteor.

antarktis (o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky) gréc. geogr.

Arktída

Arktis (o. severného pólu)

Pacifik (o. Tichého oceána) lat.

belt (územie pretiahnutého, predĺženého tvaru) dán.-angl. geogr. zastar.

ekoton (hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami) gréc. biol.

step (rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.

eremiál (suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť) gréc.

monte (typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom) špan. geogr.

sahel (typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom) afr. geogr.

pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.

préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.

pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.

brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.

tundra (o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.

savana (o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.

muskeg (o. Zeme s rašeliniskami v Kanade) indián. geogr.

scrub /sra-/ (o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky) angl. geogr. bot.

sertao /-tanu/ (o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie) port.

sebcha (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare) arab. geogr.

šot (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare) arab. geogr.

takýr (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii) turkmén. geogr.

kevír (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne) perz. geogr.

badlands /bedlendz/ (územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách) angl.

marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.

moor (trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde) nem.

kras (územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.) ilyr.-srb. geol.

depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina) lat. geol.

arktogea (zoogeografická o. severnej pologule) gréc. geogr. zool.

paleoarktická o. (zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu) gréc. zool.

paleogea (zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo) gréc. zool.

biotop gréc. biol.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor) gréc. biol.

biochor (životná o. na Zemi s vegetáciou) gréc. ekol.

bióm (spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím) gréc. ekol.

ekuména

ekumena (územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.

subekumena (územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

anekumena (územie trvalo neobývané a nevyužívané) gréc. ekol.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

šelf (okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m) angl. geol.

litorál (pobrežná o. mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.

pelagiál (o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.

batysféra (priestor pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

epipelagiál (plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.

batypelagiál (málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m) gréc. biol.

fytál

fytal (o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín) gréc. biol.

profundál (o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží) lat. geol.

infralitorál (o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami) lat.

bentál (o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín) gréc. geol. geogr.

batyál (o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky) gréc.

abysál (o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky) gréc.-lat.

hadál (o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky) gréc.

mare (tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse) lat. astron.

ekosféra (o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života) gréc. porovnaj plošina 1lespúšťúzemieobvod 2miesto 1spoločenstvo 2 a pod.

okolnosť

moment (činiteľ, hľadisko) lat.

atmosféra

klíma gréc.

situácia lat.

genius loci /-cí/ (celková nálada, okolnosti, prostredie, pomery, ovzdušie, ráz, duch) lat. hist.

konštelácia (zhoda okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný pomer) lat.

background /beggraund/ (okolnosti, pozadie) angl.

force majeure /.../ (mimoriadne okolnosti brániace splneniu záväzku, vyššia moc) franc.

vis maior /viz major/ (nepredvídaná, neodstrániteľná okolnosť, prekážka, vyššia moc) lat. kniž.

indícia (usvedčujúca o., nepriamy dôkaz v súdnom konaní) lat. práv.

medziiným

inter alia (medzi inými okolnosťami, medziiným) lat.

obal

obal 2 (obkladajúca látka)

integument (povrch, pokrývka, vonkajší o. živočíšneho organizmu, koža) lat. zool.

cysta (ochranný o. niektorých živočíchov na prežitie určitého štádia vývoja, mechúr) gréc. zool.

kokón (o. vajíčok niektorých bezstavovcov, zámotok z vlákien u lariev hmyzu) franc.

amnión (vnútorný zárodkový o. priamo obklopujúci zárodok, vnútorná plodová blana) gréc. biol.

chorión gréc. biol.

seróza (vonkajší zárodkový o.) lat. biol.

periant (dvojitý kvetný o., okvetie) gréc. bot.

perigón (kvetný o. zložený z rovnakých lístkov, okvetie) gréc. bot.

testa (o. semena rastlín, osemenie) lat. bot.

geosféra (o. Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.

atmosféra (plynný o. okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.

troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.

stratosféra (vrstva medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

stratopauza (vrstva medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

mezosféra (vrstva atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.

mezopauza (vrstva medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.

ozonosféra (vrstva atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.

ionosféra (vrtsva atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.

homosféra (vrstva atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.

termosféra (vrstva atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.

heterosféra (vrstva atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.

exosféra

protonosféra (vrstva atmosféry nad 800 km) gréc.

geokoróna (plynný o. okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.

hydrosféra (vodný o., súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.

litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol. porovnaj vrstva Zeme

fotosféra (plynný o. okolo Slnka, najnižšia tenká vrstva, do 300 km) gréc. astron.

chromosféra (plynný o. okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.

koróna (plynný o. okolo Slnka, vonkajšia vrstva slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.

koma (plynný o. jadra kométy) gréc. astron.

podmienka

podmienka 2 (len plur. okolnosti, pomery)

atmosféra

klíma (celková nálada, prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, ráz, duch) gréc.

situácia lat.

status (súhrn vlastniostí, okolností, podmienok v určitom čase, pomery) lat. kniž. a odb.

konjunktúra (priaznivá zhoda okolností, priaznivý stav, vývoj, podmienky) lat.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 17. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.