Výsledky vyhľadávania

obľúbený

módny

moderný franc.

in (dobovo o., zodpovedajúci dobovému vkusu) angl. hovor. byť in

populárny (všeobecne o., známy, slávny) lat.

trendový (ladiaci s celkovým smerom vývinu) angl.

známy

populárny (všeobecne obľúbený, slávny) lat.

renomovaný (majúci dobrú povesť, dobré meno, povestný, uznávaný, slávny) franc. kniž.

legendárny (slávny, povestný) lat.

famózny (slávny, preslávený, uznávaný, uctievaný) lat. kniž.

vulgárny (všeobecne z., všedný, ošúchaný, prízemný) lat.

notorický (všeobecne z., vyslovený, záporne povestný) lat.-nem.

prononsovaný (dobre, ale záporne z., povestný, vyhlásený) lat. zastar. hovor.

slávny

legendárny (známy, povestný) lat.

populárny (známy, všeobecne obľúbený) lat.

renomovaný (majúci dobrú povesť, dobré meno, povestný, uznávaný, známy) franc. kniž.

famózny (známy, preslávený, uznávaný, uctievaný) lat. kniž.

kultový (uznávaný, vzorový) lat.

vkusný

elegantný lat.

fešný

feš

fešácky angl.-nem. hovor. expr.

šik franc. hovor.

štramácky nem. hovor.

seladónsky (vyberaný v obliekaní, správaní, vkusne oblečený, uhladený, ladný, pekný, švihácky) vl. m. aj pejor.

estetický (pekný, krásny) gréc.

gustiózny (pekný, vkusne vyzerajúci, najmä o jedle) lat. hovor.

apartný (nápadný, osobitý) franc. a. klobúk

módny

moderný franc.

in angl. hovor.

fashionable /fešnebl/ (dobovo obľúbený, zodpovedajúci dobovému vkusu) angl. kniž. byť in

decentný (slušný, jemný, nevtieravý, zdržanlivý, vhodný, primeraný, umiernený, nenápadný) lat.

ťahák

ťahák 1 (strhujúca kniha, film a pod.)

hit angl.

šláger (obľúbený, úspešný, módny, vyhľadávaný výrobok, trhák) nem. hovor. expr.

bestseller (kniha s mimoriadnym úspechom, najlepším odbytom, trhák) angl.

výrobok

produkt lat.

fabrikát (továrenský, umelý v.) lat. aj pejor.

produkcia (súhrn výrobkov) lat.

output (výsledok, výstup pôsobenia výrobných faktorov) angl. ekon.

artikel (v. na predaj, tovar) lat.-nem.

substitút (v. nahradzujúci iný v. s podobnými vlastnosťami) lat. ekon.

špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny v. s osobitným poslaním a pod.) lat. hovor.

špecialita lat.

špécia (vybraný, osobitný, mimoriadny v., najmä potrav.) lat. hovor.

inovácia (nový v., novinka) lat.

hit angl.

šláger (obľúbený, úspešný, módny, vyhľadávaný v., ťahák, trhák) nem. hovor.

funglovka (nový v.) ? subšt.

noname

no-name /nounejm/ (neznačkový v. s predpokladanou nižšou kvalitou) angl.

aušus nem. hovor. expr.

brak nem.

šmejd nem. slang.

šrot (chybný, bezcenný v., tovar) nem. slang.

fušerina (chybný, nekvalitný v.) nem. slang.

typ (v. ako predstaviteľ série s charakteristickými znakmi) gréc.

prototyp (prvý skúšobný v. na sériovú výrobu) gréc. tech.

model (pôvodný v. slúžiaci ako vzor na výrobu ďalších kusov) tal.

etalón franc. fyz.

normál (model pomôcky, prístroja al. zariadenia predstavujúci meraciu jednotku príslušnej veličiny, meradlo základnej jednotky, základná miera) lat. tech.

bestseller (v. s mimoriadnym úspechom, najlepším odbytom, trhák) angl.

naturálie (výrobky, najmä poľnohosp. plodiny, poskytované namiesto mzdy al. ako súčasť mzdy) lat.

konzerva (trvanlivá potravina v plechovom, sklenom al. plastovom obale, trvanlivé jedlo v obale, plechovka) franc.-nem. porovnaj plechovka

artefakt (umelo vyrobený predmet) lat. kniž. a odb.

eolit (kamenný artefakt z konca treťohôr, kt. ľudské opracovanie je sporné, pracovný nástroj) gréc. archeol.

toreutika (predmet vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. nádoba, prilba a pod.) gréc.

porcelán (v. z vypálenej hmoty zloženej z kaolínu, živca a minerálnych prísad) tal.-nem. porovnaj porcelán

keramika (v. z pálenej hliny, najmä hlinené nádoby) gréc. porovnaj keramika

šamot (v. zo žiaruvzdornej práškovej hmoty, drviny zo žiaruvzdorných zemín) tal.-nem.

rafináda

rafinát (v. získaný čistením s odstraňovaním nežiaducich, cudzích prímesí) franc. tech.

textil

textília (v. vyrobený z tkaniny, pletením, spriadaním, tkaním, najmä plur. textílie) lat. porovnaj tehlanádobatkaninadrôtúborcukrík a pod.

tanec

tanec franc.-nem.

dancing /-si-/ angl.

sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.

orchéma (sólový t.) gréc. tan.

balet (umelecký výrazový t.) tal.

pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.

pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.

furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.

mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.

kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.

polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.

varšavianka (poľ. národný t.) poľ.

oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.

krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.

hajduch

hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.

čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.

frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.

kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.

zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.

hóra (rumun. ľudový t.) rum.

arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.

choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.

kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.

kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.

gopak

hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.

kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.

trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.

chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.

lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.

islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.

chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.

sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.

valčík nem.-poľ.

valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.

lendler

ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.

verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.

allemande /almánd/

allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.

bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.

danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.

haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.

menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.

kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.

gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.

basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.

courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.

musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.

passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.

kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.

tordion

tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.

galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.

anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.

farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.

rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.

estampia (provensalský starý t.) franc.

jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.

kadrila franc.

kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.

canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.

tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.

pavana

padovana

paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.

tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.

napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.

bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.

passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.

piva (tal. rýchly t.) tal.

gagliarda /galja-/ tal. hist.

gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.

brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.

volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.

siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.

saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.

forlana

furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.

seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.

sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.

sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.

zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.

bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.

madrileňa (druh bolera) špan.

malagueňa

malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.

japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.

magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.

fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.

jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.

jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.

cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.

folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.

flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.

gitana (t. špan. Rómov) špan.

moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.

guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.

letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.

halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.

foxtrot

fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.

shimmy /šimi/

šimy (obmena foxtrotu) angl.

slowfox

slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.

quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.

contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.

giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.

écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.

go-go

gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.

boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.

cake-walk

cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.

stomp (černošský rýchly t.) angl.

waltz

wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.

swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.

jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.

kick

shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.

twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.

charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.

jive /džajv/

džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.

squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.

rock and roll /rokenrol/

rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.

step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.

onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.

flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.

break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.

madison /medizon/ vl. m.

slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.

monkiss

surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.

hali-gali

hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.

tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.

habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.

čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.

samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.

karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.

mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.

bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.

rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.

kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.

conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.

bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.

paso doble

pasodoble

passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.

beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.

twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.

boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.

lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.

salsa (juhoamer. t.) špan.

finolka (spoločenský párový t.) ?

kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.

hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.

hula-hup

hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.

hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.

bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.

tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.

kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.