správny

správny 1 (taký, aký má byť, zodpovedajúci skutočnosti)

racionálny (úsporný, účelný) lat.

korektný (presný) lat.

adekvátny (primeraný) lat.

akurát (presný, dôkladný, starostlivý; zodpovedajúci, náležitý, vhodný, primeraný, úmerný, príslušný, zhodný, súhlasný) lat. hovor.

fair /fér/

fér

férový (slušný, čestný, poctivý) angl. hovor.

echt

echtovný (pravý, pôvodný, rýdzi, nefalšovaný) nem. hovor.

logický (odôvodnený, oprávnený, opodstatnený) gréc.

organický (vzájomne spätý, prirodzene súvisiaci, prirodzene vyplývajúci, účelne usporiadaný, vhodný, primeraný, primerane použitý, ústrojný) gréc. kniž.

formálny (s. čo do vonkajšej podoby, predpisový, podľa predpisu, práv. požiadaviek) lat.

eu- (dobrý, príjemný, šťastný, priaznivý, kladný) gréc. v zlož. sl.

ortho- /orto/

orto- (vhodný) gréc. v zlož. sl. porovnaj primeraný

rozumný

logický (založený na správnom myslení) gréc.

inteligentný (múdry, chápavý, bystrý, vzdelaný) lat.

gramotný (primerane al. aspoň minimálne vzdelaný) gréc.

sofistikovaný (premyslený, uvážený) gréc. s. prístup, produkt

pragmatický

praktický (berúci ohľad na užitočnosť, užitočný, vecný, triezvy, rozvážny, účelný, vhodný) gréc. p. postup

šalamúnsky (múdry, vynachádzavý, dôvtipný, predvídavý, prezieravý) vl. m. expr.

fiškálsky (múdry a súčasne vypočítavý) lat. hovor. expr.; porovnaj vzdelanýrozumový 2

rozumový

rozumový 2 (s prevažujúcou rozumovou činnosťou)

logický gréc.

racionálny

racionalistický (založený na rozume, rozumovo odôvodnený, rozumom pochopiteľný) lat. porovnaj rozumný

zákonitý

logický gréc.

primeraný

adekvátny lat.

akurátny

akurát (zodpovedajúci, náležitý, vhodný, úmerný, príslušný, zhodný, súhlasný) lat. hovor.

organický (vzájomne spätý, prirodzene súvisiaci, prirodzene vyplývajúci, účelne usporiadaný, vhodný, primerane použitý, ústrojný) gréc. kniž.

respektívny (príslušný, náležitý) lat. kniž. zried.

logický (odôvodnený, oprávnený, opodstatnený) gréc.

oportúnny (vhodný, včasný) zried. kniž.

decentný (slušný, jemný, nevtieravý, zdržanlivý, vkusný, vhodný, umiernený, nenápadný) lat. porovnaj vhodný

odôvodnený

logický (primeraný, oprávnený, opodstatnený) gréc.

založený

dokumentárny (z. na dokladoch, svedectvách, podložený, preukazný) lat.

logický (z. na správnom myslení, rozumový) gréc.

racionálny

racionalistický (z. na rozume, rozumovo odôvodnený, rozumom pochopiteľný, rozumový) lat.

realistický

reálny (z. na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysle pre skutočnosť, vecný, triezvy) lat.

intuitívny (z. na vnuknutí, poznaní, pochopení pravdy bez úvahy, pocitový) lat.

empirický gréc.

aposteriórny lat. filoz.

a posteriori /-rió-/ (z. na skúsenosti, získaný skúsenosťou, skúsenostný) lat. kniž. a filoz.

kvalitatívny (z. na akosti, kvalite) lat.

kvantitatívny (z. na množstve, týkajúci sa množstva, počtu, množstvový, číselný) lat.

extenzívny (z. na množstve, týkajúci sa množstva, počtu, množstvový, číselný; z. na použití väčšieho množstva spoločenskej práce, na rozširovaní výrobných zdrojov ekon.) lat. e. hospodárstvo

intenzívny (z. na zvýšení účinnosti, výkonnosti, pôsobnosti) lat. ekon. i. hospodárstvo

rozpor

konflikt

konfrontácia lat.

kontroverzia (spor, nezhoda) lat. kniž.

kolízia (nezhoda, nesúlad, nezrovnalosť) lat.

kontradikcia (protiklad, protirečenie, spor) lat.

paranómia (kontradikcia v zákonoch) gréc. práv.

antinómia (protirečenie dvoch zdôvodniteľných výrokov, protichodnosť, protiklad kniž. a odb.; protirečenie v zákone práv.) gréc.

antagonizmus (hlboké, nezmieriteľné protirečenie, protiklad, protichodnosť) gréc. kniž. a odb.

disjunkcia (protirečnie) lat. log.

diskrepancia (nezhoda, nezrovnalosť, rozdiel, odchýlka) lat. kniž.

divergencia (nezhoda, rozdielnosť, rôznosť) lat. odb.

diferencia (nezhoda, nesúlad) lat.

paradox gréc.

paradoxia gréc. kniž.

paradoxon (prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné tvrdenie odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, protirečenie, protiklad) gréc. zastar.

absurdita

absurdnosť (logický vnútorný r.) lat.

apória (ťažký al. neriešiteľný r. v logike, matematike al filozofii) gréc. filoz.

a-

di-

dis-

i-

in-

im-

ir-

non- lat. v zlož. sl.

a-

an- (vyjadruje zápor, nesúlad, opak, protiklad, ne-, bez-) gréc. v zlož. sl. porovnaj spor 1protikladnezhoda

pojem

logos gréc. kniž. a filoz.

idea gréc.

nócia lat.

termín lat.

terminus technicus /-kus/ (označenie, pomenovanie pojmu v sústave pojmov určitého odboru, odborný názov) lat. odb.

kategória (základný a všeobecný p. v určitom odbore) gréc.

subkategória (nižší, čiastkový p.) gréc.-lat. kniž. a odb.

univerzálie (všeobecné pojmy v stredovekej filozofii) lat. filoz.

abstrakcia lat.

abstraktum (p. ako výsledok procesu poznávania, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy; p. všeobecne) lat. kniž. a odb.

kvantifikátor (logický p. označujúci rozsah platnosti určitého tvrdenia) lat. log. mat.

korelát (súvzťažný p.) lat. porovnaj označenie 2

pád

pád 2 (gramatická kategória)

nominatív (prvý p.) lat. lingv.

genitív (druhý p.) lat.

datív (tretí p.) lat. gram.

akuzatív (štvrtý p.) lat. lingv.

vokatív (piaty p., kt. sa oslovuje, oslovenie) lat. lingv.

lokál (šiesty, nepriamy p.) lat. lingv.

inštrumentál (siedmy p.) lat. lingv.

lokatív (príslovkový p. vyjadrujúci miestne vzťahy, na otázku kde) lat. lingv.

numeratív (p. počítaného predmetu) lat. lingv.

sociatív (p. vyjadrujúci pospolitosť, spoločnosť) lat. lingv.

ablatív (p. vyjadrujúci východisko deja al. odluku, na otázku odkiaľ, kedy, kde, napr. v lat.) lat. lingv.

elatív (p. pohybu zvnútra von v ugrofínskych jazykoch) lat. lingv.

illatív (príslovkový p. vyjadrujúci miestne priblíženie al. preniknutie dovnútra, v ugrofínskych jazykoch) lat. lingv.

allatív (p. označujúci predmet, ku kt. smeruje dej, v ugrofínskych jazykoch) lat. lingv.

ergatív (p. označujúci činiteľa deja, logický podmet v pasívnej konštrukcii, v kaukazských jazykoch a baskičtine) gréc. lingv.

úskok

trik franc.-angl.

fígeľ lat.-nem. hovor.

fór (podvod, podfuk) nem. hovor.

švindeľ (podvod, klam, klamstvo, lesť) nem. hovor.

finta (lesť, klam, predstieranie) tal.-nem. hovor.

machinácia lat. pejor. obyčajne v plur.

machle nem. pejor.

čachre hebr.-nem. pejor.

machre nem. hovor. expr.

techtle-mechtle (podvod, podvodné úskočné konanie) tal. hovor.

bluf (klam, lož, táranina, pretvárka, zavádzanie) angl. hovor.

praktiky (úklady, čachre) gréc.

grif nem. hovor. expr. pren.

manéver (premyslené konanie, obratný postup, ťah) franc.

intriga (úklad, nástraha, lesť) tal.-franc.

rejdy (úskoky, úklady, ľsti) čes.-nem. expr.

danajský dar vl. m.

trójsky kôň (zákerná lesť, zrada) vl. m. gréc. mytol.

dolus (úmyselné zavinenie, podovod) lat. práv.

dolus malus (zlý úmysel, podvod) lat. práv.

sofizmus (vedome použitý logický klam al. ú., nesprávny úsudok, súd, záver al. dôkaz vedome vydávaný za správny) gréc. kniž. a odb.

pia fraus (zbožná, dobromyseľná, ospravedlniteľná lesť, klamstvo v dobrom úmysle) lat.

volta (kartový trik, nenápadné prehodenie kariet v ruke) tal.

Výsledky vyhľadávania