Výsledky vyhľadávania

evanjelický

evanjelický pozri náboženský

kňaz

farár nem. hovor.

fráter lat. hanl.

pop gréc.-nem. pejor.

teurgus gréc.

farár nem.

parochus (duchovný správca najmenšej cirk. správnej jednotky, farnosti) gréc.-lat. cirk. zastar.

celebrant (farár slúžiaci omšu) lat. cirk.

primiciant (k. slúžiaci prvú omšu po vysvätení, novokňaz) lat. cirk.

manuduktor (starší k. sprevádzajúci novokňaza pri jeho prvej omši) lat. cirk.

presbyter (k. v rímskokatolíckej cirkvi; starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.

dekan (duchovný významného kostola, významnej farnosti; pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekokých farnostiach cirk. správneho územia; biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.

prepošt (k. historicky významného kostola) lat.-nem. cirk.

diakon gréc.-lat.

jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

biskup gréc. cirk.

ordinár lat. cirk.

prelát (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva; predstavený v rímskokatolíckej cirkvi s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom) lat. cirk.

metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.

sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.

biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.

episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

arcibiskup (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.

prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.

exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.

kardinál (najvyšší hodnostár po pápežovi) lat.

kardinál in pectore /pek-/ lat.

kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

patriarcha (najvyšší hodnostár v pravoslávnej a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.

sakristián (k., kt. sa stará o vedľajšiu chrámovú miestnosť na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.

abbé (katolícky k. bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách; katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc. cirk.

kaplán (pomocný k. na fare) lat.-nem.

koadjútor (výpomocný k.) lat. cirk.

kanonik (k. ustanovený biskupom na vykonávanie náb. obradov a pomáhanie biskupovi, člen zboru duchovných) lat.

scholastik

scholastikus (kanonik poverený starostlivosťou o školu a školstvo v oblasti; cirk. školský dozorca v stredoveku) lat.-gréc. cirk. hist.

oficiál (k. poverený biskupom súdnymi právomocami) lat. cirk.

páter (rehoľný katolícky k.) lat. cirk.

špirituál (k., kt. má na starosti duchovné vedenie bohoslovcov a rehoľníčok v seminároch a ženských kláštoroch) lat. cirk.

neomysta (katolícky k. práve vysvätený, novokňaz) gréc. cirk.

pastor (protestantský, evanjelický k.) lat. cirk.

senior (evanjelický k. na čele evanjelického správneho obvodu) lat. cirk.

vikár (duchovný v evanjelickej cirkvi, kt. pomáha farárovi, pomocník farára) lat. cirk.

deficient (k. daný na odpočinok pre neschopnosť vykonávať úrad) lat. cirk.

glagolita (katolícky k. slúžiaci omšu staroslovan. jazykom, hlaholikou) slovan. hist.

reverend (duchovný v anglosaských krajinách, dôstojný pán, jeho titul) lat.-angl. cirk.

padre (oslovenie katolíckeho rádového k., otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

beneficián

beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník)

lat. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.

archijerej (vysoký hodnostár v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.

papa (titul všetkých vyšších k. vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

postulátor (k. sídliaci v Ríme a navrhujúci blahorečenie al. svätorečenie nejakej osoby v mene vzdialenej cirk. korporácie) lat. cirk.

prefekt (k. s právomocou biskupa v misijných oblastiach) lat. cirk.

misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat.

plebán (k. ustanovený mimo biskupského sídla pre starostlivosť o ľud v rímskokatolíckej cirkvi; k. v stredoveku, vidiecky farár) lat. zastar.

votivista (chudobný k. žijúci iba z darov pri omši) lat. cirk.

kurát lat.-nem.

feldkurát (voj. k.) nem. + lat. zastar. voj. slang.

pop (pravoslávny k.) gréc.-rus.

protojerej (pop vyššej hodnosti) gréc. cirk.

rabín hebr. cirk.

rabbi

rabi (učiteľ a kazateľ žid. náb. obce, žid. duchovný) hebr. zried.

saddik (chasidský rabín) hebr. náb.

hodža (moslimský k. al. učiteľ, vzdelanec všeobecne) tur.

mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

bonz (budhistický k.) jap.

brahman (hinduistický k. al. náb. učiteľ) sanskrit

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

mág (k. v starovekej Perzii) perz.

horoskop (staroegypt. k. sledujúci pohyby hviezd, merajúci čas a oznamujúci priaznivé a nepriaznivé hodiny) gréc. hist.

hierofant (najvyšší k.) gréc.

bazileus (veľkňaz a kráľ, vojvodca a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.

pontifex

pontifex maximus (najvyšší k. v starom Ríme, veľkňaz) lat.

augur (k. v starom Ríme veštiaci zo správania vtákov) lat. hist.

flaminus (člen zboru obetníkov v starom Ríme, kt. mal na starosti kult jedného božstva) lat. hist.

haruspex (etruský k. veštiaci podľa tvaru vnútorností, pečene obetovaných zvierat) lat. hist.

druid (kelt. k. na brit. ostrovoch a v Gálii) kelt. hist.

vajdelot (k. pohanských Prusov) nem. hist.

žrec (k. pohanských Slovanov, kt. prinášal obete bohom) rus. porovnaj hodnosť|cirk.

náboženský

religiózny lat. kniž.

konfesionálny lat.

konfesijný (týkajúci sa náb. presvedčenia, vyznania) lat. zried.

sakrálny lat. kniž.

sakramentálny (týkajúci sa náboženstva, náb. kultu, bohoslužobný, chrámový) zried. kniž.

kanonický (prehlásený cirkvou za posvätný, záväzný) gréc.-lat.

cirkevný (súvisiaci s organizáciou spájajúcou veriacich) gréc.

klerikálny (súvisiaci s duchovenstvom) gréc.

sacerdotálny (súvisiaci s náboženstvom, kňazstvom, cirkvou) lat. kniž.

teologický (bohoslovný) gréc.

katolícky (o základnom kresťanskom smere uznávajúcom pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.

evanjelický gréc.

reformačný

luteránsky

luterský vl. m.

augsburský vl. m. náb.

protestantský (o základnom reformačnom náb. smere vychádzajúcom z učenia M. Luthera) lat.

kalvínsky vl. m.

helvétsky (o základnom reformačnom náb. smere vychádzajúcom z učenia Kalvína) lat. vl. m.

hugenotský /üge-/ (vo Francúzsku) franc.

anglikánsky (o základnom reformačnom náb. smere vychádzajúcom z učenia T. Cranmera) vl. m.

kultový (posvätný, najmä o mimokresťanskej viere) lat.

hodnostár

funkcionár lat.

šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.

cirkevní hodnostári

biskup gréc. cirk.

ordinár lat. cirk.

prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.

metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.

protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.

sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.

biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.

episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.

eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.

prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.

exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.

diakon gréc.-lat.

klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.

kardinál in pectore /pek-/ lat.

kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.

prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.

komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.

familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.

abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.

beneficián

beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.

presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.

archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.

imám (titul hlavy šíitov) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený

iní hodnostári

rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.

dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.

Spectabilis

Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.

papaláš gréc. lat. hovor. pejor.

aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.

potentát

potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.

pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.

notábel franc. zastar.

notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.

dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.

prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.

majordóm

majordómus lat. hist.

senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.

taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.

hypatos (h. v Byzancii) gréc.

čorbadši (voj. tur. h.) tur.

beg

bej (nižší islamský h.) tur.

ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.

mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.

paša

baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.

vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník