drevo

lignum lat. odb.

xylo- gréc. v zlož. sl.

dendro- gréc. v zlož. sl.

ligno- lat. v zlož. sl.

milier (tlejúce d. uložené do hranice, na získanie dreveného uhlia) nem.

burmit (skamenené d. podobné jantáru) ?

santal (tvrdé ťažké voňavé hnedé d. z tropických stromov používané v rezbárstve) gréc.

fláder (jadrovité, svalovité d.) nem. les.

tonkin (bambusové d. na lyžiarske palice a pod.) vl. m.

hickory /hiko-/ (ťažké tvrdé pružné d. na šport. náradie) indián.-angl.

redwood /-vu/ (červené d. zo vždyzelenej sekvoje, z borovice al. zo smrekovca) angl.

tamarak (ťažké trvanlivé severoamer. d.) indián.

teak /tík/

tík (ťažké tvrdé trvanlivé d. zlatohnedej farby, na vzduchu tmavnúce, na nábytok a lode) tamil.-angl.

granadil

grenadil (d. z rôznych drevín na výrobu hud. nástrojov) špan.-franc.

palisander indián.

resowood /rouzvúd/ (ťažké tvrdé hnedé až hnedočervené d. z tropických stromov, na nábytok) angl.

padauk (tvrdé ťažké tropické červené d. odolné proti hmyzu, na nábytok a intarzie) barm.

eben (tvrdé vzácne čierne d. z tropických stromov) egypt.-gréc.

iroko (cenné stredne tvrdé, ťažké hnedé d. z tropických stromov) afr. bot.

mahagón (ťažké tvrdé vzácne hnedočervené nábytkové d. z niektorých tropických stromov) indián.-angl.

tallowwood /telouvud/ (veľmi tvrdé a ťažké tropické svetlohnedé d. na výrobu nábytku) angl.

jarrah /džará/ (tvrdé eukalyptové stredne ťažké tehlovočervené d.) austrál.

rotang

ratan

rattan (ľahké pevné pružné d. z palmy na nábytok) vl. m.

ukladať

ukladať 1 (dávať, umiestňovať niekoho, niečo niekam)

šichtovať (u. drevo a pod. do vrstiev) nem. hovor.

archivovať (zakladať písomné dokumenty a pod. do archívu) gréc.

reponovať (u., vracať na pôvodné miesto) lat. kniž. r. spis, zlomeninu

sejvovať (u. do pamäte počítača) angl. výp. tech. slang.

deponovať (dávať do úschovy v banke, uschovávať) lat. d. peniaze, cenné predmety

krechtovať (u., uskladňovať zemiaky, zeleninu a pod. do hroble) nem. poľnohosp. hovor. porovnaj umiestňovať

píla

píla 1 (nástroj na rezanie)

cirkulár

cirkulárka (kotúčová p.) lat.

gáter (strojová rámová p.) nem. tech. slang.

dekupírka (vyrezávacia lupienková p. na drevo) franc.-nem.

socha

statua lat. kniž.

figúra (umelo zhotovená postava) lat.

bosa (hrubo opracovaná s.) franc. výtv.

skulptúra (s. vzniknutá odoberaním hmoty) lat.

plastika (s. vzniknutá pridávaním hmoty; trojrozmerné dielo všeobecne) gréc. výtv.

reliéf (sochárske dielo vystupujúce z plochy) franc.

hautreliéf /ót-/ (plastika výrazne vystupujúce z plochy) franc. výtv.

anaglyf (polovypuklé sochárske dielo, poloreliéf) gréc. výtv.

basreliéf (plastika málo vystupujúca z plochy) franc. výtv.

monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, napr. kameňa, betónu) gréc. stav.

statueta (malá s., soška) lat.-franc. kniž.

busta (s. zobrazujúca hlavu a hruď ľudskej postavy, poprsie) franc.

herma

hermovka (s. prechádzajúca v hranolový podstavec, stĺpik) vl. m. výtv. archit.

torzo (plastika vytvorená bez hlavy a končatín, aj zámerne) gréc.-tal.

venuša (praveká kultová s. ako symbol ženstva a plodnosti) vl. m. archeol.

tanagra (plastika z pálenej hliny zobrazujúca najmä ženu) vl. m. výtv. archeol.

teoplastika (s. zobrazujúca boha) gréc.

madona (s. Panny Márie) tal. výtv.

synagoga (s. ženskej postavy znázorňujúcej Starý zákon, židovstvo) gréc.

ecclesia /eklézia/ (s. ženskej postavy znázorňujúcej Nový zákon, kresťanstvo) lat.

atlant

atlas vl. m. archit.

telamón (s. svalnatej mužskej postavy vo funkcii zvislej podpery budovy) gréc. archit. zried.

karyatída

kóra (s. ženy v dlhom odeve vo funkcii stĺpa al. piliera) gréc.

kolos (obrovská staroveká s.) gréc.

lamassu (s. okrídlených býkov s mužskými hlavami, pri bránach asýrskych a pezských stavieb) orient. archit.

sfinga

sfinx (s. ležiaceho leva s ľudskou hlavou, najmä panovníka, al. hlavou barana, jastraba, v staroegypt. umení; s. býka s mužskou hlavou a orlími krídlami, v umení Blízkeho východu) gréc. výtv.

akrolit (antická s. spájajúca mramor a pozlátené drevo) gréc. výtv.

koré (starogréc. ďakovná s. sediaceho al. stojaceho oblečeného dievčaťa) gréc.

xoanón (gréc. archaická kultovná s. božstva z dreva al. kameňa) gréc.

paládium

palladium gréc.-lat.

palladión (malá drevená s. chrániaca mesto al. krajinu, uchovávaná vo svätyniach starogréc. a starorím. miest) gréc.

paládium

palladium (drevená s. zhotovená bohyňou Aténou na počesť priateľkyne Pallas, kt. v zápase zabila) gréc.-lat.

grifón (antická plastika v podobe okrídleného psa al. leva s vtáčou hlavou) gréc. archit.

trofej

tropaeum /-pé-/

tropeum

tropaion (plastika v podobe zbraní na priečelí budov) gréc.-lat. archit.

triga (plastika zobrazujúca antický trojzáprah s bohyňou víťazstva) lat. výtv.

kvadriga (plasika zobrazujúca antický štvorzáprah s bohyňou víťazstva) lat. výtv.

koros (antická s. nahého stojaceho mladého muža) gréc.

erot (s. malého nahého okrídleného dieťaťa, chlapčeka) gréc.

putti (v renesancii, baroku, aj bez krídel) tal.

amoret (v rokoku) tal.

tonfo (kruhový obraz al. reliéf v tal. renesancii) tal. výtv.

droléria (nevyberaný svetský výjav ako postava na chórových laviciach) franc. archit.

moi /moaj/ (s. ľudskej hlavy al. postavy veľkých rozmerov na Veľkonočnom ostrove v Tichom oceáne) ?

haniwa (jap. náhrobná plastika, 3. – 6. st.) jap. hist. výtv.

taille-directe /tajdirekt/ (priamo realizované sochárske dielo podľa predstavy umelca, bez modelu a pod.) franc. výtv.

mobil (plastika s pohyblivo spojenými tvarmi uvádzanými do pohybu vetrom al. motorom) angl. výtv.

ceroplastika (s. z vosku) lat. + gréc.

Oscar /osk-/ (cena za najlepšie diela v oblasti filmu v USA v podobe sošky) vl. m. porovnaj plastikazobrazenie

sochárstvo

skulptúra

skulptúrové

skulpturálne s. (s. odoberajúce hmotu) lat.

plastika

plastické s. (s. pridávajúce hmotu) gréc.

chryzelefantina (starogréc. sochárska technika používajúca obkladanie, kombináciu dreveného jadra sochy slonovinou a zlatom) gréc.

akrolit (antická sochárska technika spájajúca mramor a pozlátené drevo) gréc. výtv.

podklad

podklad 1 (vrstva, kt. je pod niečím)

makadam (p. vozovky zo zmesi štrku) vl. m.

šeps (podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.) angl. výtv.

vrstva

vrstva 1 (plošne rozložené množstvo látky)

strato-

strati- lat. v zlož. sl.

šichta nem. zried.

lamina (vrstvička) lat. odb.

etáž (rovina, plocha) franc. odb.

sendvič (dve al. viac vrstiev určitej látky spojené inou látkou) vl. m. tech. pren.

plaké (slabá v. kovu pokrývajúca iný kov) franc.

email (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.

glazúra franc.

glieda (sklovitá poleva, povlak na keramike, kove) nem. hovor.

smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na kovovom podklade) germ.-tal.

bandáž (v. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.) franc. tech.

protektor (vrchná obnovená v. plášťa pneumatiky, obnovený behúň) lat. tech.

banket (spodná v. základových múrov stavby) tal. stav.

makadam (podklad vozovky zo zmesi štrku) vl. m.

lazúra (tenká priesvitná v. riedkej faby na spodnej farebnej vrstve, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť a intenzitu) perz.

sfregatúra (riedka rozotierateľná polosuchá v. farby, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva) lat.

šeps (podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.) angl. výtv.

geosféra (obal Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.

atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.

troposféra (najspodnejšia v. atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.

stratosféra (v. medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

stratopauza (v. medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

mezosféra (v. atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.

mezopauza (v. medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.

ozonosféra (v. atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.

ionosféra (v. atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.

homosféra (v. atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.

termosféra (v. atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.

heterosféra (v. atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.

exosféra

protonosféra (v. atmosféry nad 800 km) gréc.

geokoróna (plynný obal okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.

hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.

ekosféra (v. Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.

fytosféra (v. Zeme pokrytá rastlinami) gréc.

litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (v. Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (v. zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná v. zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.

fotosféra (plynný obal okolo Slnka, najnižšia tenká v., do 300 km) gréc. astron.

chromosféra (plynný obal okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.

koróna (plynný obal okolo Slnka, vonkajšia v. slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.

koma (plynný obal jadra kométy) gréc. astron.

horizont (v. líšiaca sa určitým znakom, najmä vody, pôdy, hornín a pod.) gréc. odb.

humus (úrodná v. pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.

mul

mull (najzložitejšia forma humusu) nem.

tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom, najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.

lamina (vrstvička v sedimente s hrúbkou pod 1 cm) lat. geol.

förna (v. nerozložených organických zvyškov, najmä lístia, ihličia, na povrchu pôdy, v lese) švéd. odb.

epilimnión (vrchná v. vody vo vodnej nádrži, do 5 m) gréc. odb.

metalimnión (v. vody, kt. nie je ovplyvňovaná dennými prúdmi, skočná v.) gréc. odb.

hypolimnión (v. vody s nemennou teplotou, bez svetla a rastlín) gréc. odb.

stratus (sivá jednotvárna v. oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu) lat. meteor.

uvea (prostredná v. očnej gule, dúhovka) lat. anat.

retina (vnútorná v. v očnej guli, sietnica) lat. anat.

skléra (biela tuhá väzivová vrstva očnej gule, očné bielko) gréc. anat.

epiderma (vrchná v. kože živočíchov) gréc. zool.

zamša (hlavná, najhustejšia vrchná vrstva kože) nem.?

korium (väzivová spodná v. kože) lat.

pancier (kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej v. kože) tal.-nem. zool.

kutikula (v. pokrývajúca vonkajšie steny pokožkových buniek bot.; v. na povrchu tela niektorých bezstavovcov zool.) lat.

borka (vrchná odumretá v. pletív na povrchu kmeňa, konárov a koreňa, kôra) nem. bot.

perleť (vnútorná v. lastúr niektorých lastúrnikov) román.

aura (neviditeľná v. okolo tela vnímaná senzibilmi, vyžarovanie organizmu) gréc.

moriť

moriť 2

pajcovať (napúšťať, najmä drevo, moridlom na zvýšenie trvanlivosti, dosiahnutie nepriepustnosti a pod.) nem. stolár. slang.

impregnovať (napúšťať pevné látky vhodnou kvapalinou na zvýšenie trvanlivosti, dosiahnutie nepriepustnosti a pod.) lat.-franc.

náter

lak (náterová tekutá látka) ind.-nem.

politúra (bezfarebný lak tvoriaci hladkú lesklú plochu na dreve) lat.

email (vrchná lesklá krycia farba) germ.-franc. tech.

fermež lat.-franc.-nem.

firnajz (náterová ochranná látka z rastlinných olejov) lat.-nem. hovor. zastar.

latex (náterová látka z emulzie syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.

lazúra (farba používaná na tenký priesvitný n. spodnej farebnej vrstvy, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť) perz.

linkrusta (n. na úpravu plastického povrchu podkladu, najmä omietky, dreva) lat.

sfregatúra (n. riedkou rozotierateľnou polosuchou farbou, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva) lat.

moaré (ozdobný n. z lakov a emailov na plechu al. na skle) franc. tech.

šeps (podkladový n. pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod., podklad) angl. výtv.

termokolor (n., kt. pri dosiahnutí určitej teploty zmení farbu) gréc. + lat. tech. porovnaj farbivo

natierať

lakovať (n. náterovou tekutou látkou) ind.-nem.

politúrovať (lakovať bezfarebným lakom tvoriacim hladkú lesklú plochu na dreve) lat.

fermežovať (n. náterovou ochrannou látkou z rastlinných olejov) lat.-franc.-nem.

latexovať (n. náterovou látkou z emulzie syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.

pačokovať (n. omietku vápenným mliekom, zmesou vápna s vodou určenou na prvé bielenie omietky) nem. stav.

šepsovať (n. podkladovým náterom pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.) angl. výtv.

polychrómovať (n. viacfarebným náterom, najmä sochu, omietku a pod.) gréc. výtv.

pomádovať (n. voňavou masťou na vlasy) franc. zastar.

pastovať tal.

krémovať (n. polotuhou hmotou na natieranie, čistenie a pod.) franc.

boxovať (krémovať topánky) angl.

pajcovať (n. bez rozmyslu, nedbalo) nem. hovor. expr. porovnaj napustiť

brúsiť

brúsiť 1 (opracúvať plochu nahladko)

šlajfovať (ostriť) nem. hovor.

fazetovať (b. hranu výrobku pod určitým uhlom) franc.

frézovať (obrábať kovové al. drevené plochy otáčavým nástrojom s niekoľkými ostriami) franc. tech.

lapovať (jemne b., obrábať plochu voľnými zrnami brúsneho prostriedku, dohladzovať, zabrusovať) nem. tech.

supefinišovať (obrábať rotačné plochy jemným obrusovaním, hladením, obrusovať, hladiť) lat. + angl. tech.

šmirgľovať (b. brúsnym papierom) gréc.-nem.

rašpľovať (b., obrusovať drevo a pod. nástrojom na opracovanie mäkkého materiálu podobným pilníku) nem.

muglovať (b. drahokamy do hladkého výbrusu) nem.

sámovať (obrusovať nerovnosti sklenených výrobkov, bižutérie) nem. sklár.

Výsledky vyhľadávania