Výsledky vyhľadávania

Rakúsko

Austria lat.

austro- vl. m. v zlož. sl.

obdivovateľ

fil-

filo-

-fil gréc. v zlož. sl.

sympatizant (prívrženec, stúpenec, kt. prejavuje niekomu, niečomu náklonnosť, priazeň) gréc.

lokálpatriot (nekritický o. svojho mesta a kraja) lat. hovor. aj pejor.

bibliofil (zberateľ vzácnych a krásnych kníh, milovník kníh) gréc.

biblioman (chorobný o. kníh) gréc.

meloman (milovník hudby) gréc. kniž.

estét gréc. aj pejor.

schöngeist /šöngajst/ (vyznávač a znalec krásy a umenia) nem. kniž. zried.

snob (povrchný vyznávač všetkého módneho v umení, spoločnosti, malomeštiak, nadutec, povýšenec) angl. pejor.

fanúšik (náruživý o., stúpenec prívrženec športu, družstva a pod.) lat.-angl.-nem.

rowdy /raudi/ (brit. futbalový fanúšik s násilným, výtržníckym správaním) angl. šport.

tifosi /-ózi/ (talianski fanúšikovia) tal. plur.

milovník národa, krajiny a pod.

helenista

filhelén

helénofil (o. starého Grécka, Grékov, starogréc. jazyka a kultúry) gréc.

slavianofil rus. + gréc.

slavofil lat. + gréc.

slovanofil (o. Slovanov a všetkého slovan.) vl. m. + gréc.

slovakofil (o. Slovákov a všetkého slovenského) vl. m. + gréc.

austrofil (o. Rakúsko-Uhorska) vl. m. + gréc.

hungarofil lat. + gréc.

maďarofil (o. Maďarska a všetkého maď.) vl. m. + gréc.

polonofil (o. Poľska a všetkého poľ.) lat. + gréc.

rusofil (o. Rusov a všetkého ruského) vl. m. + gréc.

germanofil (o. Nemecka a všetkého nem.) lat. + gréc.

germanoman (nekritický germanofil) lat. + gréc.

frankofil germ. + gréc.

galofil (o. Francúzska a všetkého franc.) vl. m. + gréc.

frankoman germ. + gréc.

galoman (nekritický frankofil) vl. m. + gréc.

hispanofil (o. Španielska a všetkého špan.) lat. + gréc.

anglofil (o. Anglicka a všetkého angl.) lat. + gréc.

angloman (nekritický anglofil) lat. + gréc.

filosemita (o. Židov) gréc.

turkofil (o. Turkov a všetkého tur.) vl. m. + gréc.

sinofil (o. Číny a všetkého čín.) lat.+gréc. porovnaj prívrženec

škola

škola 1 (vzdelávacia a výchovná inštitúcia, jej budova)

inštitút (ústav, najmä vedecký al. vzdelávací; vysoká š. v minulosti hist.) lat. hist.

akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ústav; vyššia stredná odborná š.; aténska filoz. š. založená Platónom hist.) gréc.

ovoda (materská š.) maď. zastar.

gymnázium gréc.

gymko

gympel

gympeľ (výberová stredná š. pripravujúca na vysokoškolské štúdium) gréc. slang.

reálka (sedemročná stredná š. zameraná na matematiku, prírodné a technické odbory, v minulosti) lat.

lýceum (výberová stredná š. poskytujúca všeobecné vzdelanie; Aristotelova filoz. š. hist.) lat. + gréc.

konzervatórium (vyššia stredná odborná, hud., tan. al. dram. š.) lat.

univerzita (vysoká š. na spoločenské, matematické, prírodné a tech. vedy, najstarší typ) lat.

technika (technická vysoká š.) gréc.

polytechnika (technika v niektorých krajinách al. v minulosti) gréc.

pedagógium (učiteľský ústav pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.

fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

penzionát (ústav pre výchovu dievčenskej mládeže poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.

alma mater /mát-/ (vysoká š., univerzita, <i>matka živiteľka</i>) lat. kniž.

preparandia (učiteľský ústav, pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar.

polgárka (bývalá meštianska š.) maď. hovor.

elementárka (bývalá ľudová š. pre základné vzdelanie) lat. zastar.

trívium

triviálka (stará základná š. s troma vyučovacími predmetmi, čítanie, písanie, počítanie) lat. hist.

normálka (ľudová š. v Rakúsko-Uhorsku) lat. zastar.

kadetka (dôstojnícka š.) franc. hovor. zastar.

technikum (stredná odborná š. v bývalom ZSSR) rus.

public school /publik skúl/ (výberová chlapčenská internátna stredná š. vo Veľkej Británii) angl.

grammar school /gremer skúl/ (sedemročná stredná všeobecnovzdelávacia š. vo Veľkej Británii) angl.

high school /hajskúl/ (vyššia š. v USA, po 6. ročníku základnej školy) angl.

college /kolidž/ lat.-angl.

kolégium (vysoká š. v USA, stredná al. vysoká š. vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.

kampus (pozemok a budovy väčšej školy) angl.

teológia (bohoslovecká š.) gréc.

seminár (ústav pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.

alumnát (ústav pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.

ješiva (žid. rabínska vysoká š.) hebr.

mekteba (islamská chlapčenská základná š.) arab.

madrasa (islamská stredná al. vysoká š.) arab.

medresa (islamská vysoká š. pre bohoslovcov a právnikov) arab.

Bauhaus (archit. a umeleckopiemyslová š. v Nemecku, 1919 – 1933) nem. archit.

gymnasion

gymnázion (ústav pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.

poslanec

ablegát (p. krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku) lat. hist.

deputát (p. v bývalom ZSSR, člen sovietu poslancov) lat.-rus.

alderman /oldrmen/ (p. mestského zastupiteľstva vo Veľkej Británii) angl.

peer /pír/ (príslušník brit. Hornej snemovne, snemovne lordov) franc.-angl.

pair /pér/ (príslušník Panskej snemovne vo Francúzsku, 1814 – 1848) lat.-franc.

kongresman (príslušník zákonodarneho zboru USA) lat. polit.

senátor (príslušník jednej zo snemovní, hornej komory zastupiteľského zboru, v niektorých štátoch) lat. polit.

interpelant (p. podávajúci otázku, dopyt vláde al. členovi vlády a žiadajúci o vysvetlenie) lat. polit.

zástupca

zástupca 2 (kto vystupuje v niekoho mene, predstaviteľ)

reprezentant (z. vystupujúci na verejnosti v mene niekoho, pri určitej príležitosti) lat.

delegát (vyslaný, zmocnený, vybraný z., zmocnenec) lat.

exponent (predstaviteľ, splnomocnenec, zmocnenec) lat.

defenzor (obranca, obhajca, ochranca) lat.

ablegát (poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku) lat. hist. porovnaj poslanec

parlamentár (osoba poverená rokovať, vyjadnávať s nepriateľom, vyjednávač, prostredník, poverený z.) franc.

advokát (právny z., obhajca poskytujúci za odmenu práv. pomoc v nezávislom povolaní) lat. porovnaj obhajca

notár (z. štátnej správy v obci, úradník štátnej správy v minulosti) lat. hist.

prokurátor (štátny z. v trestnom súdnom konaní) lat. práv.

dealer /díler/

díler (samostatný z. firmy poverený uzatváraním obchodov v jej mene, predajca, sprostredkovateľ) angl.

agent lat.

vigéc (obchodný z., obchodný cestujúci, sprostredkovateľ) maď. zastar.

disponent (z. riaditeľa al. majiteľa, úradník oprávnený uzavierať obchody, ale nesmie podpisovať zmenky, zastupovať podnnik pred súdom a pod., obchodný zmocnenec) lat.

komprador (obchodný z., spostredkovateľ a tlmočník využívajúci znalosti miestneho trhu, najmä v prístavoch juhovýchodnej Ázie) lat.-port.

diplomat (z. poverený zastupovaním štátu v medzinárodných stykoch) franc. porovnaj vyslanec

syndik

syndikus (z. štátu na súde, súdny obhajca v starom Grécku) gréc.-lat.

defenzor (z. čes. nekatolíckych stavov, 16. a 17. st.) lat. hist.

presbyter (volený z. cirk. ľudu, starší hodnostár v cirk. zbore evanjelickej cirkvi) gréc. cirk.

deputácia (skupina zástupcov vyslaná na vybavenie určitej záležitosti) lat.

delegácia (skupina vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.

alter ego (druhé ja, duševne al. charakterovo spriaznený človek, dôverník kniž. a odb.) lat. porovnaj predstaviteľ 1splnomocnenec

úrad

úrad 2 (verejné (administratívne) zariadenie, jeho budova)

byro- franc. v zlož. sl.

inštancia (ú. určitého stupňa, najmä súd) lat.

aparát (výkonný administratívny ú. a jeho pracovníci) lat.

ministerstvo lat.-franc.

ministérium lat. zastar.

rezort (ústredný správny ú. v určitom odbore štátnej správy) franc.

(štátny) department /dipá-/ (štátny) franc.-angl.

State Department /stejt dipá-/ (ministerstvo zahraničných vecí USA) angl.

Pentagón (ministerstvo obrany USA) gréc.

magistrát (mestský správny ú.) lat.

municipalita (samosprávny ú., najmä obecný, miestny, mestský) lat. práv.

hajtmanstvo (okresný, krajinský územný správny ú. v čes. krajinách, za Rakúska) nem. hist.

prefektúra (správny ú. v niektorých krajinách, napr. Francúzsko, Taliansko, Japonsko) lat.

inšpektorát (dozorný ú.) lat.

dikastérium (krajinský súdny ú.) gréc.-lat. zastar.

gubernium (vrcholný správny krajinský, zemský orgán v Prahe a Brne, 1763 – 1848) lat. hist.

colnica nem.

douane /duan/ (ú. na konanie o dávkach al. poplatkoch za prepravu tovaru cez hranicu) franc.

rektorát (ú. na správu vysokej školy) lat. škol.

dekanstvo

dekanát (ú. na správu fakulty vysokej školy) lat. škol.

konzulát (zastupiteľstvo štátu vo veľkých mestách iného štátu, chrániaci najmä hosp. a práv. záujmy, ú., sídlo konzula) lat.

ambasáda (zastupiteľský ú., zastupiteľstvo, veľvyslanectvo) franc. dipl.

misia (ú. s istým poslaním, najmä zastupovanie štátu) lat.

nunciatúra (sídlo zástupcu Svätej stolice, Vatikánu) lat.

polícia (ú. bezpečnostných orgánov štátu) gréc.-nem.

komisariát franc.

komisárstvo (ú. al. ustanovizeň vedený osobou poverenou osobitnými, najmä voj. úlohami) lat.

komandatúra franc. hovor.

komando lat.-nem. zastar.

načalstvo (veliteľstvo, najmä voj.) rus. zastar.

admiralita (veliteľstvo vojnového loďstva) arab.

ofícium (cirk. ú.) lat. cirk.

fara (cirk. ú. spravujúci najmenšiu cirk. správnu jednotku) gréc.-lat.-nem.

ordinariát (pomocný biskupský ú. na správu diecézy) lat. cirk.

generálny vikariát (ordinariát vybavujúci správnu agendu) lat.

oficialát (ordinariát vybavujúci súdnu agendu) lat. cirk.

kúria (súbor najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

kongregácia (ú. pápežskej kúrie s presne vymedzenou právomocou) lat. cirk.

Sancta sedes /sankta sédes/ (pápežský ú., Svätá stolica) lat.

pastorát (protestantský farský ú. v Rakúsko-Uhorsku) lat. cirk. hist. porovnaj úradovňa

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)

inštrument lat.

organum gréc.-lat. hist.

bicie nástroje

membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.

drums /drams/ angl.

perkusie

percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.

tympan

tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.

triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.

vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.

tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.

činel (neladený kovový kotúč) tal.

flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.

xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.

cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.

celesta /če-/

čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.

kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.

maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.

claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.

tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.

tulumbas (starý n., bubon) tur.

nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.

kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?

marimba

marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.

menzan (africký n., Kongo) afr.

tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.

bongo (afrokubánsky bubienok) špan.

kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.

ču (čín. ľudový n.) čín.

tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.

dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.

čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.

vadaiko

vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.

todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.

taiko

šóko

kakko (jap. tradičný n.) jap.

cuzumi (jap. bubienok) jap.

gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.

gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.

gandang (malaj. a jávsky bubon) ?

kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.

huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.

dychové a vzduchové nástroje

aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.

flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.

pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.

flažolet (malá zobcová flauta)

klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.

hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.

fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.

saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.

altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.

tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.

bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.

heligón gréc.

suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.

pozauna franc.-nem.

trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.

bomhart lat.-franc.

pumort

pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.

barytón gréc.-tal.

eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.

serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.

rifovka (drevená píšťalka) nem.

kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.

piston (kornet s ventilmi) franc.

ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.

šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.

lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.

horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.

fistola (pastierska píšťala) tal.

okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.

olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.

tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.

clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.

trembita

trombita (dlhý pastiersky n.) rum.

fujara (drevený fúkací n.) rum.

bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.

tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.

svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.

cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.

syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.

aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.

svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.

pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.

košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.

surma

surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.

zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.

nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.

agada (egypt. flauta) egypt.

šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.

šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.

čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.

kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.

feng-šeng (čín. starý n.) čín.

šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.

hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.

fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.

šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.

rjúteki (jap. priečna flauta) jap.

manvavaka (indián. ľudový n.) indián.

organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.

hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.

portatív (malý prenosný vodný organ) lat.

magrefa (mystický semitský organ) hebr.

pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.

regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.

harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.

melódium (predchodca harmónia) gréc.

harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.

koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.

bandoneón

bandónium

bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.

akordeón lat.-franc.

chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.

heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.

garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.

mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.

idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.

sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.

gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.

musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.

gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.

anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.

buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)

strunové nástroje

chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.

klavír lat.-franc.

piano tal. hovor.

fortepiano

pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.

fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.

pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.

clavichord /kla-/

klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.

cembalo /čem-/

čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.

cembalo /čem-/

čembalo (predchodca klavíra) tal.

adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.

spinet tal.-nem.

virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.

gravicembalo lat. + tal.

clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.

pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.

cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.

violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.

kremonky

guarnerky

amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.

stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.

viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.

gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.

violončelo

čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.

kontrabas

basa tal.

barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.

gitara gréc.

španielka (brnkací n.) vl. m.

dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.

gibson

gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.

bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.

mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.

mandola (mandolína s nižším ladením) tal.

bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.

lutna arab.-nem.

teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.

angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.

lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.

dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.

barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.

varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.

forminga

forminx (starogréc. n.) gréc.

dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.

monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.

žaltár gréc.-nem.

psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.

harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.

trumšajt tal.-nem.

tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.

hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.

citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.

chrotta

rotta

rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.

cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.

fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.

giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.

tambura

tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.

gusle

guzla

guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.

bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.

brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.

kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.

organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.

trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.

bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.

gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.

gusli

gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.

balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.

domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.

tar (kaukazský ľudový n.) perz.

komuz (kirgiz. ľudový n.)

čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.

gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.

dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.

keman (tur. n. podobný husliam) tur.

pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.

santur

santir (egypt. n.) arab.

kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.

rebáb

rebec

rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.

rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.

tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.

santur

santir (arab. n.) arab.

sitár

sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.

ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit

vína (ind. lutna) sanskrit

kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.

hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.

pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.

šamisen

šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.

koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.

ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.

slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.

bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.

kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?

elektronické a iné nástroje

melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.

keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.

syntezátor

syntetizátor gréc.

synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.

automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.

manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.

orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.

aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.

bas (n. s hlbokým tónom) tal.

pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.

ripieno /-pjé-/

tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

úradník

funkcionár (ú. s určitou hodnosťou, funkciou) slang.

byrokrat franc. + gréc.

úradný šimeľ (nepružný ú. lipnúci na úradných predpisoch) lat.-nem. hovor.

papaláš gréc. lat. hovor. pejor.

aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky ú., pôvodne za socializmu, ú. výkonného administratívneho úradu al. polit. strany) lat. polit. slang. aj pejor.

guvernér (vysoký správny ú.) franc.

notár (ú. štátnej správy v minulosti) lat. hist.

korešpondent (ú. vybavujúci bežné listy) lat.

registrátor (ú., kt. niečo zapisuje do zoznamu, zaznamenáva) lat.

ingrosátor (ú. vykonávajúci zápisy do pozemkových kníh) lat. hist.

cenzor (ú. vykonávajúci dozor nad informáciami najmä z polit. a mravného hľadiska) lat.

oficiant (nižší pomocný ú.) lat. zastar.

solicitátor (advokátsky ú.) lať. práv. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus (úradnícka hodnosť v súdnej službe, prísediaci na súde) lať. práv. zastar.

oficiál (nižší správny al. súdny ú.) lat. hist.

aktuár (nižší správny ú., súdny pisár, zapisovateľ) lat. zastar.

auskultant (nižší súdny ú., právnik v prípravnej sudcovskej službe) lat. hist.

amanuensis /-zi-/ (nižší súdny al. knižničný ú.) lat. zastar.

kancelista (nižší kancelársky ú., uchádzač) lat. zastar.

akcesista (nižší kancelársky ú., čakateľ, uchádzač) lat. hist.

koncipient (uchádzač advokátstva al. notárstva) lat.

referendár (právny ú. s rozličnou hodnosťou) lat. hist.

coroner /ko-/ (právny ú. vyšetrujúci príčiny smrti v prípade neprirodzenej smrti, obhliadač mŕtvol) angl.

exspektant (uchádzač, čakateľ na úrad, najmä banský) lat. hist.

adjunkt (pomocný ú.) lat. zastar.

recepčný (ú. v hotelovej prijímacej kancelárii) lat.

feršter (ú. lesnej správy, polesný) nem. zastar.

revírnik (ú. lesnej správy, vedúci polesia, lesník) franc.-nem.

ombudsman /-bucman/ (nezávislý štátny ú. obhajujúci práva občanov proti byrokracii, porušovaniu ľudských práv, zneužívaniu úradnej moci, verejný činiteľ poverený parlamentom) švéd. práv.

titulár (vedúci ú. zastupiteľského úradu, napr. veľvyslanec) lat. dipl.

atašé (dipl. ú. na zastupiteľskom úrade ako odborník na určitú oblasť, nižšia diplomatická hodnosť, pridelenec zastupiteľského úradu) franc.

konzul (zástupca štátu vo veľkých mestách iného štátu, poverený ochranou najmä hosp. a práv. záujmov, dipl. úradník, kt. nie je členom dipl. zboru) lat.

pedel (nižší ú. na vysokej škole sprevádzajúci hodnostára školy pri slávnostných príležitostiach) lat.

disponent (ú. oprávnený uzavierať obchody, ale bez oprávnenia podpisovať zmenky, zastupovať podnik pred súdom a pod., obchodný zmocnenec, zástupca riaditeľa al. majiteľa) lat.

protonár (pápežský ú.) gréc. + lat. cirk.

eurokrat (ú. v ústredných orgánoch Európskej únie) vl.m. + gréc. pejor.

komisár (ú. al. dôstojník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.

archón

archont (jeden z deviatich najvyšších úradníkov v starovekých. Aténach) gréc. hist.

stratég (vysoký ú. v starom Grécku) gréc. hist.

prytan (najvyšší ú. v niektorých obciach starého Grécka) gréc. hist.

efor (jeden z piatich najvyšších volených úradníkov v starovekej Sparte) gréc. hist.

diktátor (mimoriadne menovaný ú. so zvrchovanou mocou za rím. republiky) lat.

tribún (jeden z dvoch, neskôr deviatich úradníkov v starom Ríme, chrániaci práva plebejcov) lat. hist.

edil (jeden z dvoch vysokých úradníkov v starom Ríme) lat. hist.

duovir

duumvir (jeden z dvoch úradníkov zastávajúcich spoločný úrad v starom Ríme) lat. hist.

kvestor (ú. spravujúci štátnu pokladňu a pokladne provincií v starom Ríme) lat.

kvestor (súdny ú. vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonov v starom Ríme) lat.

konzul lat.

hypatos (najvyšší ú. s voj. a súdnou právomocou v starom Ríme) gréc.

prokonzul (konzul, správca provincie) lat. hist.

prokurátor (cisársky ú. v starom Ríme) lat. hist.

prétor (najvyšší štátny al. súdny ú., hodnostár v starom Ríme,) lat. hist.

prefekt (vysoký správny ú. v starom Ríme) lat. hist.

cenzor (vysoký štátny ú. v starom Ríme vykonávajúci sčítanie ľudu a majetkový odhad) lat.

comes /ko-/ (vyšší ú. so súdnou právomocou, správca územia v starom Ríme) lat.

suffeta (jeden z dvoch najvyšších úradníkov v starovekom Kartágu, volený každoročne na ľudovom zhromaždení) semit. hist.

eparcha (vysoký správny ú. v byzantskej ríši menovaný cisárom a podriadený cisárovi) gréc.

fojt (stredoveký súdny ú. vykonávajúci súdnu právomoc v zastúpení vrchnosti) nem. hist.

syndik

syndikus (ú. vybavujúci práv. agendu mesta al. inštitúcie) gréc.-lat.

palatín (najvyšší kráľovský ú. vo feudálnom Uhorsku, zástupca panovníka na súde a najvyšší veliteľ vojska) lat. hist.

išpán maď. hist.

župan (najvyšší kráľovský ú. na čele územného správneho a súdneho obvodu v Uhorsku, správca župy, stolice, kraja) lat.

hajtman (ú. stojaci na čele správneho, okresného, krajinského úradu v čes. krajinách za Rakúska) nem. hist.

regent (vrchný ú. spravujúci niekoľko panstiev toho istého majiteľa) lat. hist.

justiciár (ú. na veľkostatku so súdnou právomocou, 17. – 18. st.) lat. hist.

taverník (vysoký kráľovský úradník, hodnostár v Uhorsku, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.

maršalek (vysoký dvorný ú.) germ. hist.

komorník (vysoký kráľovský ú. poverený starostlivosťou o obydlie a poklad, neskôr ako čestný titul, Nemecko a Rakúsko) gréc.-lat.

tribún (mestský ú. v stredoveku) lat. hist.

bayle

bailli /baji/ (vysoký stredoveký ú. v západnej Európe) lat.-franc. hist.

corregidor /korechi-/ (ú. obhajujúci záujmy panovníka v špan. mestách al. kolóniách) špan.

oidor (ú. zastupujúci záujmy kráľa v Kastílii, od 14. st. v špan. kolóniách v Amerike) špan. hist.

penzionár (ú. zastupujúci miestodržiteľa v holandských provinciách, 15. – 18. st.) lat. hist.

prokurátor (najvyšší vládny ú. v stredovekých Benátkach) lat. práv.

comes palatinus /ko- palatýnus/ (vyšší ú., správca panovníckeho dvora v merovejskej ríši) lat.

voyer /voaje/ (franc. kráľovský ú. poverený údržbou ciest a kontrolu verejného poriadku) franc. hist.

intendant (správny ú. zastupujúci záujmy kráľa v provincii, Francúzsko, 17. a 18. st.) franc. hist.

konzul (najvyšší štátny ú., Francúzsko, 1799 – 1804) lat.

adelantado (ú. v stredovekom Španielsku, správca a veliteľ pohraničného územia dobytého pri reconquiste) špan. hist.

podesta (výkonný a súdny ú., Taliansko, 12. – 16. st.) tal.

ajan (ú. spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.

ámil (správny ú. v kalifáte, arab. správnej jednotke, správca okresu) arab. hist.

beg

bej (nižší moslimský ú.) tur.

nahib (nižší moslimský samosprávny ú.) tur.

efendi (titul tur. ú., kňaza a učenca) tur.-gréc.

aga (titul nižšieho ú. al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.

diak (vysoký štátny ú. v starom Rusku) gréc.-rus.

esquire /eskvajr/ (titul vyššieho ú., starostu mesta, sudcu a pod. vo Veľkej Británii) angl.

lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.

gaulajter (najvyšší župný ú. v nacistickom Nemecku) nem.

kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov) kečuánčina

šerif (vedúci ú. bezpečnostnej služby v USA) angl. porovnaj správca 1

územie

región lat.

teritórium lat.

zóna gréc. kniž. a odb.

rajón (časť ú. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

terra (zem) lat. kniž.

terra incognita /-kog-/

terra ignota /-nó-/ (neznáma zem) lat. kniž.

terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.

interfluvium (krajina medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.

intravilán (zastavaná časť ú. obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

extravilán (vonkajšie, okrajové ú. obce mimo zastavanej časti, za jej hranicami) lat. archit.

kataster (ú. patriace k jednej obci, súbor pozemkov, chotár) lat.

areál (vymedzená časť ú. so stavbami) lat. archit.

megalopolis

megalopola (rozsiahle ú. so súvislým mestským osídlením) gréc.

oikumena /oj-/ (súbor oblastí trvalo obývaných ľuďmi geogr.; známa časť sveta v starom Grécku) gréc.

ekuména

ekumena (trvalo obývané ú. pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.

subekumena (ú. človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

anekumena (trvalo neobývané a nevyužívané ú.) gréc. ekol.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo spravidla s malým parkom) angl. archit.

rezervácia (vymedzené chránené ú., prírodná al. pamiatková oblasť; ú. vyhradené pre domorodé obyvateľstvo) lat.

front (predné bojové pásmo obrátené smerom k nepriateľovi) lat. voj.

etapa (ú. medzi frontom a zázemím, slúžiace ako základňa pre zabezpečovanie potrieb armády) franc. voj. zastar.

doména (ovládané ú., veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo) franc. hist.

kolónia (nesamosprávne ú. závislé na inom štáte, od novoveku ovládané najmä európskymi mocnosťami, dŕžava) lat.

enkláva (ú. štátu úplne obklopené územím iného štátu práv.; ú. vnútri iného územia, v cudzom prostredí) franc.

exkláva (ú. obklopené územím iného štátu z hľadiska štátu, ktorého je súčasťou) lat. práv.

koridor (pás ú. vyčlenený na ú. cudzieho štátu) tal.

domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok; brit. zámorské samosprávne ú., dŕžava) lat. hist.

kondomínium (ú. podliehajúce, najmä dočasne, moci dvoch al. viacerých štátov súčasne) lat. polit.

protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

provincia (podrobené ú. v starom Ríme) lat.

pax Romana (krajiny podmanené rím. ríšou, <i>rím. mier</i>) lat. hist.

barbarikum (ú. ležiace na sever a východ od hraníc Rím. ríše) gréc. hist.

marka (pohraničné ú. franskej a neskôr nem. ríše) nem. hist.

trizónia (dočasné spojenie troch okupačných území, zón v Nemecku po 2. svetovej vojne) gréc. hist.

mághreb /-gre-/

mághrib /-gri-/ (západná časť arab. sveta, Maroko, Alžírsko, Tunisko) arab.

Panónia (historické ú. pravého brehu stredného Dunaja, dnešné západné Maďarsko, severné Slovinsko a Chorvátsko, východné Rakúsko, časť juhozápadného Slovenska) hist.

Sudety (oblasť ú. Česka a Poľska zahrnujúca horský systém od Lužických hôr po Moravskú bránu; pohraničné čes. územie obývané do 1945 nem. menšinou)

Euroland (ú. krajín Európskej únie al. Európskej menovej únie ako celku) vl.m. + angl. hovor.

Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie ú. vyvoleného pre usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.

legácia (ú. cirk. štátu) lat. hist.

haram (oblasť okolo dvoch svätých miest islamu, Mekky a Mediny, kde majú neveriaci zakázaný prístup) arab. porovnaj obvod 2oblasť 1krajinaštátštvrť 2

Uhorsko

Panónia (hist. územie pravého brehu stredného Dunaja, dnešné západné Maďarsko, severné Slovinsko a Chorvátsko, východné Rakúsko, časť juhozápadného Slovenska) hist.

regnum Marianum /-iá-/ (kráľovstvo Panny Márie) lat. hist.