Výsledky vyhľadávania

ľud

ľud
masy lat. plur. publ.
plebs (prostý ľ., vrstva jednoduchých, chudobných občanov, chudoba; pôvodne vrstva slobodných občanov bez polit. vplyvu v starom Ríme) lat. aj pejor.
démos (ľ. s občianskymi právami v starom Grécku) gréc.
heimin (ľ. v Japonsku; pôvodne vrstva v stredovekom Japonsku, roľníci, umelci, obchodníci) jap.

národ

národ
nácia lat. zastar. a expr.
etnikum (skupina ľudí spojená spoločným pôvodom, kultúrnymi znakmi, mentalitou a tradíciami, národné al. národnostné spoločenstvo, národnosť) gréc.
etnos (skupina ľudí spojená spoločným jazykom, územím, príp. náboženstvom, národnosť, kmeň, rod) gréc.
etno- (ľud) gréc. v zlož. sl. porovnaj NemecTurekžid a pod.

ľudový

ľudový 2 (určený pre ľudí, pre ľud)
masový lat.
populárny (zrozumiteľný, prístupný, jednoduchý) lat.
plebejský (jednoduchý, prostý, chudobný) lat.
rustikálny (vidiecky, dedinský, sedliacky) lat. kniž.
vulgo (v ľudovej reči, „ako sa vraví“) lat. zastar. hovor.

chudoba

chudoba 2 (nemajetná vrstva)
plebs (vrstva jednoduchých, chudobných občanov, prostý ľud) lat. aj pejor.
proletariát (najchudobnejšia vrstva chudákov, bedárov) lat.

vrstva

vrstva 2 (skupina ľudí)
pozícia lat.
status (postavenie v spoločnosti, spoločenský stav, úloha) lat. sociol.
kasta (uzavretá, výsadná spoločenská v.) špan.
elita (skupina ľudí s vedúcim postavením v spoločnosti al. jej zložkách) franc. sociol.
nobilita (výsadná, popredná, bohatá, vyššia v.) lat. kniž.
oligarchia (malá vládnuca skupina niekoľkých osôb) gréc. polit.
plutokracia (bohatá vládnuca v.) gréc.
aristokracia (spoločenská v., jej časť požívajúca výsady, výhody) gréc.
patriciát (najmajetnejšia v. mešťanov) lat. hist.
buržoázia (bohatá al. vládnuca spoločenská v.; bohaté mestské obyvateľstvo za feudalizmu) franc.
establishment /-išm/ (najvyššia vládnuca v., skupina vplyvných osôb, vládnuce kruhy, vedúce osobnosti verejného života) angl. polit. publ. i pejor.
high society /haj sosajeti/ (vznešená, vyberaná, vyššia spoločnosť) angl. publ.
loby
lobby
lobi (skupina vplyvných osôb presadzujúca svoje záujmy) angl.
administratíva lat.
byrokracia (vrstva profesionálne pracujúca v správe a riadení v politike a ekonomike, úradnícky aparát, úradníctvo) franc. + gréc.
luza (deklasovaná spoločenská v., zberba) nem. pejor.
plebs (v. jednoduchých chudobných občanov, prostý ľud, chudoba) lat. aj pejor.
proletariát (najchudobnejšia v. chudákov, bedárov, chudoba; revolučná robotnícka v., v. námedzne pracujúcich marx.) lat.
lumpenproletariát (nízka spoločenská v., kt. sa neživí prácou, tuláci, žobráci, spodina spoločnosti) nem. + lat.
hippies /-pis/ (spoločenská v. stúpenecov únikového protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže 2. polovice 60. rokov vyznačujúceho sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog) angl. slang.
yuppies /jupís/ (spoločenská v., mladí cieľavedomí muži usilujúci sa o kariéru al. bohatí z obchodovania) angl.
théti /té-/ (najnižia občianska v. v starovekých Aténach) gréc.
patriciát (v. urodzených plnoprávnych občanov v starom Ríme) lat. hist.
nobilita (výsadná v. v starom Ríme) lat.
equites /ekvi-/ (druhý najmocnejší stav v starom Ríme, jazdci) lat.
plebs (v. slobodných občanov bez polit. vplyvu v starom Ríme) lat.
šľachta (vládnuca v. vo feudálnej spoločnosti) nem.
aristokracia (šľachta, najmä veľkí vlastníci pôdy) gréc. hist.
džentry
gentry /džen-/ (uhor., angl. nižšia šľachta, najmä vidiecka, zemianstvo) angl.
nobilita (popredná šľachta, bohatá spoločenská v.) lat. kniž.
opričnina (služobná šľachta cára Ivana Hrozného vykonávajúca osobnú stráž) rus. hist.
vlasteli (šľachta v stredovekom Chorvátsku, Bosne a Srbsku) srb.chorv.
burakumin
eta (postihovaná v. v stredovekom Japonsku odvodzujúca svoj pôvod od stredovekej kasty nečistých) jap.
hinin (najnižšia vrstva v stredovekom Japonsku) jap.
heimin (vrstva v stredovekom Japonsku, roľníci, umelci, obchodníci) jap.
kozáci (voj. v. v južných oblastiach Ruska, od 14.st.) tur.-rus.
mameluci (vládnuca voj. v. v Egypte, Sýrii a Mezopotámii, 1250 – 1517) arab. hist.
varna sanskrt
kasta (uzatvorená skupina ľudí vykonávajúcich dedičné povolania, najmä v Indii) špan.
páriovia (najnižšia bezprávna spoločenská trieda, kasta v Indii a Barme, nedotknuteľní) tamil.
šúdrovia (najnižšia kasta v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit
kšatrijovia (druhá kasta v Indii, vládci a bojovníci) sanskrt
váišjovia (tretia kasta v Indii) sanskrt
bráhmani (najvyššia kasta v Indii) sanskrit

modlitba

modlitba
orácia
oratio /-ráci-/ (bohoslužobná m. v katolíckej cirkvi) lat. cirk.
tercia (m. breviára) lat. cirk.
ofícium (denná povinná m. breviára) lat. cirk.
hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, čas m., hodinka) lat. náb.
matitínum (prvá hóra, ranná časť) lat. cirk.
laudá (modlitby pred svitaním) lat. cirk.
nóna (m. o 9. dennej hodine, prípadne o 13., 15. hodine) lat. cirk.
litánie (modlitby zložené z krátkych prosieb k bohu a svätým, kt. prednáša striedavo predriekavač, kňaz a ľud, veriaci) gréc. cirk.
lavabo /-vá-/ (m. pri symbolickom umývaní rúk kňaza po obetovaní) lat. cirk.
aprekácia (m. za platnosť listiny uvedená v jej závere) lat.
obsekvie (modlitby pri pohrebe) lat. cirk.
žalm (náb. m. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná m., žalm, pieseň, t. j. z hlbín duše) lat.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka m.) gréc. cirk.
tefila (žid. m.) hebr.
maref (žid. večerná m. po vyjdení hviezd) hebr. náb.
habdala (žid. ďakovná m. vyslovená pánom domu na ukončenie sabatu a pod.) hebr. cirk.
salát arab.
namáz (islamská m. odriekavaná päťkrát denne, jedna z piatich základných povinností islamu) perz.

kňaz

kňaz
farár nem. hovor.
fráter lat. hanl.
pop gréc.-nem. pejor.
teurgus gréc.
farár nem.
parochus (duchovný správca najmenšej cirk. správnej jednotky, farnosti) gréc.-lat. cirk. zastar.
celebrant (farár slúžiaci omšu) lat. cirk.
primiciant (k. slúžiaci prvú omšu po vysvätení, novokňaz) lat. cirk.
manuduktor (starší k. sprevádzajúci novokňaza pri jeho prvej omši) lat. cirk.
presbyter (k. v rímskokatolíckej cirkvi; starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
dekan (duchovný významného kostola, významnej farnosti; pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekokých farnostiach cirk. správneho územia; biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
prepošt (k. historicky významného kostola) lat.-nem. cirk.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný) gréc.-lat.
akolyt
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva; predstavený v rímskokatolíckej cirkvi s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
kardinál (najvyšší hodnostár po pápežovi) lat.
kardinál in pectore /pek-/ lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší hodnostár v pravoslávnej a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
sakristián (k., kt. sa stará o vedľajšiu chrámovú miestnosť na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
abbé (katolícky k. bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách; katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc. cirk.
kaplán (pomocný k. na fare) lat.-nem.
koadjútor (výpomocný k.) lat. cirk.
kanonik (k. ustanovený biskupom na vykonávanie náb. obradov a pomáhanie biskupovi, člen zboru duchovných) lat.
scholastik
scholastikus (kanonik poverený starostlivosťou o školu a školstvo v oblasti; cirk. školský dozorca v stredoveku) lat.-gréc. cirk. hist.
oficiál (k. poverený biskupom súdnymi právomocami) lat. cirk.
páter (rehoľný katolícky k.) lat. cirk.
špirituál (k., kt. má na starosti duchovné vedenie bohoslovcov a rehoľníčok v seminároch a ženských kláštoroch) lat. cirk.
neomysta (katolícky k. práve vysvätený, novokňaz) gréc. cirk.
pastor (protestantský, evanjelický k.) lat. cirk.
senior (evanjelický k. na čele evanjelického správneho obvodu) lat. cirk.
vikár (duchovný v evanjelickej cirkvi, kt. pomáha farárovi, pomocník farára) lat. cirk.
deficient (k. daný na odpočinok pre neschopnosť vykonávať úrad) lat. cirk.
glagolita (katolícky k. slúžiaci omšu staroslovan. jazykom, hlaholikou) slovan. hist.
reverend (duchovný v anglosaských krajinách, dôstojný pán, jeho titul) lat.-angl. cirk.
padre (oslovenie katolíckeho rádového k., otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
beneficián
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník)
lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
archijerej (vysoký hodnostár v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších k. vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
postulátor (k. sídliaci v Ríme a navrhujúci blahorečenie al. svätorečenie nejakej osoby v mene vzdialenej cirk. korporácie) lat. cirk.
prefekt (k. s právomocou biskupa v misijných oblastiach) lat. cirk.
misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat.
plebán (k. ustanovený mimo biskupského sídla pre starostlivosť o ľud v rímskokatolíckej cirkvi; k. v stredoveku, vidiecky farár) lat. zastar.
votivista (chudobný k. žijúci iba z darov pri omši) lat. cirk.
kurát lat.-nem.
feldkurát (voj. k.) nem. + lat. zastar. voj. slang.
pop (pravoslávny k.) gréc.-rus.
protojerej (pop vyššej hodnosti) gréc. cirk.
rabín hebr. cirk.
rabbi
rabi (učiteľ a kazateľ žid. náb. obce, žid. duchovný) hebr. zried.
saddik (chasidský rabín) hebr. náb.
hodža (moslimský k. al. učiteľ, vzdelanec všeobecne) tur.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
mulla
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
bonz (budhistický k.) jap.
brahman (hinduistický k. al. náb. učiteľ) sanskrit
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
mág (k. v starovekej Perzii) perz.
horoskop (staroegypt. k. sledujúci pohyby hviezd, merajúci čas a oznamujúci priaznivé a nepriaznivé hodiny) gréc. hist.
hierofant (najvyšší k.) gréc.
bazileus (veľkňaz a kráľ, vojvodca a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.
pontifex
pontifex maximus (najvyšší k. v starom Ríme, veľkňaz) lat.
augur (k. v starom Ríme veštiaci zo správania vtákov) lat. hist.
flaminus (člen zboru obetníkov v starom Ríme, kt. mal na starosti kult jedného božstva) lat. hist.
haruspex (etruský k. veštiaci podľa tvaru vnútorností, pečene obetovaných zvierat) lat. hist.
druid (kelt. k. na brit. ostrovoch a v Gálii) kelt. hist.
vajdelot (k. pohanských Prusov) nem. hist.
žrec (k. pohanských Slovanov, kt. prinášal obete bohom) rus. porovnaj hodnosť|cirk.