rezervovať
(uschovávať, odkladať pre prípad potreby)
lat.
konzervovať
(u. organické látky v požívateľnom stave, upravovať ich proti pokazeniu, chrániť pred vplyvom prostredia, predlžovať ich skladovateľnosť; u. v súčasnom stave, zabezpečovať proti vplyvu prostredia, ošetrovať, napr. hist. pamiatku)
lat.
pasterizovať
(konzervovať mlieko a pod. krátkodobým zahriatím pod bod varu)
vl. m.potrav.
marinovať
(konzervovať mäso, ryby a pod. nakladaním do pikantného nálevu s octom, korením)
franc.potrav.
secirovať
(konzervovať prírodninu, orgán a pod. na vedecké účely)
lat.hovor.
balzamovať
(konzervovať mŕtve telo napustením protihnilkobnými látkami)
lat.
mumifikovať
(premieňať mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním)
perz.-arab.
sublimovať
(p., najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, vystupňovať, kniž. zried.; prejsť z pevného skupenstva do plynného, fyz. chem.)
lat.
kondenzovať
(p. plynnú látku na kvapalinu, skvapalniť)
lat.
deformovať
(p. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušiť pôvodný tvar, pretvoriť)
lat.aj pren.
novelizovať
(p., upraviť zákon al. ho dopĺňať novým zákonom)
lat. práv.
rekodifikovať
(zmeniť práv. úpravu, prijať nový zákon)
lat. práv.
mumifikovať
(p. mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním)
perz.-arab.
konsekrovať
(p. chlieb a víno na Kristovo telo a krv)
lat. cirk.
sublimovať
(premieňať, najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, stupňovať kniž. zried.; prechádzať z pevného skupenstva do plynného fyz. chem.)
lat.
kondenzovať
(premieňať plynnú látku na kvapalinu, skvapalňovať, zrážať)
lat.
deformovať
(m. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušovať pôvodný tvar, pretvárať)
lat.aj pren.
rekodifikovať
(m. práv. úpravu, prijímať nový zákon)
lat. práv.
novelizovať
(m., upravovať zákon al. dopĺňať ho novým zákonom)
lat. práv.
rekodifikovať
(m. práv. úpravu, prijímať nový zákon)
lat. práv.
mumifikovať
(premieňať mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním)
perz.-arab.
konsekrovať
(premieňať chlieb a víno na Kristovo telo a krv)
lat. cirk.
sublimovať
(z., najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, vystupňovať kniž. zried.; prejsť z pevného skupenstva do plynného fyz. chem.)
lat.
kondenzovať
(z. plynnú látku na kvapalinu, skvapalniť)
lat.
deformovať
(z. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušiť pôvodný tvar, pretvoriť)
lat.aj pren.
novelizovať
(z., upraviť zákon al. ho dopĺňať novým zákonom)
lat.práv.
rekodifikovať
(z. práv. úpravu, prijať nový zákon)
lat.práv.
mumifikovať
(z. mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním)
perz.-arab.
konsekrovať
(z. chlieb a víno na Kristove telo a krv)
lat.cirk.
batéria
(zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu)
franc.
objektív
(s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava)
lat.opt.
porovnaj
objektív
technika
(súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť)
gréc.
park
(súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.)
angl.-franc.
stres
(s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu)
angl.lek.
organizmus
(s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo)
gréc.biol.
motorika
(s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť)
lat.lek.
genotyp
(s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu)
gréc.biol.
fenotyp
(s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu)
gréc.biol.
tradícia
(súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj)
lat.
mytológia
(s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie)
gréc.
teogónia
(s. bájí o pôvode božstiev a sveta)
gréc.náb.
ekonomika
(súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo)
gréc.
infraštruktúra
(s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.)
lat.
kataster
(s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár)
lat.
agrokomplex
(spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví)
ekon.
literatúra
(súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke)
lat.
poetika
(súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora)
gréc.-lat.
tematika
(okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela)
gréc.
fabula
(s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej)
lat.lit.