ne-

a-

di-

dis-

dif-

i-

in-

im-

ir-

non- lat. v zlož. sl.

a-

an- (bez-, vyjadruje zápor, rozpor, nesúlad, opak, protiklad) gréc. v zlož. sl.

nix- (predpona vyjadrujúca zákaz v hrách s guľkami) nem. slang.

drobnokresba

miniatúra (kresba drobných rozmerov) lat.-tal.

vineta /-ňe-/ (drobná knižná ornamentálna kresba na začiatku al. konci kapitoly) franc.

nálepka

etiketa franc. potrav.

vineta /-ňe-/ (n. s udaním obsahu výrobku, fľaše) franc.

label (štítok na gramofónovej platni; štítok vôbec) angl.

signatúra (štítok s pokynmi, návodom na užívanie lieku nalepený na sklenenom obale, liekovke) lat. farm.

exlibris

ex libris (n. al. pečiatka na vnútornej strane obálky knihy, knižná značka, označenie majiteľa knihy, umelecky spracovaný štítok) lat.

kresba

kresba 1 (kreslenie, nakreslený obraz, obrázok)

grafika (výtvarná technika umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

ilustrácia (doplňujúci obrázok v texte súvisiaci s textom) lat.

kartón (k. na tvrdom papieri ako príprava na výtvarné dielo) tal.-franc. výtv.

tuš (k. nezmazateľnou farbou, najmä čiernou) franc.-nem.

skica tal.

škica (prípravná k., náčrt, náčrtok, črta, nákres) tal. hovor.

bozzetto /-ce-/ (skica budúceho diela, najmä sochy) tal. výtv.

miniatúra (k. drobných rozmerov, drobnokresba) lat.-tal.

vineta /-ňe-/ (drobná knižná ornamentálna k. na začiatku al. konci kapitoly) franc.

matrica (k. určená na kopírovanie) franc.-nem.

litografia (k. vniknutá tlačou z plochy, z kameňa, na kt. je k. mastnou kriedou) gréc. polygr.

frontispice /-spis/ (obrázok na strane oproti titulnému listu knihy) franc. typ.

duktus (k. písma, jej výraznosť, hrúbka písma v pomere k jeho výške) lat. polygr.

petroglyf (k. na stene pravekej jaskyne) gréc. odb. porovnaj maľba 1maľba 2tlač 1

dieťa

paedo- /pe-/

pedo- gréc. v zlož. sl.

baby /bejby/

bejbi

bejby

bejbino angl. hovor.

bambino

bambíno (malé d., dojča, bábä, bábätko, nemluvňa) lat. kniž.

špunt nem. hovor. expr.

šrac

šrác nem. hovor.

štopeľ

štupeľ (malé d., krpec, človiečik) nem. hovor. expr.

jezuliatko (malé d., dieťatko) vl. m. pren. expr.

greenager /grínejdžer/ (d. vo veku do 13 rokov) angl. publ.

antikrist

ancikrist (nezbedné, zlé d.) gréc. + vl. m. zastar. expr. pejor.

enfant terrible /anfan teribl/ (hrozné d.) franc.

fortunae filius /-né/ (d. šťasteny) lat. kniž.

alamnus (nájdené d. neznámych rodičov, najdúch) lat. zried.

pupilus (nedospelé d. pod ochranou poručníka, poručenec, opatrovanec, sirota) lat. práv.

bastard (nemanželské d. al. miešanec, ľavoboček) franc. pejor.

panghart

pankhart (d. nemanželského pôvodu; d. všeobecne) nem. hrub.

alamnus (d. nemanželského pôvodu) lat. zried.

posthumus

postumus (d. narodené po smrti otca, pohrobok) lat. kniž.

nasciturus (d. počaté a nenarodené, spôsobilé na niektoré práva, ak sa narodí živé) lat. práv.

oblát (d. určené rodičmi na rehoľný život) lat. cirk.

enuretik (d., kt. sa pomočuje) gréc. lek.

gemini (spolunarodené deti jednej matky, dvojčatá) lat. odb.

erot (postava, socha malého nahého okrídleného dieťaťa, najmä chlapca, v antike) gréc.

putti (erot v renesancii, baroku, aj bez krídel) tal.

amoret (erot v rokoku) tal. porovnaj chlapecdievča

štítok

štítok 1 (čo pripomína štít 1)

kokarda (š., čepiec, stužka, odznak v podobe zvinutej ružice v národných farbách) franc.

etiketa franc. potrav.

vineta /-ňe-/ (nálepka s udaním obsahu výrobku, fľaše) franc.

label (š. na gramofónovej platni; š. vôbec) angl.

signatúra (š. s pokynmi, návodom na užívanie lieku nalepený na sklenenom obale, liekovke) lat. farm.

exlibris

ex libris (umelecky spracovaný š., nálepka al. pečiatka na vnútornej strane obálky knihy, knižná značka, označenie majiteľa knihy) lat.

bystrosť

inteligencia (rozumové nadanie, schopnosť chápania a samostatného myslenia, chápavosť, súdnosť) lat.

ingénium (dôvtip, dômysel) lat. kniž.

invencia (dôvtip, dôvtipnosť, vynaliezavosť, vynachádzavosť, nápad, nápaditosť) kniž.

fištrón (dôvtip, rozum) nem. hovor. expr.

filip (dôvtip, vtip, duchaplnosť, b.) vl. m. hovor. expr. (ne)mať f.

esprit (dôvtip, ostrovtip, vtipnosť) franc.

finesa (dôvtip, prefíkanosť, prešibanosť) franc. kniž.

fígeľ lat.-nem. hovor.

fortieľ (duchaplnosť, dôvtip, šikovnosť, vynachádzavosť, vynaliezavosť) nem. hovor.

hriešny

amorálny

imorálny (ne/hanebný, neslušný, nemravný) lat.

sodomitský (nemravný, nerestný, neviazaný, zvrátený) vl. m. expr.

viciózny (chybný, zlomyseľný) lat. kniž. porovnaj rúhačský

duchaplnosť

fígeľ lat.-nem. hovor.

fortieľ (dôvtip, šikovnosť, vynachádzavosť, vynaliezavosť) nem. hovor.

esprit (dôvtip, ostrovtip, vtipnosť) franc.

fištrón (dôvtip, rozum) nem. hovor. expr.

filip (dôvtip, vtip, bystrosť) vl. m. hovor. expr. len v spoj. „(ne)mať f.“

finesa (dôvtip, prefíkanosť, prešibanosť) franc. kniž.

invencia (dôvtip, dôvtipnosť, vynaliezavosť, vynachádzavosť, nápaditosť) kniž.

ingénium (dôvtip, dômysel) lat. kniž.

sal Atticus /-kus/ (dôvtip, <i>attická soľ</i>) lat. gréc. hovor.

citlivosť

citlivosť 1 (schopnosť vnímať vonkajšie podnety a reagovať na ne)

senzibilita

senzitivita

senzitívnosť (vnímavosť na zmyslové podnety, schopnosť organizmu reagovať na podnety) lat. kniž. a odb.

iritabilita (dráždivosť, podráždenosť, predráždenosť) lat.

sagacita (schopnosť vnímať pocity, citové podnety, vnímavosť) lat. lek.

hypestézia (znížená c.) gréc. lek.

oxyestéza (zvýšená c.) gréc. lek.

alergia (zvýšená c., precitlivenosť organizmu) gréc. lek.

hyperestézia gréc.

hypersenzibilita (zvýšená, nadmerná c., precitlivenosť) gréc. lek.

hyperpatia (zvýšená vnímavosť na rôzne podráždenia) gréc. lek.

organoleptika (vnímanie, pociťovanie vlastností látok zmyslami) gréc. odb.

estézia (vnímanie pocitov pôsobením podnetov na zmyslové orgány, pociťovanie) gréc. psych.

chemorecepcia (vnímanie podnetov chemickej povahy, chuť, čuch) gréc. + lat. biol.

algézia (vnímanie bolesti) gréc. lek.

hypalgézia

hypoalgézia

hypoalgia (znížené vnímanie bolesti) gréc. lek.

hyperalgézia (zvýšené vnímanie bolesti) gréc. lek.

idiosynkrázia (precitlivenosť, neznášanie niektorých liekov, peľu, peria, potravín a pod.) gréc. farm. lek.

hyposmia (citlivosť čuchu, znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

hyperosmia (citlivosť čuchu, zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

dyzosmia (porucha c. čuchu) gréc. lek.

kakosmia (falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.

pseudosmia (mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.

parosmia (vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.

dysguezia (porucha c. chuti) gréc. lek.

parageuzia (chorobná c., keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.

hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.

haptika (hmatové, dotykové vnímanie) gréc. zastar.

parestézia (c. hmatu, pocit nezodpovedajúci druhu podnetu, vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.

paralgézia

paralgia (c. hmatu, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.

hyperakúzia (zvýšená c. na zvuk) gréc. lek.

meteorosenzitivita (c. na počasie, zmeny počasia) gréc. + lat. biol.

fotosenzibilita

fotosenzitivita (zvýšená c. na svetlo) gréc. + lat.

psychoesteréza (vnímanie chladu) gréc. lek.

parakúzia (sluchové vnímanie odchylné oproti ostatným jedincom, zmena sluchu) gréc. lek.

onychalgia (precitlivenosť nechtov) gréc. lek.

termoestézia (c. organizmu na teplo) gréc. lek.

ortopanchromázia gréc. fot. zastar.

panchromázia (c. fotografickej vrstvy na všetky farby) gréc. fot.

ortochromázia (c. fotografickej vrstvy na zelené a žlté svetlo) gréc. fot. porovnaj vnímavosť

citlivý

citlivý 1 (schopný vnímať vonkajšie podnety a reagovať na ne)

senzibilný

senzitívny (vnímavý na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.

iritabilný (dráždivý) lat.

alergický (zvýšene c., precitlivený) gréc. lek.

hyperpatický gréc.

hypersenzitívny (nadmerne vnímavý, precitlivený) gréc. lek.

meteorosenzitívny (c. na počasie, zmeny počasia) gréc. + lat. biol.

fotosenzitívny (zvýšene c. na svetlo) gréc. + lat.

stenotermný (c. na zmeny, výkyvy teploty) gréc. biol. porovnaj vnímavý

Výsledky vyhľadávania

ne-