tvrdiť

afirmovať (dokazovať, uisťovať, ubezpečovať, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

dokazovať

dokumentovať (dokladať, potvrdzovať, preukazovať, osvedčovať) lat.

argumentovať lat.

operovať (zdôvodňovať, odôvodňovať, dôvodiť, využívať niečo ako dôkaz, uvádzať dôvody) lat.

afirmovať (tvrdiť, uisťovať, ubezpečovať, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

legitimovať sa (preukazovať svoju totožnosť al. oprávnenie predložením preukazu, preukazovať sa) lat.

kontrovať lat. hovor.

sekundovať (súhlasiť, pritakávať, prízvukovať, prejavovať súhlas) lat. hovor.

afirmovať (dokazovať, tvrdiť, uisťovať, ubezpečovať, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

potvrdzovať 3 (prisviedčať)

kontrovať lat. hovor.

afirmovať (dokazovať, tvrdiť, uisťovať, ubezpečovať, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

afirmovať (dokázať, dokazovať, potvrdiť, tvrdiť, ubezpečiť, ubezpečovať, prisvedčiť, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

afirmovať (dokázať, dokazovať, tvrdiť, potvrdiť, uistiť, uisťovať, prisvedčiť, prisviedčať) lat. kniž. a odb.