Výsledky vyhľadávania

vodca

vodca
kormidelník (vedúca osobnosť) rus.
komandant
komandér
komandír franc. hovor. zastar.
hajtman (voj. veliteľ, náčelník) nem. hist.
koryfej (vodcovská osobnosť vynikajúca vo vede, umení, politike, popredný predstaviteľ) gréc. kniž.
šéf franc.
šéf- franc. v zlož. sl.
bos
boss hol. amer. slang.
kápo tal.
principál lat. hist.
šerif (v. skupiny, hnutia, podnikania) angl. slang.
líder
leader /líder/ (vedúca osobnosť, predák, predseda strany, hnutia) angl.
protagonista (vedúca osobnosť, priekopník) gréc. kniž.
hegemón (vedúci, rozhodujúci, vládnuci činiteľ, držiteľ moci, nadvlády) gréc. kniž.
spiritus agens
spiritus rektor (v. podujatia vynikajúca osobnosť, vedúci, riadiaci duch, duchovný pôvodca, hlavný činiteľ) lat. kniž.
majster (v. smeru, školy, učiteľ) lat.-nem.
vajda (náčelník skupiny kočovných Rómov) maď.
pohlavár (náčelník rodu al. kmeňa) srb.
bazileus (vojvodca a kráľ, veľknaz a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.
demagóg (v. ľudu v starom Grécku) gréc. hist.
triumfátor (víťazný vojvodca sláviaci veľké a slávne víťazstvo v starom Ríme) lat. hist.
imperátor (víťazný vojvodca v starom Ríme) lat. hist.
dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma, malý nezávislý vládca v Taliansku) lat.
caudillo /kaudiľo/ (vojvodca s polit. právomocou v stredovekom Španielsku) arab. špan.
rás (etióp. náčelník, vojvodca) etióp.
chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.
išán (hlava moslimskej obce) arab.
šejch
šajch (arab. kmeňový náčelník) arab.
ajatolláh (duchovný v., titul významných osobností v šíitskom isláme) arab.
guru (duchovný v., náb. učiteľ v hinduizme; vodca všeobecne) sanskrit
dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. vládca Tibetu) tib.
bogdgegén (hlava lamaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
ančan (v. bandy, starší zločinec) jap.
kolompoš (v. pouličného davu) maď. zastar. pejor.
führer /fír-/ (v., o Hitlerovi) nem. hist. al. pejor.
duce /duče/ (titul v., tal. diktátora B. Mussoliniho) tal. porovnaj veliteľ 1

veliteľ

veliteľ 1 (kto velí organizovanej ozbrojenej skupine)
komandant
komandér
komandír franc. hovor. zastar.
hajtman (voj. v., vodca, náčelník) nem. hist.
admirál (v. vojnového loďstva) arab.
tartan
tartánu
turtánu (najvyšší v. asýr. vojska) ? voj. hist.
serdar (v. staroegypt. armády) perz. hist.
stratég (voj. v. v starom Grécku) gréc. hist.
nauarchos (hlavný v. loďstva v starovekej Sparte) gréc. hist.
diadoch (vojvodca Alexandra Veľkého) gréc. hist.
bazileus (vojvodca a kráľ, veľknaz a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.
dekúrio (v. desaťčlenného, najmä jazdeckého oddielu v rím. vojsku) lat. hist.
centúrio (v. rím. voj. jednotky, stotník) lat. hist.
legát (v. základnej voj. jednotky v starom Ríme za Cézara) lat. hist.
dux (vodca, náčelník, v. vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku) lat.
triumfátor (víťazný vojvodca sláviaci veľké a slávne víťazstvo v starom Ríme) lat. hist.
imperátor (víťazný vojvodca v starom Ríme) lat. hist.
šógun (v. jap. cisárskej armády, 8. – 12. st.) jap. hist.
sirdar (náčelník v Oriente, anglický veliteľ egypt. Armády) perz. hist.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
serdar (hlavný v. tur. sultánskej armády) perz. hist.
ghazi (tur. bojovník al. vojvodca) arab. hist.
seraskir (hlavný v. tur. vojsk) tur. hist.
ataman (náčelník kozáckeho vojska) tur.-rus.
kondotiér (v. žoldnierskych vojsk v Taliansku, 14. – 15. st.) tal. hist.
gonfalonier(e) (voj. v. v tal. mestských republikách, najmä v Toskánsku v ranej renesancii) tal. hist.
caudillo /kaudiľo/ (vojvodca s polit. právomocou v stredovekom Španielsku) arab. špan.
palatín (v. uhorského vojska, najvyšší kráľovský úradník vo feudálnom Uhorsku) lat. hist.
harambaša (náčelník ľudových povstalcov proti Turkom na Balkáne, 17. – 19. st.) tur. maď. hist.
obrist (v. práporu, neskôr pluku) voj. hist.
hajtman (hodnosť na úrovni v. roty al. batérie) nem.
bocman (v. palubnej skupiny mužstva, loďmajster) angl. loď. porovnaj vojakhodnosť|voj. hodnosti

víťaz

víťaz
triumfátor (slávny v.) lat. pren.
majster (športovec, kt. zvíťazil v šport. súťaži, v. majstrovstva) lat.-nem.
olympionik (v. na vrcholnej medzinárodnej šport. súťaži) vl. m. pren.
šampión (v. vrcholnej šport. súťaže, majstrovstiev) franc.
laureát (v. na pretekoch ovenčený vavrínovým vencom, v staroveku) lat.
- fitnes (v. v súťaži telesnej a duševnej sviežosti a zdatnosti) angl. šport.
favorit (predpokladaný v. v šport. súťaži) tal. šport.