roztrieštený

inkoherentný (nesúvislý, nesúdržný, rozkladný) lat. odb.

schizofrénny (rozdvojený, rozpoltený, zmätočný) gréc. pren. publ. porovnaj nesúvislý

rozkladný

disimilačný lat. biol.

deštruktívny (rozvratný, ničivý, zhubný) lat.

dezintegračný (rozdrobovací, zbavujúci jednoty) franc. + lat.

inkoherentný (nesúvislý, nesúdržný, roztrieštený) lat. odb. porovnaj rozvratný

schizofrénny (rozpoltený, roztrieštený, rozdvojený) gréc. pren. publ.

rozdvojený 2 (nejednotný)

schizofrénny (rozpoltený, roztrieštený, zmätočný) gréc. pren. publ.

fragmentárny lat. kniž.

rapsodický (zlomkovitý, úryvkovitý, neúplný, neucelený) gréc. kniž.

diskontinuitný (nespojitý, pretržitý) lat. odb. kniž.

diskrétny (nespojitý, pretržitý, oddelený) lat.-franc. fyz. filoz. d. jav

inkompaktný (nesúdržný) lat. kniž.

inkoherentný (nesúdržný, roztrieštený, rozkladný) lat. odb.

chaotický (neusporiadaný, rozháraný, zmätený) gréc.

atomizovaný (rozložený na malé čiastočky, roztrieštený) gréc. kniž.

dezintegrovaný (rozložený, rozdelený, rozčlenený, zbavený jednoty) franc. + lat.

kominutívny (rozbitý) lat. lek.

atomizovaný (r. na malé čiastočky, rozdrobený, roztrieštený) gréc. kniž.

dezintegrovaný (r., rozdelený, rozdrobený, rozčlenený, zbavený jednoty) franc. + lat.

alokovaný (rozmiestnený, rozdelený) lat.

dislokovaný (rozmiestnený) lat. porovnaj rozložiť 1