rozdvojený

rozdvojený 2 (nejednotný)

schizofrénny (rozpoltený, roztrieštený, zmätočný) gréc. pren. publ.

rozdvojený 1 (rozdelený na dvoje)

dichotomický (rozdelený na dve rovnaké časti, dvojdielny, dvojčlenný) gréc.

roztrieštený

inkoherentný (nesúvislý, nesúdržný, rozkladný) lat. odb.

schizofrénny (rozdvojený, rozpoltený, zmätočný) gréc. pren. publ. porovnaj nesúvislý

schizofrénny (rozpoltený, roztrieštený, rozdvojený) gréc. pren. publ.

binomický lat. + gréc. mat.

dichotomický (rozdelený na dve rovnaké časti, rozdvojený, dvojdielny) gréc.

binárny (skladajúci sa z dvoch zložiek, dvojzložkový, dvojitý) lat. odb.

alokovaný

dislokovaný (rozmiestnený, rozložený) lat.

porciovaný (r. na dávky, vymedzené množstvo) lat.

disparátny (oddelený) lat.

dichotomický (r. na dve rovnaké časti, rozdvojený, dvojdielny, dvojčlenný) gréc.

tripartičný (r. na tri rovnaké časti, trojdielny, trojčlenný) lat. kniž.

dezintegrovaný (rozdrobený, rozložený, rozčlenený, zbavený jednoty) franc.+lat. porovnaj rozdeliť 1rozdeliť 2rozdeliť 3