Výsledky vyhľadávania

zdomácnieť

domestikovať sa (udomácniť sa, najmä o zvieratách, skrotiť, prispôsobiť sa na iné podmienky) lat.

naturalizovať sa (udomácniť sa, prispôsobiť sa, privyknúť v cudzom prostredí) lat.

aklimatizovať sa (prispôsobiť sa, privyknúť novým životným podmienkam, novému prostrediu, podnebiu) lat.

zdomácniť

domestikovať (zdomácňovať, udomácniť, udomácňovať, najmä o zvieratách, skrotiť, krotiť, prispôsobiť, prispôsobovať na iné podmienky) lat.

naturalizovať (zdomácňovať, udomácniť, udomácňovať, prispôsobiť, prispôsobovať cudziemu prostrediu) lat.

prispôsobiť, prispôsobovať

akomodovať

modifikovať lat.

asimilovať (splynúť, splývať) lat. kniž. a odb.

naturalizovať (p. cudziemu prostrediu, zdomácniť, zdomácňovať) lat.

adaptovať (p. podmienkam, nárokom, prostrediu, upraviť, upravovať) lat.

adjustovať (náležite upraviť, upravovať, pripraviť, pripravovať, usporiadať, usporadúvať) lat. kniž. a odb.

aplikovať (uplatniť, uplatňovať, použiť, používať vedomosti, skúsenosti, spôsoby a pod.) lat. kniž. a odb.

modernizovať (p. novej dobe, novým požiadavkám, podmienkam) franc.

urbanizovať (p. krajinu potrebám mesta, sústrediť, sústreďovať obyvateľstvo, hosp. a kultúrny život do veľkých miest na úkor vidieka) lat. odb.

domestikovať (p. na iné podmienky, zdomácniť, zdomácňovať, najmä o zvieratách, skrotiť, krotiť) lat.

personalizovať (p. podľa konkrétnych požiadaviek a potrieb spotrebiteľa, používateľa) lat.

splynúť, splývať

asimilovať (splývať, prispôsobiť, prispôsobovať) lat. kniž. a odb.

fuzionovať

fúzovať (splývať, spojiť sa, spájať sa, zlúčiť sa, zlučovať sa) lat. porovnaj spojiťspájať

neschopnosť

indisponovanosť

indispozícia (dočasná n. zvyčajného výkonu) lat.

inadaptabilita (n. prispôsobiť sa prostrediu) lat. odb.

maladaptácia (n. prispôsobenia) lat. sociol. psych.

inkompetencia (n., nespôsobilosť rozhodovať, neodbornosť) lat.

analfabetizmus

analfabetstvo gréc.

negramotnosť (n. čítať a písať) sl. + gréc.

impotencia

impotentnosť (nemohúcnosť, napr. umelecká) lat. kniž. pren.

invalidita (n. práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti) lat.

insolvencia

insolventnosť (n. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

bankrot tal.-nem.

krach nem. hovor.

krida (n. podniku platiť, plniť záväzky, hosp., obch., fin. a pod. úpadok) lat.-nem. práv.

kolaps (zrútenie, zlyhanie) lat.

inhabilita (nespôsobilosť sudcu rozhodovať v prípadoch, keď nie je záruka jeho nestrannosti) lat. práv.

deficiencia (n. vykonávať kňazský úrad) lat. cirk.

hydrofóbia (n. látok zadržiavať vodu, rozpúšťať sa vo vode) gréc. chem.

pojmy z medicíny

afunkcia (n. činnosti) gréc. + lat. lek.

abázia (n. chodiť, n. chôdze) gréc. lek.

akinéza (n. pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.

astázia (n. stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.

afágia gréc.

aglutícia (n. prehĺtať) lat. lek.

inkontinencia (n. udržať moč, stolicu) lat. lek.

enuréza

anischúria (n. udržať moč, pomočovanie, najmä v noci) gréc. lek.

anopsia (n. vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.

dyzopia gréc. zastar.

brachymetropia

hypometropia

myopia (n. ostro vidieť vzdialené predmety, krátkozrakosť) gréc. lek.

hypermetropia

hyperopia (n. ostro vidieť blízke predmety, ďalekozrakosť) gréc. lek.

daltonizmus vl. m.

achromatopsia

achromázia

dyschromatopsia

parachromatizmus (n. rozoznávať farby, vrodená farbosleposť) gréc. lek.

dichromázia

dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc. lek.

protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.

akyanoblepsia

akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.

tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.

achloropia

deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.

aglúzia (n. vnímať chuť) gréc. lek.

astereognóza (n. rozoznávať bežné predmety hmatom) gréc. lek.

aprosexia (n. sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.

dysgnosia (n. poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. psych.

agnózia (n. chápania) gréc. lek.

agrypnia gréc. lek.

asomnia

hyposomnia gréc. lat. lek.

insomnia (n. spať, chorobná nespavosť) lat. lek.

afónia (n. hovoriť, n. reči) gréc. lek.

rezasténia (n. hovoriť, porucha prejavujúca sa slabosťou hlasu, u hercov, rečníkov) gréc. lek.

logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.

surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.

alália (n. vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.

dysfémia (n. plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.

hotentotizmus vl. m.

tetizmus (najhorší stupeň dysfémie) um. lek.

lalopatia gréc. lek.

balbuties (zajakavosť) lat. lek. psych.

pselizmus (n. správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.

dyslália (n. tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.

dysfázia (n. nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.

palifemia (strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.

agramatizmus

dysgramatizmus (n. tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.

akatafázia (n. usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.

anómia (prechodná n. vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.

alexia (chorobná n. čítania, n. pochopiť čítaný text) gréc. lek.

dyslexia

legasténia (n. čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.

paralexia (získaná porucha čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry, prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.

agrafia (porucha schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.

paragrafia (porucha schopnosti písania prejavujúca sa písaním nesprávnych slov al. písmen, skomoleninami) gréc. lek.

dysgrafia

grafosténia (porucha schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.

akalkúlia

dyskalkúlia (porucha schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.

dyzortografia (porucha sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, n. zvládnuť pravopis) gréc. lek.

gatizmus (n. zachovávať základnú čistotu, hygienu) lat. lek.

impotencia

impotentnosť (n. muža uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia) lat. lek.

infertilita (neschopnosť splodiť al. donosiť) lat. biol.

sterelita

sterilnosť (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, potomstvo, jalovosť) lat. genet.

aspermatizmus (n. vytvárať samčie, mužské výronové pohlavné bunky) gréc. lek. veter.

debilitas vitae /débilitás vité/ (n. života, nespôsobilosť pre život, o novorodencovi) lat. lek.

agalakcia (n. vylučovať materské mlieko) gréc. lek. vet.; porovnaj poruchaslepotahluchotanemota a pod.

prispôsobiť sa, prispôsobovať sa

asimilovať sa lat. kniž. a odb.

aklimatizovať sa (p. novým životným podmienkam, novému prostrediu, podnebiu) lat.

naturalizovať sa (privyknúť, privykať v cudzom prostredí, zdomácnieť, zdomácňovať) lat.

adaptovať sa (p. podmienkam, nárokom, prostrediu) lat.

akomodovať sa (p. podnetom) lat.

socializovať sa (p. spoločnosti, začleniť sa, začleňovať sa do spoločnosti) lat. psych. sociol.

slovakizovať sa (podrobiť sa, podrobovať sa slovenskému vplyvu, poslovenčiť sa, poslovenčovať sa) lat.

hungarizovať sa lat.

maďarizovať sa (podrobiť sa, podrobovať sa maď. vplyvu, pomaďarčiť sa, pomaďarčovať sa) vl. m.

rusifikovať sa (podrobiť sa, podrobovať sa rus. vplyvu, poruštiť sa, porušťovať sa) vl. m.

germanizovať sa (podrobiť sa, podrobovať sa nem. vplyvu, ponemčiť sa, ponemčovať sa) lat.

amerikanizovať sa (podrobiť sa, podrobovať sa amer. vplyvu) vl. m.

helenizovať sa (podrobiť sa, podrobovať sa gréc. vplyvu, pogréčtiť sa, pogréčťovať sa) gréc. vl. m.

latinizovať sa vl. m.

romanizovať sa (podrobiť sa, podrobovať sa lat. vplyvu, polatinčiť sa, polatinčovať sa) lat.

upraviť

modifikovať lat.

adaptovať (u. na nové podmienky, nároky, prostredie, prispôsobiť) lat.

aranžovať (u. výklady, výstavy, hud. skladby a pod.) franc.

inštrumentovať (u. hud. skladbu pre nástrojové predvedenie, rozpísať hud. skladbu na nástroje) lat. hud.

korigovať lat.

rektifikovať (opraviť, napraviť) lat. kniž. a odb.

retušovať (opraviť, u. malou dodatočnou úpravou, opravou) franc.

preparovať (pripraviť, u. niečo, najmä trvalo) lat. kniž. a odb.

zoštelovať (u., nastaviť na použitie a pod.) nem. hovor.

reformovať (urobiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.

modernizovať (u. na požiadavky novej doby, nové podmienky) franc.

apretovať (u. výrobok, najmä látku, kožu, papier, rukopis) franc. odb.

novelizovať (zmeniť, u. zákon al. ho doplniť novým zákonom) lat. práv.

rekodifikovať (zmeniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.

normalizovať (uviesť vzťahy medzi ľuďmi, skupinami, štátmi do súladu so záväznými pravidlami, do zvyčajného stavu) lat.

adjustovať (náležite u., pripraviť, usporiadať) lat. kniž. a odb.

glajchšaltovať (usmerniť k jednote, jednotne u., vyrovnať) nem. hovor. pejor.

sanovať (u., napraviť nepriaznivé, neželateľné podmienky, pomery, ozdraviť kniž.; u. stavbu stav.) lat.

asanovať (u. priestor, napr. stavbu z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.

editovať (napísať text na počítači, vložiť, spracovať a u. text v počítači) lat.

interpolovať (dodatočne u. pôvodný text) lat. lit.

ratinovať (u. tkaninu používanú na zimníky skučeravením lícneho vlasu) franc. text.

konzervovať

zakonzervovať (u. organické látky proti pokazeniu, uchovať ich v požívateľnom stave, predĺžiť ich skladovateľnosť) lat.

egalizovať (u. tučnosť mlieka na určitý obsah tuku) franc.

trimovať (u. srsť dlhosrstých psov) angl.

podrobiť sa

kapitulovať (podrobovať sa, vzdať sa, vzdávať sa voj. nepriateľovi, o ozbrojených silách) lat.

skrečovať (vzdať sa súperovi bez boja) angl. šport.

parírovať (podrobovať sa, poslúchnuť, poslúchať) franc.-nem. zastar. hovor.

podrobovať sa, prispôsobiť sa, prispôsobovať sa vplyvu

helenizovať sa (gréckemu, pogréčtiť sa, pogréčťovať sa) gréc. vl. m.

latinizovať sa vl. m.

romanizovať sa (latinskému, polatinčiť sa, polatinčovať sa) lat.

slovakizovať sa (slovenskému, poslovenčiť sa, poslovenčovať sa) lat.

hungarizovať sa lat.

maďarizovať sa (maďarskému, pomaďarčiť sa, pomaďarčovať sa) vl. m.

germanizovať sa (nemeckému, ponemčiť sa, ponemčovať sa) lat.

rusifikovať sa (ruskému, poruštiť sa, porušťovať sa) vl. m.

amerikanizovať sa (americkému) vl. m. porovnaj poddať sa

privyknúť, privykať

aklimatizovať sa (p. novým životným podmienkam, novému prostrediu, podnebiu) lat.

naturalizovať (zdomácnieť, zdomácňovať sa, prispôsobiť sa, prispôsobovať sa v cudzom prostredí) lat. porovnaj prispôsobiť sa

sústrediť

centralizovať lat.

koncentrovať (zhromaždiť, zamerať pozornosť) lat.

akumulovať (nahromadiť, zhromaždiť) lat.

špecializovať (zamerať, s. na určitý užší úsek, oblasť, činnosť) lat.

rekuperovať (s., zhromaždiť odpadovú látku na nové, opätovné použitie) lat. tech.

urbanizovať (s. obyvateľstvo, hosp. a kultúrny život do veľkých miest na úkor vidieka, prispôsobiť krajinu potrebám mesta) lat. odb.

zgrupovať (združiť, zoskupiť, zhromaždiť) franc.-nem. porovnaj nahromadiť

schopnosť

potencialita

potenciálnosť lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.

energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2

vitalita

vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.

produktivita

produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.

kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.

sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.

intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum

kvalifikácia

kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.

kompetencia

kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.

disponovanosť (s. niečo konať) lat.

dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.

talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.

majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.

charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.

fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.

fantázia gréc.

imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.

hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.

elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.

fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.

eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.

perceptibilita

perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.

senzibilita

senzitivita

senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.

sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1

empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.

asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.

zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.

reaktibilita lat. biol.

reaktivita

reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.

kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.

plasticita

plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.

elasticita

elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.

adaptabilita

adaptabilnosť lat. kniž. a odb.

adaptívnosť

adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.

flexibilita

flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.

autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť

rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.

imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.

aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.

mobilita

mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.

motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.

hypomobilita

hypomotilita gréc. + lat. lek.

hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.

hypermobilita

hypermotilita gréc. + lat. lek.

hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.

trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.

vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.

monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie

ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)

stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.

mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.

proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.

lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.

telekinéza

psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.

telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.

telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

divinácia (veštecká s.) lat. kniž.

serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.

eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.

magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.

fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.

interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.

fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.

natalita lat. zool.

nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.

solvencia

solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

likvidita

likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.

ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.

excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.

autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.

regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.

navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.

endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.

homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.

ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.

fototrofia

fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.

mutabilita

mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.

modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.

organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.

toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.

patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.

invazivita

inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.

solubilita

solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.

afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.

valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.

rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.

dimorfizmus

dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.

trimorfizmus

trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.

hygroskopia

hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.

oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.

monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.

xeromorfizmus

xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.

autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.

brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.