plieniť

rabovať (drancovať, lúpiť) nem.

brakovať (brať vo veľkom množstve, drancovať) nem. hovor.

pľundrovať (drancovať, vykrádať) nem. hovor. expr. porovnaj ničiť 1

brať

brať 1 (zbavovať vlastníctva, odoberať (násilím))

rabovať (drancovať, plieniť, lúpiť) nem.

brakovať (b. vo veľkom množstve, drancovať, plieniť) nem. hovor.

pľundrovať (plieniť, drancovať, vykrádať) nem. hovor. expr.

rekvirovať (zaberať, habať z úradnej moci za vojny a pod.) lat.

konfiškovať (b. majetok vlastníkovi v prospech štátu, panovníka bez náhrady, habať, odnímať) lat.

arizovať (odnímať žid. majetok podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.

exekvovať (vykonávať rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, vymáhať, habať) lat. práv.

expropriovať (vyvlastňovať) lat. práv.

anektovať (zaberať, pripájať násilím územie cudzieho štátu) lat.

okupovať (ovládať územie štátu ozbrojenými silami iného štátu, obsadzovať, zaberať cudzie štátne územie) lat. voj. polit.

tunelovať (vykonávať podvodné finančné operácie s cieľom odčerpania majetku z podniku, banky a pod., vykrádať, rozkrádať podvodmi) angl. slang.

tezaurovať (odnímať, odoberať hotovostné peniaze al. zlato z obehu a uschovávať, hromadiť ich v domácnosti) gréc. ekon.

diskriminovať (odnímať, nepriznávať práva al. výhody, neuznávať rovnosť, znevýhodňovať, obmedzovať) lat. práv. ekon.

abjudikovať (odmietať, zamietať žalobu súdom, neuznávať súdom, odopierať, odnímať právo) lat. práv.

vykrádať

pľundrovať (plieniť, drancovať) nem. hovor. expr.; porovnaj brať 1

vykorisťovať

exploatovať lat.-franc.

pľundrovať (vykrádať, plieniť, drancovať) nem. hovor. expr.; porovnaj brať 1

ničiť

ničiť 1 (kaziť, znehodnocovať, poškodzovať)

ruinovať lat. hovor.

demolovať (búrať, napr. odstrelom, a odstraňovať nevyhovujúcu stavbu, rúcať, pustošiť) lat.

deštruovať (rozkladať, rozvracať, boriť) lat.

pľundrovať (nivočiť, plieniť, pustošiť) nem. hovor. expr.

humpľovať (nivočiť, kaziť, poškodzovať) nem. expr.

kántriť (pustošiť) lat. expr.

runtovať

runcovať (rúcať, boriť) nem. expr.

likvidovať (odstraňovať, rušiť) lat.

devastovať (pustošiť) lat.

sabotovať (zámerne poškodzovať, narúšať, znemožňovať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.

alterovať (poškodzovať) lat. kniž. a odb.

pustošiť

pľundrovať (ničiť, nivočiť, plieniť) nem. hovor. expr.

kántriť lat. expr.

devastovať (ničiť) lat.

demolovať (búrať, napr. odstrelom, a odstraňovať nevyhovujúcu stavbu, ničiť, rúcať, boriť) lat.

decimovať (ničiť, zabíjať, popravovať, hubiť, vyhladzovať) lat. porovnaj ničiť 1ničiť 2

kaziť

kaziť 1 (poškodzovať, ničiť)

ruinovať (ničiť) lat. hovor.

humpľovať (ničiť, nivočiť, poškodzovať) nem. expr.

pľundrovať (ničiť, nivočiť, plieniť, pustošiť) nem. hovor. expr.

devastovať (ničiť, pustošiť) lat.

depravovať (zhoršovať) lat.

sabotovať (zámerne ničiť, poškodzovať, narúšať, znemožňovať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.

pančovať (riediť nápoj vodou, miešať do nápoja inú tekutinu a tým ho k., krstiť) nem. hovor.