neurčitý

indefinitný lat. odb.

infinitný lat. kniž.

indeterminačný (nejasný, neistý) lat.

neutrálny (bez výrazných odlišných znakov al. vlastností, nevyhranený, bezpríznakový) lat.

vágny (nejasný, nepresný, neistý) lat. v. pojem

metafyzický (nejasný, hmlistý) gréc. hovor. porovnaj nejasný 2určitý

nejasný

nejasný 2 (nepresný, neurčitý)

vágny (nepresný, neurčitý, neistý) lat. v. pojem

indeterminačný (neurčitý, neistý) lat.

metafyzický (neurčitý, hmlistý) gréc. hovor.

problematický (sporný, neistý, pochybný, otázny) gréc.

diskutabilný (sporný, pochybný) lat.

pýtický (hmlistý, dvojzmyselný, dvojznačný, záhadný) vl. m. kniž.

nebulózny (hmlistý, záhadný) lat. kniž.

šarádovitý (záhadný) franc.

abstruzný (nezrozumiteľný, nepochopiteľný) lat. kniž.

amfibolický (dvojzmyselný, dvojznačný) gréc. lit. log.

hieroglyfický (nečitateľný, nerozlúštiteľný) gréc. pren. expr. h. písmo

kryptogénny

kryptogenetický (so skrytým, nejasným pôvodom) gréc. odb.

tvar

tvar 2 (podoba ohybného slova)

etymón (východiskový al. základný t., základ, koreň slova) gréc. lingv.

sémantéma (základ slova ako nositeľ jeho vecného významu) gréc. lingv.

solecizmus (nesprávne slovo al. t. podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

neologizmus (novoutvorené slovo, jaz. prostriedok, väzba, t., novotvar) gréc. lingv.

hapax legomenon (slovo, výraz, t. vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

pozitív (prvý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.

komparatív (druhý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.

superlatív (tretí stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.

elatív (stupeň prídavných mien a prísloviek vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.

infinitív (neurčitý t. slovesa, neurčitok) lat. lingv.

particípium (neurčitý t. slovesa s podobou prídavného mena, príčastie) lat. lingv.

supínum (neurčitý t. slovesa vyjadrujúci aj smer al. účel) lat. lingv.

transgresív /tranz-/ (t. slovesa, prechodník) lat. lingv.

gerundium (slovesné podstatné meno utvorené zo slovesa) lat. lingv.

modus (slovesný spôsob) lat. lingv.

faktív

indikatív (oznamovací slovesný spôsob) lat. lingv.

interogatív (opytovací slovesný spôsob) lat. lingv.

imperatív (rozkazovací slovesný spôsob) lat. lingv.

adhortatív (slovesný spôsob vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv.

irrealis (slovesný spôsob vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.

dubitatív (slovesný spôsob vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.

expektatív (slovesný spôsob vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.

subjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.

konjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.

optatív (slovesný spôsob vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv. porovnaj čas 3slovo 1

neistý

neistý 1 (pochybný, sporný, nespoľahlivý)

indeterminačný (nejasný, neurčitý) lat.

vágny (nejasný, nepresný, neurčitý) lat. v. pojem

dubiózny lat. peňaž.

iluzórny (sporný, pochybný) lat.

problematický (sporný, pochybný, otázny) gréc.

hypotetický (podmienený, neoverený, nepotvrdený, predpokladaný) gréc.

teoretický (neoverený, nedokázaný) gréc.

diskutabilný (sporný, nejasný, pochybný) lat.

pofidérny (sporný, pochybný, podozrivý, pokútny) lat.

nepresný

vágny (nejasný, neurčitý, neistý) lat. v. pojem

neutrálny (bez výrazných odlišných znakov al. vlastností, nevyhranený, neurčitý, bezpríznakový) lat. porovnaj neurčitosť

neurčitok

infinitív (neurčitý tvar) lat. lingv.

príčastie

particípium (neurčitý tvar slovesa s podobou prídavného mena) lat. lingv.

bezpríznakový

neutrálny (nevyhranený, neurčitý, bez výrazných odlišných znakov al. vlastností) lat.

nevyhranený

neutrálny (bez výrazných odlišných znakov al. vlastností, neurčitý, bezpríznakový) lat. pozri nejasný 2

Výsledky vyhľadávania