výlučný

výlučný 2 (výhradný)

monopolný (výhradný, výsadný, o ekon. právach) gréc.-franc.

výsadný

privilegovaný lat.

aristokratický (zvýhodnený, majúci výsadu, výhodu, najmä práv.) gréc. aj pejor.

preferovaný (zvýhodnený, uprednostňovaný) franc.

monopolný (výhradný, výlučný, o ekon. právach) gréc.-franc. porovnaj výhradný

monopolný (výlučný, výsadný, o ekon. právach) gréc.-franc.

exkluzívny lat.

elitný (nezvyčajný, výnimočný, mimoriadny, výlučný, osobitý, zvláštny) franc.