Výsledky vyhľadávania

liečebňa

liečebňa
sanatórium (liečebný odborný ústav pre určité choroby, ozdravovňa) lat.

látka

látka 1 (forma hmoty)
materiál lat.
substancia lat.
matéria (hmotná podstata) lat.
produkt (l. vzniknutá určitým pochodom) lat.
destilát (l. získaná destiláciou) lat. chem.
sekrét (l. vylučovaná žľazami, výlučok) lat. biol. porovnaj výlučok
enzým gréc. biochem.
ferment (bielkovinová l. urýchľujúca chem. reakcie v organizme) lat. chem.
steapsín (enzým podžalúdkovej žľazy štiepiaci tuky) gréc. biochem.
lipáza (enzým štiepiaci tuky) gréc. biochem.
pepsín (tráviaci enzým žalúdočnej šťavy) gréc. biochem.
hormón gréc. biol.
inkret (biol. aktívna l. pôsobiaca na fyziologické pochody v organizme) lat. biol.
somatotropín (rastový hormón vylučovaný predným lalokom hypofýzy) gréc. biol.
inzulín (bielkovinový hormón slinivky brušnej, kt. nedostatok spôsobuje cukovku) lat. biol. farm.
adrenalín
noradrenalín lat. biol.
epinefrín gréc.
suprarenín (hormón drene nadobličky) lat. lek.
testosterón lat. + gréc. biol.
androgén
androsterón (mužský, samčí pohlavný hormón) gréc. biol.
estrogén
estradiol
estrín
estriol
estrón gréc. biol.
progesterón (ženský, samičí pohlavný hormón) gréc. biochem.
fytohormón (prirodzená rastová l.) gréc. biol.
florigén (predpokladaný fytohormón vyvolávajúca kvitnutie rastlín) lat. bot.
vitamín (l. organického pôvodu nevyhnutná pre živý organizmus) lat. biol.
tiamín
aneurín (vitamín B₁ v droždí, pečeni atď.) gréc. chem.
pyridoxal
pyridoxamín
pyridoxín (vitamín B₆, tri formy) gréc. biochem.
fylochinón (vitamín K₁, l. zrážajúca krv nachádzajúca sa v kapuste, špenáte a pod.) gréc. + indián. biochem.
alkaloid (zásaditá dusíkatá organická l. prítomná v rastlinách, účinná na človeka a často používaná ako liečivo) arab. chem.
atropín (prudko jedovatý alkaloid v blene, ľuľkovci a durmane) gréc. chem.
chinín (alkaloid chinínovníkov používaný proti malárii) indián. chem.
opiát lat. + gréc.
morfín
morfium vl. m. chem.
kodeín gréc. farm.
papaverín (alkaloid zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. chem.
teín (alkaloid v listoch čaju, kávy, kakaových bôboch a pod.) čín. chem.
kofeín (alkaloid v semenách kávovníka, koly, v listoch čaju a pod.) arab. chem.
kokaín (alkaloid z listov tropického kra koky) indián. chem.
nikotín (jedovatý alkaloid v listoch tabaku) vl. m. chem.
strychnín (prudko jedovatý alkaloid v semenách používaný v lekárstve a poľnohospodárstve) gréc. chem.
novokaín (syntetický alkaloid používaný na miestne umŕtvenie, znecitlivenie) lat. + indián. farm. porovnaj droga
mediátor lat.
transmiter /tranz-/ (l. sprostredkúvajúce v organizme prenos vzruchu z konca nervového vlákna na ďalšiu nervovú bunku) lat. + angl. biochem.
flečer (l. na dočasnú výplň poškodeného zuba, vložka do zuba) vl. m. lek. slang.
droga (liečivá rastlinná al. živočíšna l. surovina na výrobu liečiv) franc. farm.
anabolikum (l. zvyšujúca tvorbu živej hmoty, najmä svalstva, kt. je v športe dopingom) gréc. farm. lek.
gáfor (prchavá organická aromatická l. používaná najmä v medicíne) orient.-nem. chem.
baktericíd
bakteriocíd gréc. + lat. chem.
germicíd (l. na ničenie, usmrcovanie baktérií) lat. chem.
virostatikum (l. schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat. lek. farm.
dezinficiencium (l. na odstraňovanie, ničenie choroboplodných zárodkov, mikróbov) franc. + lat. lek.
antibiotikum (l. vytváraná mokroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc. biol. lek. farm.
antigén (cudzorodá l. schopná vyvolať tvorbu protilátok) gréc. lek.
antidotum (l. s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat. lek. farm.
anestetikum (l. spôsobujúca znecitlivenie) gréc. lek. farm.
xenobiotikum (telu cudzia l., napr. liek, jed) gréc. lek.
kancerogén lat. + gréc.
karcinogén (l. vyvolávajúca al. urýchľujúca zhubné nádorové ochorenie, rakovinu) gréc. lek.
alergén (l. vyvolávajúca precitlivenú reakciu) gréc. lek.
vehikulum (l. uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat. farm.
injekcia (liečebná l. určená na vstreknutie do tela) lat. lek.
spermatocid (l. usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná ako prostriedok proti počatiu) gréc. + lat.
abortívum (l. vyvolávajúca potrat) lat. farm. lek.
feromón (l. vylučovaná živým organizmom a vyvolávajúca u iného jedinca toho istého druhu zmenu správania) lat. + gréc. biol.
antiperspirant (l. pôsobiaca proti poteniu, v kozmetike) gréc. + lat. odb.
chemikália (l. vyrobená chem. technologickým procesom) gréc. chem.
prekurzor (východisková l., z kt. chem. premenou vzniká výsledný produkt) lat. chem.
reaktant (východisková l. vstupujúca do pochodu, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.
intermediát (l. vznikajúca v priebehu premeny východiskovej látky na konečný produkt, medziprodukt) lat. chem.
iniciátor (l. na vyvolanie chem. reakcie) lat.
katalyzátor (l., kt. urýchľuje chem. reakcie a na konci reakcie sa obnoví) gréc. chem.
aktivátor (l. zvyšujúca účinnosť) lat. odb.
inhibítor (l. spomaľujúca, tlmiaca, zastavujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat. odb.
retardér (l. spomaľujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat.-franc. chem.
aditív
aditívum (l. pridávaná do výrobkov na zlepšenie al. úpravu ich vlastností, prísada) lat. odb.
fixatér lat.-franc.
fixátor (l. na znižovanie prchavosti al. zosilňovanie vône, voňavky, ustaľovač) lat.
reagencia
reagent
reagens (l. na zisťovanie iných látok, činidlo) lat. chem.
indikátor (l. ukazujúca stav al. zmenu sústavy, do kt. bola pridaná) lat. chem.
disperzia (nerovnorodá sústava obsahujúca aspoň dve látky, z kt. jedna je spojitá, napr. voda, a aspoň jedna je v nej rozptýlená, napr. latex) lat. fyz. chem.
koloid (viaczložková l., v kt. je rozptýlená iná l., častice od 5 do 1 000 nm) gréc. chem.
emulzia (koloidná sústava, kvapalina v kvapaline) lat.
latex (emulzia syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.
lyosól (koloidná sústava, pevná látka v kvapaline) gréc.
hydrosól (koloidná sústava, pevná látka vo vode) gréc.
aerosól (koloidná sústava, pevná látka al. kvapalina v plyne) gréc. odb.
suspenzia (sústava, v kt. sú rozptýlené jemné čiastočky tuhej látky v kvapaline) lat. fyz. chem.
gél (rôsolovitá l., v kt. je jedna zložka rozptýlená v druhej tak, že tvoria spojitú štruktúru) lat. chem.
emulgátor (l. uľahčujúca tvorbu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem.
adhezívum (l. zvyšujúca priľnavosť) lat. odb.
oxidant (l. schopná okysličovať inú látku, okysličovadlo) gréc. chem.
pyrofor (samozápalná l. horiaca samovoľne na vzduchu) gréc. chem.
odorant (ostro páchnuca l. pridávaná napr. do vykurovacích plynov) lat. chem.
saponát (syntetická l. používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sóda (biela prášková al. kusová l. používaná na zmäkčovanie vody; biela práškovitá l. používaná v potravinárstve na zníženie kyslosti žalúdočnej šťavy) arab.-lat.
stimulátor (l. povzbudzujúca rast rastlín, živočíchov) lat. biol.
lakrimátor (slzotvorná l.) lat. odb.
adamsit /-zi-/ (bojová chem. kryštalická l. s obsahom arzénu) vl. m. chem.
napalm (bojová zápalná rôsolovitá l. s obsahom benzínu) angl. skr. chem. voj.
soman (bojová nervová l. obsahujúca fosfor a fluór) um. chem. voj.
tabun (bojová chemická nervová jedovatá l.) um. chem.
yperit (bojová jedovatá chem. l. spôsobujúca pľuzgiere) vl. m. chem.
pajc (l. na zvýšenie trvanlivosti, dosiahnutie nepriepustnosti a pod., moridlo) nem. stolár. slang.
git (l. na spájanie al. vypĺňanie povrchových nerovností, tmel) nem. hovor.
kaučuk indián.-franc. tech.
elastomér (pružná l. z mliečnej šťavy tropických stromov al. umelá) gréc. chem.
ebonit (čierny tvrdý tuhý vulkanizovaný kaučuk) egypt.-gréc. chem.
guma (l. vyrobená vulkanizáciou kaučuku) egypt.-lat.
rezlit (tuhá guma na podošvy) lat.
polymér (makromolekulárna l.) gréc. chem.
plast (makromolekulárna l. spracovávaná teplom al. tlakom) gréc. chem.
polyvinylchlorid [PVC] (plastická l., polymér vinylchloridu) gréc. + lat.
igelit nem. vl. m.
novoplast (mäkčené ohybné nepremokavé PVC) lat. + gréc.
vinidur (plastická l., nemäkčený PVC) lat. tech.
novodur (tvrdý, nemäkčený PVC na výrobu rúrok) lat. chem.
epoxid (plastická l. používaná na výrobu lepidiel, tmelov, lakov a pod.) gréc. chem.
polyetylén (plastická l. používaná na výrobu obalových materiálov a pod.) gréc. chem.
polystyrén (bezfarebná tuhá plastická l. používaná na tepelné izolovanie) gréc. chem.
plexisklo (dokonale priehľadná bezfarebná plastická l., organické sklo) lat. + slov. tech.
polyester (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien a lakov) gréc. chem.
polyamid (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien) gréc. chem. porovnaj vlákno 1
neoprén (plastická l. podobná kaučuku) gréc. chem.
dupol (plastická l. na kabelky) ?
termoplast (plastická l. teplom mäknúca a chladom tuhnúca) gréc. chem.
teflon
teflón (plastická l. chem. a tepelne odolná používaná ako ochranný povlak na kuchynský riad a pod.) um. tech.
molitan (plastická penová l. používaná napr. v čalúnictve a ako izolačný materiál) um. chem.
tartan (plastická l. používaná na pokrývanie plochy šport. závodísk) vl. m.
celuloid (plastická pružná priehľadná, ľahko zápalná l. používaná aj v kinematografii) lat. + gréc.
dielektrikum gréc.
izolant (l. s vysokým merným odporom, elektricky nevodivé prostredie, nevodič) tal.-franc.
lubrikant (l. používaná na povrchovú úpravu sklených vláken a iných materiálov chrániaca pred vzájomným oterom) lat. tech.
komprimát (lisovaná l., napr. v tabletách) lat.
želatína (glejovitá l. živočíšneho pôvodu získaná vylúhovaním kostí a koží) franc. odb.
ambra arab.
vorvaňovina (voskovitá voňavá l. z čriev vorvaňa používaná vo voňavkárstve) rus. odb.
vazelína (l. na mazanie, prípravu mastí a pod. z minerálnych olejov) nem. + gréc.
laminát (vrstvovitá l. vzniknutá spojením niekoľkých vrstiev, vystužená živicami al. plastmi, vo forme dosiek al. tvarovaná) lat. tech.
papyrus (l. na písanie v staroveku vyrobená zo stonkov egypt. vodnej rastliny z čeľade šachorovitých) gréc.
celofán (priehľadná obalová fólia vyrábaná z celulózy) lat. + gréc. porovnaj plát
email (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.
glazúra franc.
glieda (sklovitá poleva, povlak) nem. hovor.
engoba (l. na keramike z jemne plavenej hliny na prekrytie pôvodnej farby črepu al. ako podklad na výzdobu, nesklovitý povrch keramiky, náčrepok) franc. ker.
lister (lesklá meňavá l. na skle al. fajanse) franc. sklár.
smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na kovovom podklade) germ.-tal.
exhalácia
exhalát (odpadová pevná, kvapalná a plynná l. vypúšťaná do ovzdušia, znečisťujúca ovzdušie, škodlivina) lat. tech.
polutant (l. znečisťujúca životné prostredie) lat. odb.
deterent (l. rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
éter (l. vypĺňajúca vesmírny priestor podľa starých predstáv) gréc.
fluidum (predpokladaná neviditeľná, nevážiteľná l. vyžarujúca energiu, nositeľka niektorých vlastností látok, najmä v 17.a 18. st.) lat.
imponderabilie
imponderabiliá (predpokladané nezvážiteľné látky slúžiace na vysvetlenie niektorých fyz. úkazov) lat.
flogistón (predpokladaná l. spôsobujúca horľavosť a unikajúca pri horení, 17. – 18. st.) gréc.
jedovatá l. pozri jed
náterová l. pozri farbivonáter porovnaj hmota 1hmota 2zmeszlúčeninaliek

jedlo

jedlo
trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.
viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.
futráž (strava) franc. slang.
kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.
makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.
ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.
manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.
lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.
diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.
gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.
olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?
déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.
entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.
prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.
hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.
dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.
minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.
diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.
delikatesa franc.
fajnota
fajnotka
fajnovosť nem. hovor.
pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.
špecialita lat.
špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.
manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.
kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.
humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.
šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.
miškulancie
mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.
menáž
mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.
chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.
refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.
proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.
merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.
aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.
vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.
table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.
šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.
griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.
konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.
roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.
jedlá s mäsom
šašlik
šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.
peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.
perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.
musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.
bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.
sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.
stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.
mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.
paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.
ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.
čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.
gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.
čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.
kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.
pilav
pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.
džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.
kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.
dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.
taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.
kuskus
kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.
plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?
laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.
rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.
pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.
antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.
hot dog
hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.
hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.
cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.
hemendex
ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.
lančmít
lunchmeat /lančmít/
luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.
biftek
beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.
tatársky biftek vl. m.
tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.
rampstek
ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.
barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.
rozbif
rozbíf
roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.
roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.
klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.
steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.
fašírka nem.
karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.
šoldra
šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.
pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.
galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.
karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.
paštéta tal.
paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.
galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.
filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.
(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.
kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.
frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.
tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.
frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.
hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.
kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.
šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.
pemikan
pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.
suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.
jedlá bez mäsa
bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.
blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.
piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.
palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.
fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.
lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.
langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.
tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.
mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.
braja (kaša) nem. nár.
šiflík nem. hovor.
fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.
štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.
fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.
koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.
fancel
fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.
gríska (krupicová kaša) nem. zastar.
panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.
müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.
geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.
tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.
makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.
špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.
lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.
tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.
ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.
kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.
polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.
pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.
puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.
plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.
porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.
chipsy /čip-/
čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.
popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.
kornfleksy
kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.
fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.
suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.
omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.
pyré (jemná kaša) franc. kuch.
tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.
taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.
skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.
narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

výživa

výživa
-trophia /-fia/
tropho- /-fo/
-trofia
trofo- gréc. v zlož. sl.
diéta (liečebná v. chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.
eutrofia (normálny stav výživy, najmä dojčiat) gréc. lek.
hyperalimentácia gréc. + lat.
polytrofia (nadmerná v.) gréc. lek.
malnutrícia (porucha vyvolaná nedostatočnou v., podvýživa) lat. lek.
hypoalimentácia (nedostatočná v., hladovanie, podvýživa) gréc. + lat. lek.
subalimentácia (nedostatočná v., mierna podvýživa) lat. lek.
pedatrofia (nedostatočná v. dieťaťa) gréc. lek.
malnutrícia (nesprávna v.) lat. lek.
denutrícia (podvýživa, chudosť) lat. lek.
vegetariánstvo (v. prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat.
vegán (v. výlučne rastlinnou potravou) lat.
vitariánstvo (v. výlučne surovou rastlinnou potravou) lat.
neurotrofia (v. nervového tkaniva) gréc. lek.
fototrofia
fotoautotrofia (spôsob v. organizmov schopných prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
autotrofia (spôsob v. zelených rastlín založený na schopnosti vytvárať zložky tela z minerálnych látok využitím energie slnečného žiarenia al. oxidácie organických látok) gréc. biol.
chemosyntéza
chemotrofia (autotrofia založená na oxidácii anorganických látok) gréc. biol.
heterotrofia (spôsob v. organizmov prijímaním organických látok, získavaním energie oxidáciou organických látok) gréc. biol.
mixotrofia (spôsob v. organizmov striedavým al. súčasným prijímaním organických aj anorganických látok) gréc. biol.
spôsob výživy živočíchov, organizmov
monofágia gréc. zool.
stenofágia (v. len jedným druhom potravy) gréc. biol.
oligofágia (v. len niekoľkými druhmi potravy) gréc. zool.
fytofágia (v. rastlinnou potravou) gréc. biol.
herbivoria (v. výhradne rastlinami, najmä bylinami a trávami) lat. zool.
zoofágia gréc.
karnivoria (v. mäsitou potravou) lat. zool.
heterofágia gréc. zool. zastar.
pantofágia gréc. zool.
omnivoria (v. rôznorodou potravou, všežravosť) lat. biol.
euryfágia gréc. zool.
polyfágia (v. rôznorodou rastlinnou a živočíšnou potravou) gréc. zool.
saprofytizmus (v. hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol. porovnaj živočích živiaci sa

liek

liek
medecína
medicína lat. hovor.
medikament lat. kniž.
remedium (liečivý prostriedok) lat. zastar.
farmakum gréc.
farmako- (liečivo) gréc. v zlož. sl.
terapeutikum (liečebný prostriedok) gréc.
elixír (zázračný liečivý prostriedok, nápoj; blahodarne pôsobiaci prostriedok, životobudič) arab.
panacea (l. alchymistov údajne liečiaci všetky choroby, všeliek) gréc.
arkánum (tajomný prostriedok) lat. zastar. kniž.
teriak (liečivo z rozličných prípravkov používané v stredoveku ako protijed) gréc. hist.
preparát (prípravok, najmä liečivý) lat. odb.
tableta
tabletka (preparát lisovaný najmä do plochého tvaru) franc.
pilula
pilulka (guľatá taletka) lat.
pastilka (okrúhla tabletka) franc.
dražé (okrúhly al. ploský l. s hladkým povrchom) franc.
oribleta (tabletka s liečivými účinkami pôsobiacimi v ústnej dutine) lat.
lungueta (tvrdá tabletka, kt. sa necháva rozpúšťať pod jazykom) lat.
xenobiotikum (látka telu cudzia, napr. l., jed) gréc.
generikum (l. s rovnakým zložením, ale od iného výrobcu) lat.
antidotum (látka s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat.
homeopatikum (l. na liečenie metódou spočívajúcou v podávaní nepatrných dávok lieku podľa zásady, že podobné sa lieči podobným) gréc.
placebo (zdanlivý l. obsahujúci farmakologicky neúčinné látky) lat.
drastikum (silne a rýchlo účinný l.) gréc.
separandum (vysokoúčinný l., preto uchovávaný oddelene) lat.
profylaktikum (ochranný l. zamedzujúci vznik choroby, chrániaci pred chorobou) gréc.
substancia (liečivo v tuhom stave) lat.
adjuvancium (látka zosilňujúca účinok hlavného liečiva) lat.
vehikulum (látka uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat.
injekcia (liečebná látka určená na vstreknutie do tela) lat.
vakcína (očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok) lat.
autovakcína (vakcína vypestovaná z chorobného ložiska chorého) lat.
sérum (l. na základe protilátkami obohatenej zložky krvi bez súčastí spôsobujúcich jej zrážanie) lat.
droga (rastlinná al. živočíšna liečivá látka, surovina na výrobu liečiv) franc.
galenikum (preparát rastlinného al. živočíšneho pôvodu) vl. m.
organoterapeutikum (l. pripravený zo živočíšnych ústrojov) gréc.
elektuárium (kašovitá látka z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. so sirupom) lat.
sirup (l. so sladkou chuťou, liečivý roztok) arab.-lat.
antibiotikum (látka vytváraná mikroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc.
virostatikum (látka schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat.
iritancium (dráždivá látka) lat.
tonikum (posilňujúci, povzbudzujúci l.) gréc.-lat.
nutriencium (výživný prípravok posilňujúci organizmus) lat.
analeptikum (látka povzbudzujúca základné životne dôležité funkcie) gréc.
stimulans
stimulancium (prostriedok na povzbudenie, posilnenie, dráždidlo) lat.
antihypnotikum (látka na potláčanie únavy, spánku i hladu) gréc.
halucinogén lat. + gréc.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc.
psychofarmakum
ataraktikum (liečivo ovplyvňujúce duševnú činnosť, pôsobiace upokojujúco) gréc.
derivancium (l. vyvolávajúci silné dráždenie pokožky a tým znižujúci vnímanie bolesti) lat.
trankvilizér (liečivo vyvolávajúce uvoľnenie, odstraňujúce úzkosť a napätie) lat.-franc.
ataraktikum (l. na utíšenie, upokojenie) gréc.
leniencium (utišujúci l.) lat.
sedatívum (prostriedok na upokojenie al. zmiernenie bolesti) lat.
relaxancium
relaxans (prostriedok na uvoľnenie svalového, duševného napätia) lat.
barbiturát (utišujúci a uspávací prostriedok) lat.
somniferum
somnolencium (l. na uspávanie) lat.
hypnogogum
hypnotikum (uspávací prostriedok) gréc.
anodynum (látka na zmiernenie bolesti) gréc.
analgetikum (látka zmierňujúca vnímanie bolesti) gréc.
paliatívum (prostriedok zmierňujúci bolesť, ale neodstraňujúci jej príčinu) lat.
antineuralgikum (l. proti nervovým bolestiam) gréc.
droga franc.
narkotikum (omamný návykový prostriedok; utišujúci, uspávací prostriedok, látka vyvolávajúca celkové znecitlivenie a stratu vnímania bolesti) gréc.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfín
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m.
heroín (droga odvodená z morfínu) gréc.
acylpyrín lat. + gréc.
aspirín (l. na zníženie teploty a utíšenie bolesti) gréc. + lat.
antifebrílium
antifebrifugum
antifebrín gréc. + lat.
febrifugá lat. plur.
antipyretikum (l. proti horúčke, na zníženie horúčky) gréc.
antialergikum
antihistaminikum (l. proti precitlivenosti) gréc.
pyretikum (látka vyvolávajúca horúčku) gréc.
resolvencium (l. na podporu rýchlejšieho rozpúšťania a vstrebávania látok) lat.
spazmolytikum
antispastikum (l. na uvoľnenie kŕča, kŕčov) gréc.
antikonvulzívum gréc. + lat.
antiepileptikum (látka proti kŕčom centrálneho pôvodu) gréc.
antitusikum (látka na zmiernenie, tlmenie kašľa) gréc. + lat.
expentorancium lat.
mykolytikum (látka uľahčujúca vykašliavanie hlienu z dýchacích ciest) gréc.
solvencium (látka rozpúšťajúca hlieny a umožňujúca odkašliavanie) lat.
gargarizmus (preparát na dezinfekciu ústnej dutiny a hltana, vyplachovadlo) gréc.
stomachikum (l. na podporu chuti do jedla a trávenia) gréc.
amarum (horký l. na povzbudenie chuti do jedla) lat.
roborancium (látka na posilnenie, povzbudenie chuti do jedla) lat.
anoretikum (látka na zníženie chuti do jedla) gréc.
aperitívum (látka na povzbudenie chuti a trávenia) lat.
digestívum lat.
eupeptikum (l. na podporu trávenia) gréc.
purgancium
purgantívum
purgo
depurancium
depuratívum
laxancium
laxans
laxatívum
abluencium (l. na prečistenie čriev, prehnatie, preháňadlo) lat.
lenitívum
abstergencium (mierne preháňajúci l., preháňadlo) lat.
antidiar(h)oikum (h) gréc.
obstipancium
obstipans
obstruencium (l. proti hnačke) lat.
antiemitikum gréc.
antivomitikum (l. proti vracaniu) gréc. + lat.
emetikum gréc.
vomitívum
vomitikum (látka vyvolávajúca dávenie, vracanie, dávidlo) lat.
antabus (prostriedok na liečbu alkoholikov vyvolávajúci dávenie) gréc. + lat.
sialogogum gréc.
salivancium (prostriedok na zvýšenie, podporu vylučovania slín) lat.
hepatikum (l. na podporu činnosti pečene) gréc.
antidiabetikum (látka používaná pri liečení cukrovky) gréc.
uragogum
uretikum (močopudný l.) gréc.
diuretikum (prostriedok na zvýšené vylučovanie moču) gréc.
antidiuretikum (látka proti nadmernému močeniu) gréc.
resorbencium (látka podporujúca vstrebávanie, najmä výpotkov) lat.
hidrotikum (l. vyvolávajúci potenie) gréc.
diaforetikum (prostriedok na potenie) gréc.-lat.
sudatórium (prostriedok na vyvolanie potenia) lat.
an(t)hidrotikum
antihidrotikum (prostriedok na zmiernenie nadmerného potenia) gréc.
dermatologikum (látka na liečenie kožných chorôb) gréc.
antiseptikum (látka na ničenie choroboplodných mikroorganizmov na povrchu tela a pod.) gréc.
topikum (l. na miestne použitie na koži al. sliznici) gréc.
hypotenzívum gréc. + lat.
hypotonikum (l. na zníženie krvného tlaku) gréc.
hypertenzívum (l. na zvýšenie krvného tlaku, zúženie ciev) gréc. + lat.
kardiakum (prostriedok na povzbudenie činnosti srdca) gréc.
kardiotonikum (látka rastlinného pôvodu zvyšujúca sťahy srdca) gréc.
vazotonikum (l. na zvýšenie, úpravu napätia ciev) lat. + gréc.
styptikum (l. na zastavenie krvácania) gréc.
hemostatikum
hemostyptikum (látka na zastavenie krvácania, urýchlenie zrážania krvi) gréc.
antihemoragikum (látka proti krvácaniu) gréc.
antikoagulancium (látka znižujúca al. zabraňujúca zrážaniu krvi) gréc. + lat.
oftalmologikum (látka používaná pri očných chorobách, v očnom lekárstve) gréc.
miotikum (l. zužujúci zrenicu) gréc.
antigalaktikum (látka zmierňujúca vylučovanie mlieka) gréc.
gynekológikum (l. proti chorobám ženských pohlavných orgánov) gréc.
emenagogá (látka na úpravu nepravidelnej menštruácie) gréc. plur.
afrodiziakum (l. na zvýšenie pohlavnej aktivity) vl. m.
anafrodiziakum gréc. + vl. m.
antierotikum (l. na zníženie pohlavnej aktivity) gréc. porovnaj látka 1prostriedok 1výťažok 1

ozdravovňa

ozdravovňa
sanatórium (odborný liečebný ústav pre určité choroby, liečebňa) lat.

nemocnica

nemocnica
špitál lat.-nem.
boľnica rus.
klinika (n. pri lekárskej fakulte) gréc.
poliklinika (zdravotné stredisko, zariadenie s odbornými oddeleniami pre určité územie) gréc.
dispenzár (diagnostický ústav bez lôžkového oddelenia) lat. lek.
lazaret (poľná, dočasná voj. n.) vl. m.-tal.
ambulancia franc. + lat.
ambulatórium (voj. poľná ošetrovňa) lat.
hospitál lat. hist.
špitál (cirk. al. svetský ústav pre chorých, starých a chudobných, v stredoveku) lat.-nem. hist.
sanatórium (liečebný odborný ústav pre určité choroby, liečebňa, ozdravovňa) lat.
skabiozórium (stredoveká n. pre syfilitikov) lat. hist.
leprozórium (n. pre malomocných) gréc. lek.
psychiatria gréc. lek.
magorka gréc. slang.
cvokhaus
cvokáreň nem. expr.
debilinec (ústav zaoberajúci sa duševnými chorobami, blázinec, blázninec) lat. slang. porovnaj oddelenie 3

ústav

ústav
inštitúcia lat.
inštitút (ú., najmä vedecký al. vzdelávací) lat.
hospitál lat. hist.
špitál (cirk. al. svetský ú. pre chorých, starých a chudobných v stredoveku) lat.-nem. hist.
sanatórium (liečebný odborný ú. pre určité choroby, liečebňa, ozdravovňa) lat.
diakonia (u. poskytujúci pomoc v ľudskej núdzi ako súčasť kresťanského poslania) gréc.-lat.
invalidovňa (ú. pre zaopatrenie vojakov neschopných ďalšej služby pre zranenie, útulok pre voj. vyslúžilcov) lat.
múzeum (ú. zhromažďujúci, spracovávajúci a vystavujúci zbierky predmetov) gréc.-lat.
skanzen (múzeum ľudových stavieb v prírodnom prostredí) vl. m.
archív (ú. pre zhromažďovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.
tabulárim (štátny archív v starom Ríme, na Kapitole) lat. hist.
banka (peňažný a úverový ú.) tal.
emitent (banka dávajúca do obehu cenné papiere) lat. ekon.
forfaitér (banka kupujúca dlhodobú pohľadávku voči zahraničnému dovozcovi od tuzemského vývozcu) angl. obch. porovnaj sporiteľňa
gymnasion
gymnázion (ú. pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.
akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ú.) gréc.
penzionát (ú. pre výchovu mládeže, najmä dievčat, poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.
alumneum (ú. pri škole poskytujúci lacno al. zadarmo stravu, príp. ubytovanie žiakom počas reformácie) lat.
seminár (ú. pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.
alumnát (ú. pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.
pedagógium (učiteľský ú. pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.
preparandia (učiteľský ú. pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar. porovnaj zariadenie 3nemocnicaškola 1

prekvapenie

prekvapenie 2 (údiv)
konšternácia (nepríjemné p., zdesenie, zhrozenie, ohromenie, zmeravenie) lat.
šok (silný fyzický al. duševný otras, aj umelo vyvolaný ako liečebná metóda) franc.-angl. lek.

otras

otras
šok (silný telesný al. duševný o., aj umelo vyvolaný ako liečebná metóda) franc.-angl. lek.
traumatizmus (stav organizmu po úraze, telesnom al. duševnom zranení) gréc. lek.
komócia (o. časti tela al. orgánu spôsobený úrazom) lat. lek.

prehrievanie

prehrievanie
diatermia (liečebná metóda založená na prehrievaní telesných tkanív a orgánov pomocou vysokofrekvenčného elektrického poľa) gréc. lek.