Výsledky vyhľadávania

kal

šliam (pena) nem. hovor.

pena

pena 1 (vrstva na tekutine)

šliam (kal) nem. hovor.

kúpele

termy (antické verejné k. s teplou vodou) gréc.-lat.

tepidárium (mierne vykúrená miestnosť v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.

lakonikum gréc. vl. m.-lat.

sudatórium (miestnosť v starorím. kúpeľoch s vyššou teplotou, parný kúpeľ) lat.

frigidárium (miestnosť v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.

caldarium /kal-/

kaldárium (miestnosť v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.

topánka

pantofľa (ľahká domáca obuv bez opätku) tal.-nem. expr.

papuča (ľahká domáca obuv bez opätku; teplá plstená t. s prešívanou podošvou) perz.-tur.

sliper (nízka domáca obuv bez šnurovania a zapínanania) angl.

štekle (dámske topánky s vysokým opätkom) nem. slang.

štulpne (vysoké topánky s vyhrnutým horným okrajom) nem. hist.

kanada (vysoká šnurovacia t.) vl. m.

galoša (vrchná gumová obuv používaná na topánky ako ochrana pred vlhkom, prezuvka) franc.

plimzolka (lacná gumená plátená t.) vl. m. hovor.

semiška (t. z mäkkej nehladenej kože al. jej napodobeniny s drsným povrchom) orient.-nem.

kapec (vysoká súkenná t.)

valenky (plstené nešité kapce) rus.

meltonky (vysoké zimné topánky) angl.

baganča (ťažká voj. al. pracovná obuv) maď.

trampka (plátená šport. t. po členky) angl.

vibramka (šport. t. s ryhovanou gumovou podrážkou) vl. m.

kecka (nižšia plátená šnurovacia šport. t., trampka) angl.-čes. slang.

teniska (ľahká plátená šport. t.) angl.

tretra (šport. t. s klincami a pod. na podrážke) nem.

cúgovka (t. bez šnurovania s gumeno-plátenou vložkou na boku) nem. zastar.

mokasín

mokasína

mokasínka (ľahká mäkká indiánska t.; t. s nízkymi podpätkami a bez šnurovania) indián.

sandál (staroveká obuv pripevňovaná na nuhu remienkami hist.; ľahká letná obuv s remienkami) gréc.

kristusky (remienkové sandále) vl. m.

opánka (ľahká t. sťahovaná remienkami cez priehlavok) srb.chorv.

koturn (t. s vysokou drevenou podrážkou používaná v antickom divadle) gréc.

calceus /kal-/ (vysoké kožené stredoveké topánky na remienok nad kotníkom) lat.

lapte (lykové krpce v Rusku) rus.

bufa (ťažká teplá t.) franc.-poľ. porovnaj čižma

útvar

útvar 2 (organizačná jednotka, zložka)

ozbrojený, voj. ú.

formácia lat.

rota (najmenší taktický ú., základná voj. jednotka, stotina) franc.-nem.

batéria (rota raketového vojska a delostrelectva) franc. voj.

batalión (ú. zložený z niekoľkých rôt, prápor) franc. voj.

maršbatalión (batalión odchádzajúci na front) nem. zastar. voj. slang.

regiment (základný samostatný ú., pluk) lat. zastar.

divízia (základný taktický zväzok voj. jednotiek) lat.

brigáda (ú. pozemného vojska zložený z niekoľkých nižších útvarov, s vlastným tylovým zabezpečením) franc. voj.

interbrigáda (medzinárodný brigáda protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.

garnizóna (ú. trvale al. dočasne usadený na určitom mieste, voj. posádka) franc.-nem. zastar. voj.

garda (vybraný voj. oddiel) franc.

trén (zásobovací ú.) franc. zastar.

sanita (zdravotný oddiel) lat. hist.

rezerva (záložné voj. jednotky) franc. zastar.

komando (malý prepadový, zvláštny ú.) lat.-nem.

gerila

guerilla /geriľa/ (malý záškodnícky, partizánsky oddiel) špan. voj.

maquis /-ki-/ (partizánsky ú. franc. odbojárov, 2. svetová vojna) franc.

hipparchia (oddiel ťažkej macedónskej jazdy) gréc. hist.

syntagma (ú. starogréc. vojska s 250 vojakmi) gréc. hist.

légia (ú. starorím. vojska, základná voj. jednotka) lat. hist.

kohorta (ú. starorím. vojska, desatina légie) lat. hist.

centúria (ú. starorím. vojska, stotina légie) lat. hist.

manipul (ú. starorím. vojska, tretina kohorty, 120 – 150 mužov) lat. hist.

dekúria (ú. starorím. vojska, desať mužov) lat. hist.

ala (peší al. jazdecký ú. starorím. vojska s 500 – 1 000 vojakmi) lat. hist.

tercia (bojové zoskupenie, zostava pešieho pluku, 16. a 17. st.) lat. hist.

eskadróna tal.-franc. voj.

škadróna franc.-nem. zastar.

švadróna (jazdecký ú. na úrovni roty, stotina) franc.-nem. hist. voj.

bandérium (jazdecký ú v Uhorsku bojujúci pod zástavou kráľa, šľachtica, cirk. hodnostára al. mesta) lat. hist.

kompánia (ú. v rak. armáde na úrovni roty) franc. zastar.

piket (jazdecký ú. ozbrojený bodnou kopijovitou zbraňou s dlhou rukoväťou) franc. hist.

odriad (ú. určený na plnenie zvláštnych úloh) rus. voj.

sotňa (kozácka stotina) rus. zastar.

tuman (tatársky ú., 10 tisíc mužov) turk.-rus.

aljú (ú. v Mongol. ríši, 10 vojakov) tat. hist.

janičiari (tur. elitná jednotka zložená zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.

wing (ú. brit. kráľovského letectva, letka) angl.

rangers /rendžers/ (elitná voj. jednotka zvláštneho určenia, USA, NATO) angl.

flotila (ú. vojnového námorníctva určený na boj na riekach, jazerách a na mori) špan.-franc.

flota (ú. vojnového loďstva pod jednotným velením) nem. lod.

eskadra (ú. vojnového námorníctva al. letectva) špan.-franc. voj.

eskadrila (malá eskadra) franc. voj.

iný ú.

fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

katedra (základný vedecko-pedagogický ú. na vysokej škole tvorený podľa odborov) gréc.

frakcia (ú. v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.

frátria (spoločenský ú., kt. vznikol rozdelením rodu na ďalšie rody spojené ekon., voj. a inými záujmami) gréc. hist.

lóža (organizačný ú. slobodomurárov) franc.

calpulli /kal-/ (aztécky ú., základná sociálna jednotka) indián. porovnaj obvod 2oddelenie 3podnik 1zbor 1

skleník

caldarium /kal-/

kaldárium (s. so stálou teplotou 15 – 20 °C) lat.

tepidárium (s. so stredne teplým vzduchom) lat.

japan (nevykurovaný s. skladaný z modulov) vl. m.

viridárium (s. so stále zelenými rastlinami) lat.

oranžéria (s. na pestovanie teplomilných rastlín, pomarančovníkov) franc.

miestnosť

komnata (veľká izba, najmä v paláci) lat. kniž.

sála nem.

terem (veľká priestranná m., sieň) rus. zastar.

hala franc.-nem.

vestibul (veľká priestranná, sieň, veľký krytý priestor; vstupná al. oddychová m. vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana; väčšia obytná predsieň) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

palota (krásna, nápadne veľká, slávnostná sieň) gréc. zastar. al. expr.

kamrlík nem. hovor. expr.

kumbál nem. hovor. subšť.

komôrka (malá, tmavá, neútulná m., kutica) gréc.-lat.

manzarda

manzardka (podkrovná m.) vl. m.

šalanda (veľká neútulná izba; veľká izba pre sezónnych robotníkov, najmä v poľnohosp. zastar.) arab.-nem. pren. expr.

kabína (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb) franc.

kója (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

kajuta (malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

garsónka franc.

garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.

olfaktórium (m. zo skla a nehrdzavejúcej ocele) lat. odb.

chambre séparée /šámbr separé/ (oddelená m. na stretnutia v užšom kruhu, najmä v pohostinskom podniku) franc.

šmajchelkabinet

šmajchlkabinet (m. na milovanie, maznanie, láskanie) nem. hovor. expr.

salón (m. na spoločenské a diskusné schôdzky umelcov a pod.; m. na prijímanie hostí, spoločenská, väčšia; reprezentačná prevádzková m. pri niektorých službách, živnostiach) franc.

haute couture /ótkutür/ (veľký módny salón udávajúci smer svetovej módy) franc.

andron (m. pre mužov) gréc. archit.

selamlik (m. v tur. dome na prijímanie hostí, pre mužov) arab.

senan (ženská m. v islamskom dome v Iráne a Indii) perz.

apartmán

appartement franc.

štúdio (hotelová izba s príslušenstvom, bytová jednotka) tal.

office /ofis/

ofis (malá m. v hoteli pre personál) franc.

separé (menší oddelený priestor, oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (priestor na odpočinok, oddych) lat.

odeón (koncertná, div. al. zábavná sieň) gréc. zried.

kino gréc.

biograf (sála na film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.

multikino lat. + gréc.

multiplex (kino s viacerými sálami, viacsálové kino) lat.

music hall /mjúzik hól/ (sála pre hud. div. predstavenia s piesňami, hud. číslami, div. vystúpeniami a pod.) angl.

amfiteáter (sála so stupňovito rozloženými radmi sedadiel) gréc.

promenoár (m. v divadle na prechádzanie sa a občerstvenie, chodba) franc. zastar.

foyer /foajé/ (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách) franc.

aula (slávnostná sieň, najmä na vysokej škole) gréc.-lat.

kuloár (vedľajšia, priľahlá m. v parlamente, zákulisie) franc. najmä plur.

lobby

loby

lobi (predsieň v parlamente na prijímanie návštev) angl.

klub

klubovňa (m. na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.

ordinácia lat.

ordinačka lat. hovor.

ambulancia franc. + lat.

ambulatórium (m. v nemocnici na príjem a lekárske vyšetrenie, ošetrenie chorých, pracovňa lekára, ošetrovňa) lat.

separácia lat.

separačka (m. na oddelenie, odlúčenie väzňov, chorých a pod.) lat. slang.

izolácia tal.-franc.

izolačka (m. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc. hovor.

maródka (m. pre chorých v hromadných ubytovniach, kasárňach a pod.) franc.-nem. hovor.

resuscitačka

reska (m. v nemocnici, kde prebieha obnova základných životných funkcií, napr. po úraze, operácii) lat. lek. slang.

solárium lat. lek.

solárko (m. na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. hovor.

komora gréc.-lat.

špajza (menšia tmavá m. na odkladanie potravín a pod. v dome) nem.

magazín (m. na odkladanie vecí, sklad) arab.-angl. zastar.

depozitár (m. na uloženie múzejných predmetov, kníh, obrazov a pod.) lat.

bibliotéka (miestnosť na zbierku kníh) gréc.

ložament

ložument (miestnosť na spanie, spálňa) franc. zastar.

garderóba (šatňa) franc. hovor. zastar.

budoár (šatňa, obliekareň pre ženy, izba medzi spálňou a prijímacím salónom) franc.

frigidárium (m. na studený kúpeľ) lat.

štúdio (m. na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

ateliér (uzatvorený priestor určený na nakrúcanie filmov) franc.

pressfoyer /presfoajé/ (priestor pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

sejf

safe /sejf/ angl.

trezor (bezpečnostná m. na úschovu cenností) gréc.-franc.

klasa (m. na vyučovanie v škole, trieda) lat. hovor. slang. zastar.

študovňa (m. na vzdelávanie, učenie sa) lat.

auditórium (prednášková m. na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.

kabinet (m. na uloženie učebných zbierok a pomôcok; pracovňa, najmä vedecká) franc.

ateliér (výtvarná al. remeselnícka pracovňa) franc.

laboratórium (pracovňa zariadená na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.

oficína (dielňa pracovná miestnosť, najmä tlačiarenská, holičská) lat. zastar.

byro franc.

kancelária lat.

kancel lat. slang.

office /ofis/

ofis (pracovňa, úradná miestnosť) franc.

veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako predsieň, chodba a pod.) hind.-angl.

čardak (veranda na 1. posch. balkánskych rodinných domov) tur.

historické pojmy

talamos (manželská spálňa v starogréc. dome) gréc.

protyron (predsieň starogréc. obytného domu) gréc. archit.

átrium (ústredná štvorcová m. v starorím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

ala (malá, najmä hosťovská m. pri átriu v starorím. dome) lat. archit.

exedra (m. na prednášky, hry, zábavy v antických verejných budovách, kúpeľoch a pod.; spoločenská m. otvorená do átria v antickom dome) gréc. archit.

tablínium (hlavná m. v starorím. obytnom dome na prijímanie hostí al. pracovňa majiteľa) lat.

ostium (predsieň, kt. sa vchádzalo do átria obytného domu, v starom Ríme) lat. archit. hist.

cubiculum /kubiku-/ (spálňa v antickom dome) lat.

dormitórium (spálňa v starom Ríme) lat. archit.

apodytérium (m. v starorím. kúpeľoch, preobliekáreň, šatňa) lat.

oleotéka lat. + gréc. hist.

unctorium /-któ/

unktórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde otroci masírovali a natierali vykúpaného voňavými masťami al. olejmi) lat. hist.

lakonikum gréc. vl. m.-lat.

sudatórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde sa stále udržiavala vyššia teplota, parný kúpeľ) lat.

tepidárium (mierne vykúrená m. v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.

frigidárium (m. v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.

caldarium /kal-/

kaldárium (m. v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.

birun (m. pre muža v perz. obytnom dome) perz.

kubikula (obytné miestnosti okolo átria v etruskom dome) lat.

galéria (dlhá spojovacia m. s radom okien na umelecké zbierky, v renesancii a baroku) tal.

sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná m. na prízemí zámku, paláca, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.

mázhaus (veľká sieň na prízemí a poschodí stredovekého a renesančného domu) nem. archit.

antišambr (predsieň, predizba zámockých sál, najmä reprezentačná, 17. a 18. st.) gréc. + franc. archit.

kiva (podzemná obradná m. v indiánskej stavbe) indián.

cirk., voj., väzenská m.

baptistérium (m. na krstenie, krstiteľnica) lat. cirk.

sakristia (vedľajšia chrámová m. pri východnej časti kostola na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.

konkláve (prísne uzavretá m., kde kardináli volia pápeža) lat. cirk.

kalefaktórium (vykurovaná m. v kláštore) lat.

dormitórium

dormitár (spoločná spálňa mníchov v kláštore) lat. cirk.

cela (malá tmavá obytná väzenská al. kláštorná m.) lat.

závija (cela islamského pustovníka) arab.

kobka (malá tmavá, klenutá obytná väzenská al. kláštorná m.) nem.

korekcia (obytná väzenská m. so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.

cimra (kasárenská, väzenská, internátna a pod. izba) nem. slang.

salutatórium (prijímacia m. v kláštore) lat. cirk.

parlatórium (miestnosť slúžiaca na prijímanie návštev v kláštore, hovorňa) lat. cirk.

geniza (m. v synagóge na opotrebované bohoslužobné texty a predmety) arab. porovnaj priestorsieňpredsieň

vápnik

calcium /kal-/

kalcium lat. chem.

calci- lat. v zlož. sl.