Výsledky vyhľadávania

ihla

magnetka (magnetická i., ľahký tyčový magnet voľne otáčavý vo vodorovnej rovine, strelka) gréc. fyz.

vrchol

vrchol 1 (najvyššie položená časť)

apex lat.

top (ostrý, ostro vybiehajúci koniec predmetu, stavby a pod., hrot) angl.

gonion (v. uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

pic /pik/ (hora, vrch) franc.

pinnacle /-nekl/ (skalná ihla, hrot) angl. geol.

nunatak (ostrý horský v. vyčnievajúci nad ľadovec) eskim. geol.

nunakol (zaoblený horský v., pôvodne pod ľadovcom, neskôr odkrytý) eskim. geol. porovnaj vrch

strelka

magnetka (ľahký tyčový magnet voľne otáčavý vo vodorovnej rovine, magnetická ihla) gréc. fyz.

teleso

corpus /ko-/

korpus lat. lek.

polyéder (t. ohraničené mnohouholníkmi) gréc. mat.

prizma (hranol) gréc. mat.

kváder (t. ohraničené šiestimi obdĺžnikmi, z kt. protiľahlé sú zhodné) lat.-nem.

kónus (kužeľ) gréc. geom.

pyramída (ihlan al. čo ihlan pripomína) egypt.-gréc.

obelisk (štíhly ihlan zakončený v tvare pyramídy) gréc. výtv. archit.

sféra (guľa, guľová plocha) gréc. mat.

valec (t. ohraničené dvoma rovnobežnými kruhovými základňami a plášťom) nem. geom.

cylinder (valec, najmä dutý) gréc.-lat.

diéder (dvojsten) gréc. geom.

tetraéder (štvorsten) gréc. mat.

pentaéder (päťsten) gréc. geom.

hexaéder gréc. geom.

kubus (šesťsten, kocka) gréc.-lat.

heptaéder (sedemsten) gréc. geom.

oktaéder (osemsten) gréc. geom.

dodekaéder (dvanásťsten) gréc. geom.

ikosaéder (dvadsaťsten) gréc.

kvadrika lat. geom.

hyperboloid

paraboloid

elipsoid (plocha druhého stupňa zložená z bodov, kt. súradnice vyhovujú algebraickej rovnici o troch neznámych druhého stupňa) gréc. matem.

sféroid (rotačný elipsoid) gréc. mat. astron.

ovoid (t. vajcovitého tvaru vzniknuté rotáciou oválovitej krivky) lat. + gréc. mat.

kryštál (pevné, tuhé t. s pravidelnou štruktúrou) gréc.

satelit lat. astron. kozm.

trabant (nebeské t. obiehajúce okolo centrálneho telesa, družica, obežnica) nem. astron. zried.

planéta (veľké t. obiehajúce okolo Slnka, obežnica) gréc. astron.

asteroid

planétka

planetoid (malé t. obiehajúce okolo Slnka medzi Marsom a Jupiterom, napr. Ceres, Pallas, Juno, Vesta) gréc. astron.

kométa (malé t. obiehajúce okolo Slnka po elipse, často s tzv. chvostom) gréc.

sputnik (prvá umelá družica, 1957) rus.

meteoroid (nebeské t., častica medziplanetárnej hmoty pohybujúca sa kozmickým priestorom) gréc. astron.

magnet (t. schopné priťahovať niektoré kovy) gréc. fyz.

magnetka (ľahký tyčový magnet voľne otáčavý vo vodorovnej rovine, magnetická ihla, strelka) gréc. fyz.

kesón (duté oceľové al. oceľobetónové t. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.

bója (zakotvené plávajúce orientačné t. pre riečnu al. námornú dopravu) hol. dopr.

radiátor (vyhrievacie t., najmä článkové) lat.

konvektor (vykurovacie t. teplovzdušného vykurovania) lat. tech. porovnaj telieskokameň 2