Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
mnohosten
mnohosten
polyéder
(teleso ohraničené mnohouholníkmi)
gréc. mat.
prizma
(hranol)
gréc.
mat.
diéder
(dvojsten)
gréc. geom.
tetraéder
(štvorsten)
gréc. mat.
pentaéder
(päťsten)
gréc. geom.
hexaéder
gréc. geom.
kubus
(šesťsten, kocka)
gréc.-lat.
heptaéder
(sedemsten)
gréc. geom.
oktaéder
(osemsten)
gréc. geom.
dodekaéder
(dvanásťsten)
gréc. geom.
ikosaéder
(dvadsaťsten)
gréc.
sedemsten
sedemsten
heptaéder
gréc.
geom.
teleso
teleso
corpus
/ko-/
korpus
lat.
lek.
polyéder
(t. ohraničené mnohouholníkmi)
gréc.
mat.
prizma
(hranol)
gréc.
mat.
kváder
(t. ohraničené šiestimi obdĺžnikmi, z kt. protiľahlé sú zhodné)
lat.-nem.
kónus
(kužeľ)
gréc.
geom.
pyramída
(ihlan al. čo ihlan pripomína)
egypt.-gréc.
obelisk
(štíhly ihlan zakončený v tvare pyramídy)
gréc.
výtv. archit.
sféra
(guľa, guľová plocha)
gréc.
mat.
valec
(t. ohraničené dvoma rovnobežnými kruhovými základňami a plášťom)
nem.
geom.
cylinder
(valec, najmä dutý)
gréc.-lat.
diéder
(dvojsten)
gréc.
geom.
tetraéder
(štvorsten)
gréc.
mat.
pentaéder
(päťsten)
gréc.
geom.
hexaéder
gréc.
geom.
kubus
(šesťsten, kocka)
gréc.-lat.
heptaéder
(sedemsten)
gréc.
geom.
oktaéder
(osemsten)
gréc.
geom.
dodekaéder
(dvanásťsten)
gréc.
geom.
ikosaéder
(dvadsaťsten)
gréc.
kvadrika
lat.
geom.
hyperboloid
paraboloid
elipsoid
(plocha druhého stupňa zložená z bodov, kt. súradnice vyhovujú algebraickej rovnici o troch neznámych druhého stupňa)
gréc.
matem.
sféroid
(rotačný elipsoid)
gréc.
mat. astron.
ovoid
(t. vajcovitého tvaru vzniknuté rotáciou oválovitej krivky)
lat. + gréc.
mat.
kryštál
(pevné, tuhé t. s pravidelnou štruktúrou)
gréc.
satelit
lat.
astron. kozm.
trabant
(nebeské t. obiehajúce okolo centrálneho telesa, družica, obežnica)
nem.
astron. zried.
planéta
(veľké t. obiehajúce okolo Slnka, obežnica)
gréc. astron.
asteroid
planétka
planetoid
(malé t. obiehajúce okolo Slnka medzi Marsom a Jupiterom, napr. Ceres, Pallas, Juno, Vesta)
gréc.
astron.
kométa
(malé t. obiehajúce okolo Slnka po elipse, často s tzv. chvostom)
gréc.
sputnik
(prvá umelá družica, 1957)
rus.
meteoroid
(nebeské t., častica medziplanetárnej hmoty pohybujúca sa kozmickým priestorom)
gréc.
astron.
magnet
(t. schopné priťahovať niektoré kovy)
gréc.
fyz.
magnetka
(ľahký tyčový magnet voľne otáčavý vo vodorovnej rovine, magnetická ihla, strelka)
gréc.
fyz.
kesón
(duté oceľové al. oceľobetónové t. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon)
franc.
stav.
bója
(zakotvené plávajúce orientačné t. pre riečnu al. námornú dopravu)
hol.
dopr.
radiátor
(vyhrievacie t., najmä článkové)
lat.
konvektor
(vykurovacie t. teplovzdušného vykurovania)
lat.
tech.
porovnaj
teliesko
kameň 2