cukor

cukor 2 (organická zlúčenina) orient.-nem.

glyco- /-ko/

glyko-

saccharo- /-cha-/ gréc. v zlož. sl.

osmo- gréc. v zlož. sl.

glycidy gréc.

sacharidy (cukry) gréc. chem.

monosacharid (jednoduchý c.) gréc. + lat. chem.

cukor 1 (sladidlo) orient.-nem.

pilé (biely c. v nepravidelných drobných kusoch) franc. potrav.

melisa (hrubší kusový c.) franc. potrav. zastar.

konkasé (nebalené hrubozrnné homole c.) franc. obch.

nibs (rafinovaný c., netriedené úlomky homoľového al. kockového c.) angl. obch.

griláž (pálený c. s prísadami, najmä orechmi, mandľami) franc.

karamel (pálený c. zahrievaný na bod 120 ºC) franc. potrav.

sacharóza (repný a trstinový c.) gréc. chem.

maltóza (sladový c. zo škrobu) lat. + gréc. chem.

fruktóza lat. chem.

levulóza (ovocný c.) lat. chem. zastar.

glukóza (hroznový, škrobový c.) gréc. chem.

manit

manitol (alkoholický c. v rastlinách) hebr. chem.

sorbit (alkoholický c. v jarabine vyrábaný umelo ako sladidlo pre diabetikov) franc. chem. potrav. porovnaj sladidlo

sladidlo

cukor (s. z cukrovej repy al. cukrovej trstiny) orient.-nem.

sacharín gréc.

spolarin um.

dulcin lat.

glucín gréc. potrav.

cukerín (umelé s.) orient.-nem. porovnaj cukor 1