Výsledky vyhľadávania

chvejivý

vibračný lat. kniž. a odb.
oscilačný (kmitavý) lat. fyz.

chvenie

fremitus lat.
trepidácia lat. lek.
vibro- (kmitanie) lat. kniž. a odb.
oscilo- (kmitanie, kolísanie, striedanie) lat. kniž. a odb.
trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón, spev) tal.
tremolo (nežiaduce ch. tónu, chvejúci sa zvuk pri speve) tal. hud.
tremor (trasenie svalov) lat. lek.
fremitus (ch. hrudnej steny pri hlasnej reči) lat. lek.
flutter /fla-/ (chorobné ch. srdcových predsiení) angl. lek.
fibrilácia (sťahovanie, mihanie srdcových siení al. komôr pri nepravidelnej srdcovej činnosti) lat. lek.
cylóza (ch. horného viečka) gréc. lek.
turbulencia (kývanie, zmeny výšky lietadla v dôsledku neusporiadaného prúdenia vzduchu) lat. odb.
buffeting (ch. časti lietadla, najmä chvostových plôch, trepanie, kmitanie) angl. let.
flutter /fla-/ (kmitanie, najmä krídel lietadla, spôsobené samovoľne pôsobením aerodynamických síl a iných vplyvov, trepotanie) angl. tech.

tón

tón 1 (pravidelne sa opakujúci zvuk určitej výšky) gréc.
forte (silný, hlasný t.) tal. hud.
formant (t. tvoriaci zvukový základ hlásky) lat. lingv.
flažolet (alikvotný t. sláčikových a niektorých strunových nástrojov vytváraný osobitným spôsobom hry) franc. hud.
trilok (chvejivý, trasľavý t., spev, chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov) tal.
tremolo (nežiaduce chvenie tónu, chvejúci sa zvuk pri speve) tal. hud.
finála (záverečný t. nápevu v starých tóninách) lat. hud.

spev

spev 1 (hud. prejav ľudského hlasu; pieseň)
melódia gréc.
melo- gréc. v zlož. sl.
cantus /kan-/ (nápev, melodický hlas) lat.
sólo (s. jednotlivca) tal.
monodia (jednohlasý s.) tal. hud.
dueto (s. dvoch hlasov zároveň, dvojspev) tal.
ária (sólový s. so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
kavetina (krátky sólový s. v opere kratší než ária) tal.
scat /sket/
scatovanie /sket-/ (džezový s. používajúci slová a slabiky bez určitého významu) angl. hud.
koloratúra lat. hud.
tiráda (s. s uplatnením melodických ozdôb) franc. hud.
fioritúrta (ozdobný, okrasný s.) tal. hud.
trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón al. s.) tal.
parlando (s. približujúci sa hovorenej reči) tal. hud.
heterofónia (jednoduchý viachlas, prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.
bel canto /ka-/
belkanto (s. s dôrazom na dokonalú techniku dychu a krásu tónu, od 17. a 18. st.) tal. hud.
jódlovanie (s. s rýchlym striedaním hlasových polôh, preskakovaním z prsného registra do falzetu) nem.
machalath (starožid. kultový zborový s.) hebr.
organum (technika tredovekého viechlasého s.) gréc.-lat. hud.
gymel (jedna z najstarších techník viachlasu, pôvodne Anglicko) angl. hud.
karaoke (amatérsky s. na podklade vopred nahratej hudby) jap.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
chorál (bohoslužobný jednohlasný kresťanský s.) gréc.
sekvencia (bohoslužobný s. spievaný pri omši v určitých dňoch) lat. cirk.
gregorián vl. m.
gregoriánsky chorál (jednohlasný s. zavedený pápežom Gregorom I., 6. st.) vl. m. gréc.
intonácia (úvodný vstupný s. v gregoriánskom choráli) tal. hud.
Dies irae /dijés iré/ (s. pri zádušnej omši, <i>deň hnevu</i>) lat. cirk.
roráty (spevy spievané pri rannej katolíckej adventnej omši) lat. cirk.
antifóna (bohoslužobný s. so striedaním dvoch zborov) gréc. cirk. hud.
impropérie (s. pri katolíckej bohoslužne na Veľký piatok) lat. cirk.
responzórium (s., pri kt. na sólový s. duchovného odpovedá zbor spevákov al. veriacich) lat. cirk.
psalmódia (s. žalmov) gréc. hud.
lamentácia (žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni) lat. cirk.
jeremiáda (žalostný, plačlivý s., žalospev, nárek nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.
nénia (žalostný s., pohrebný žalospev) lat. hist.
glória (oslavný s. v katolíckej liturgii) lat. cirk.
haleluja (radostný náb., cirk. chválospev na boha) hebr. cirk.
Te Deum (ďakovný chválospev al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (chválospev Panny Márie) lat. náb.
sanctus (chválospev biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
dityramb (oslavná, nadšená pieseň, chválospev) gréc. bás.
dityramb (s. na oslavu boha Dionýza, zborová pieseň) gréc. hist.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný s. nad mŕtvym) gréc. lit. porovnaj skladba 1pieseň

zvuk

phono- /fo-/
-phonia /fó-/
-fónia gréc. v zlož. sl.
audio- lat. v zlož. sl.
-fón (hlas) gréc. v zlož. sl.
tón (pravidelne sa opakujúci z. určitej výšky) gréc.
trilok (chvejivý, trasľavý z., tón, spev vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov) tal.
tremolo (chvejúci sa z. pri speve, nežiaduce chvenie tónu) tal. hud.
forte (silný, hlasný z.) tal.
fortissimo (veľmi silný, hlasný z.) tal. hud.
piano (slabý, tichý z.) tal. hud.
pianissimo (veľmi slabý, tichý z.) tal.
aspirácia (z. vznikajúci v závere vyslovenia záverových spoluhlások, prídych) lat. lingv. fon.
mono (jednokanálový záznam z. prostriedkami oznamovacej techniky) gréc.
stereo (dvojkanálový záznam z. prostriedkami oznamovacej techniky) gréc.
kvadofónia (štvorkanálový záznam z. prostriedkami oznamovacej techniky) lat.+gréc. porovnaj tón 1hlas 1