priečiť sa

priečiť sa 1 (vzpierať sa)

šprajcovať (odporovať, vzdorovať, vzpierať sa) nem. slang.

štorcovať (odporovať, vzpierať sa) nem. hovor.

cvancigovať (klásť odpor, zdráhať sa) nem. hovor. subšt.

trucovať (vzdorovať) nem. hovor.

podopierať

šprajcovať (p. plot a pod. vzperou, podperou) nem. hovor.

odporovať 1 (vzpierať sa, protirečiť, nesúhlasiť)

oponovať (protirečiť inému názoru v diskusii, prejavovať nesúhlas) lat.

protestovať (nesúhlasiť, ohradzovať sa, ohradiť sa) lat.

kontrovať (protirečiť, vyslovovať nesúhlas) lat. hovor.

replikovať (protirečiť, namietať, v ostrej výmene názorov) lat. zried.

trucovať (priečiť sa, vzdorovať) nem. hovor.

cvancigovať sa (priečiť sa, klásť odpor, zdráhať sa) nem. hovor. subšt.

štorcovať sa (priečiť sa, odporovať, vzpierať sa) nem. hovor.

šprajcovať sa (priečiť sa, vzdorovať, vzpierať sa) nem. slang.