útočiť

šturmovať (dobývať útokom) nem. hovor. zastar.

atakovať (napádať, najmä v športe) franc. kniž.

fightovať /fajtovať/ (ú. v boxe) angl. šport.

harcovať (ľahko ú., bojovať) nem. hist.

harangovať (burcovať, štvať, vyzývať) franc.

bombardovať (dobiedzať, znepokojovať, napádať) franc.

torpédovať (ú. torpédom voj.; ú. proti niečomu, znemožňovať, mariť, obmedzovať niečo pren.) lat.

inzultovať (napádať, urážať niekoho) lat.

polemizovať (slovne al. písomne ú., napádať, dohadovať sa, viesť názorový, útočne vyhrotený spor, ostrú výmenu názorov) gréc.

napádať

šturmovať (dobývať útokom, útočiť) nem. hovor. zastar.

atakovať (útočiť, najmä v športe) franc. kniž.

bombardovať (dobiedzať, znepokojovať, útočiť) franc.

polemizovať (viesť názorový, útočne vyhrotený spor, ostrú výmenu názorov, slovne al. písomne útočiť, dohadovať sa) gréc. porovnaj útočiť

bojovať

bojovať 1 (biť sa)

harcovať (ľahko útočiť) nem. hist.

fechtovať (brániť sa, šermovať, oháňať sa) nem. hovor. zastar.

parírovať (odraziť, odrážať zbraň, úder, ranu, kryť) franc.-nem. šport.

terorizovať (kruto, hrubo b. najmä proti polit. odporcom, násilím prenasledovať, utláčať, zastrašovať) lat.

partizánčiť (b. ako príslušník nevoj. ozbrojenej skupiny, kt. vedie záškodnícku vojnu v zázemí nepriateľa) franc. porovnaj biť sa

dobiedzať

bombardovať (znepokojovať, napádať, útočiť) franc.

oxidovať (otravovať, zapárať, zabŕdať, d.) gréc. pren. slang. porovnaj obťažovať

znepokojovať

turbovať (trápiť) lat. hovor. expr.

bombardovať (dobiedzať, napádať, útočiť) franc.

balkanizovať (polit. z., zavádzať zmätok, balkánske pomery) vl. m. porovnaj vzrušovať

burcovať

buntošiť

buntovať (poburovať, búriť) nem. hovor.

harangovať (štvať, útočiť, vyzývať) franc.

apelovať (vyzývať, najmä verejne) franc.

provokovať (vyzývavo, dráždiaco sa správať, dráždiť, štvať, podpichovať, poburovať) lat.

alarmovať (vyvolávať poplach) tal. kniž. expr.

surmovať (búriť, zvoniť na poplach) tur. expr.

štvať

provokovať (vyzývavo, dráždiaco sa správať, dráždiť, podpichovať, poburovať) lat.

harangovať (burcovať, útočiť, vyzývať) franc. porovnaj podpichovať

obťažovať

obťažovať 2 (znepokojovať, dotierať)

oxidovať (otravovať, zapárať, zabŕdať, dobiedzať) gréc. pren. slang.

bombardovať (dobiedzať, znepokojovať, napádať, útočiť) franc.

hecovať nem. subšt. slang.

štengrovať (podpichovať, dráždiť, zabŕdať, doberať) nem. hovor. porovnaj dráždiť 1

uraziť

inzultovať (urážať, zaútočiť, útočiť, napadnúť, napádať niekoho) lat.

znemožňovať

znemožňovať 1 (robiť nemožným, prekážať, brzdiť, hatiť, mariť)

blokovať

zablokovať (z., uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím; z. a prerušovať spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru voj. hosp.) nem.

paralyzovať (potláčať, ochromovať, oslabovať, zneškodňovať, zamedzovať) gréc. publ. p. vplyv, činnosť

sabotovať (zámerne poškodzovať, narúšať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.

torpédovať (z., mariť, obmedzovať niečo, útočiť proti niečomu) lat. pren.

vetovať (z. vykonanie niečoho prejavom nesúhlasu, zakazovať) lat. kniž. a odb.

šachovať (z. al. obmedzovať slobodu konania a pod.) perz. expr.

mariť

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne m., hatiť nejaké konanie) lat.

torpédovať (útočiť proti niečomu, znemožňovať, obmedzovať, m. niečo) lat. pren.

blokovať (znemožňovať, uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím) nem. porovnaj brzdiť 2

Výsledky vyhľadávania