množstvo

množstvo 1 (počet)

kvantita lat.

plejáda (počet) gréc. kniž.

minimum (najmenšie možné m.) lat.

maximum (najvyššie možné m.) lat.

en détail /andétaj/ (v malom m., v drobnom) franc. obch.

en gros /angró/ (vo veľkom m., meradle) franc. obch.

limit (najmenšie al. najväčšie m.) lat.-franc.

normál (zvyčajné, bežné m.) lat.

štandard (obvyklé, bežné, ustálené m.) angl.

optimum (v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.) lat. odb.

extrém (krajné, hraničné m.) lat. odb.

kvantum (spravidla určitý počet) lat.

multiplum (viacnásobné m.) lat. kniž.

kvóta (pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet) lat.-tal.

norma (m. práce určenej na určitú časovú jednotku) lat. ekon.

penzum (m. uloženej, vymedzenej práce) lat. kniž.

produktivita (m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času) lat. ekon.

kontingent (pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov) lat.

partia (vopred stanovené m. tovaru, výrobkov) lat.

suma (m. peňazí vyjadrené číselne) lat.

šarža (m. látky, dávka vyrobená naraz) franc.

receptúra (m. a pomer zložiek určitého výrobku) lat. odb.

koncentrácia (m. danej látky v objeme sústavy, hustota) lat. chem.

salinita (m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť) lat. geol.

glykémia (m., hladina cukru v krvi) gréc. lek.

lipémia (m., hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.

natrémia (m., hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.

telma (malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy) gréc. ekol.

seizmicita (m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.

imisia (m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu) lat. meteor.

kvantum (najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny) lat. fyz.

luminozita (m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť) lat. astron.

insolácia (m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme) lat. meteor.

pórovitosť

poréznosť

poróznosť

pórozita (m. dutín v telese al. v materiáli) gréc.-lat.

etát (m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa) franc. les.

transport (väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom) lat. porovnaj početdávkaúroveňzníženiezvýšenie

peniaz

peniaz 1 (platidlo, najmä kovové, minca)

moneta lať. zastar. kniž.

minca (kovový p.) lat.-nem.

šrot (mince, drobné peniaze) nem. slang.

grajciar nem. hovor.

grešľa nem. hist.

groš (malý, drobný p.) lat. hovor.

vindra nem. hovor.

halier nem.

filier (minca malej hodnoty) maď. hovor. zastar.

groš (stredoveká strieborná minca) lat. hist.

dukát (zlatá minca v rôznych krajinách) tal.

bankovka tal.

ceduľa (papierový p. vydaný peňažným ústavom) lat. hovor. zastar.

štátovka (papierový p. vydaný štátom) lat.

valuta (bankovka, štátovka, minca cudzích štátov) tal.

tantes (drobný al. neplatný p. ako známka do hry) špan.-nem. zastar.

falzifikát lat.

falzum (napodobený, falšovaný peniaz a pod., podvrh) lat. odb.

nonvaleur /-lér/

nonvalér (bezcenné papierové p., bankovky znehodnotené infláciou) franc. ekon.

vamlum

vampum (indiánske platidlo, rôznofarebné mušle navlečené na šnúru al. prišité na opasok) indián.

pagament (stará roztavená minca používaná na výrobu mincí nových) tal. numiz.

vrchol

vrchol 2 (najvyšší stupeň al. úroveň)

zenit (vyvrcholenie) arab. kniž. pren.

kulminácia (dosiahnutie najvyššieho bodu, vyvrcholenie) lat. kniž.

maximum (najvyššia možná miera, veličina, hranica) lat.

olymp (v. možností, majstrovstva, úsilia) vl. m. kniž.

orgazmus (vyvrcholenie pohlavného vzrušenia) gréc. fiziol.

akmé (vyvrcholenie procesu, napr. v. choroby al. horúčky) gréc. kniž. a odb.

pointa /-en-/ (vyvrcholenie, vyústenie príbehu, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka) franc.

kríza (vyvrcholenie konfliktu, časť klasickej div. hry) gréc.

epifonéma (vyvrcholenie myšlienky na konci verša al. básne) gréc. bás.

in floribus /fló-/ (na v. slávy, moci a pod., v rozkvete) lat. pren.

en vogue /ánvog/ (na v. popularity) franc. kniž.

veľký

magnus lat.

macro- /mak-/

makro- gréc. v zlož. sl.

mega-

megalo-

-megalia gréc. v zlož. sl.

ober- nem. v zlož. sl.

hyper- gréc. v zlož. sl.

maximálny lat.

maxi- (najväčší, najdlhší, najvyšší) lat. v zlož. sl.

pachy- (hrubý, značný) gréc. v zlož. sl.

enormný (mimoriadne v., obrovský, nesmierny, nadmerný, ohromný) lat.

galaktický gréc.

astronomický (mimoriadne v., obrovský) gréc. expr.

gigantický

gigantský gréc.

giga- (obrovský, mohutný, ozrutný) gréc. v zlož. sl.

kolosálny gréc.-franc.

pyramidálny (obrovský, ohromný, ozrutný, veľkolepý) egypt.-gréc. hovor. expr. aj iron.

monumentálny lat. kniž.

impozantný franc.

grandiózny lat.

majestátny lat.

šokujúci (mohutný, veľkolepý) franc.-angl.

mamutí (obrovský) rus. expr.

kyklopský (obrovský, silácky, ozrutný) gréc.

gargantuovský (obrovský, pripomínajúci telesnými rozmermi, silou a žravosťou hrdinu románu F. Ramelaisa) vl. m.

robustný (mohutný, zavalitý, mocný, silný) lat.

masívny (mohutný, hrubý) franc. aj pren.

kapitálny (pomerne al. mimoriadne v., značný, hodný) lat.

fantastický (obrovský, neslýchaný, úžasný, vynikajúci, skvelý, premrštený) gréc. hovor. expr.

intenzívny (silný, mohutný, účinný, pôsobivý, výkonný) lat.

titanský gréc. vl. m. kniž.

titanický gréc. vl. m. zried.

goliášsky (mimoriadne v., obrovský, nadľudský) vl. m. kniž.

sakramentský (náramný, poriadny) lat. hovor. expr.

horentný lat.

horibilný (mimoriadne v., obrovský, úžasný) lat. kniž. h. množstvo, suma

masový (hromadný, davový, početný) lat.

hypertrofický (nadmerný, zväčšený) gréc. odb. al. kniž.

infinitezimálny (nekonečne v.) lat. mat.

katastrofálny (obrovský a zlý, hrozný) gréc.

na kvadrát (v., najmä o hlúposti) lat. expr.

en gros /angró/ (vo veľkom množstve, meradle) franc. obch.

spolu

spolu 2 (ako jeden celok, dovedna, dokopy)

para- gréc. v zlož. sl.

kumulačne

kumulatívne (hromadne, úhrnne) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, hromadne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (vcelku, hromadne, masovo) franc. kniž.

summa summarum /suma sumárum/

suma sumárum lat. hovor.

sumárne (celkovo, vcelku, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.

in summa (celkovo, súhrnne, dohromady, vcelku) tal. kniž.

bajzom nem. hovor.

fajzom

pajzom nem. nár. expr.

cakompak

cakumpak nem. hovor.

syn-

sym-

syl- (dovedna, dohromady, jedno s druhým) gréc. v zlož. sl.

ana- gréc. v zlož. sl. porovnaj celkovo

hromadne

kolektívne (spoločne, spolu) lat.

in corpore /kor-/ (všetci, vcelku) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spoločne, spolu, vcelku, masovo) franc. kniž. porovnaj hromadný

vcelku

summa summarum /suma sumárum/

suma sumárum lat. hovor.

sumárne (celkovo, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.

in summa (celkovo, súhrnne, dohromady) tal. kniž.

en bloc /án blok/ (celkovo, hromadne, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spoločne, spolu, hromadne, masovo) franc. kniž.

in toto /tó-/ (celkom, vôbec) lat. kniž.

in corpore /kor-/ (všetci, hromadne) lat. porovnaj celkovoúplne

spoločne

kolektívne (spolu, hromadne) lat.

in communi /ko-/ (všeobecne, spolu) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, hromadne, spolu, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spolu, vcelku, hromadne, masovo) franc. kniž.

holport (na polovicu, o spoločnom užívaní) nem. zastar. porovnaj spoločný

veľtucet

gros (144 kusov) franc.-hol.

jadro

jadro 2 (hlavná zložka, podstata, základ)

centrum (podstata, ťažisko veci, problému a pod.) lat.

fundament lat. kniž.

grunt (podstata, základ) nem. hovor.

sukus lat.

suma (podstata) zried. kniž.

esencia (podstata, j. veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.

kvintesencia lat.

quinta essentia /kvi- -ncia/

meritum (podstata, j. veci) tal. kniž.

réma (j. výpovede prinášajúce nový obsah) gréc. lingv.

punctum saliens /-nktum/ (podstata, j. veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.

nervus rerum (podstata, základ veci, hlavná vec, j. veci, pohnútka, najmä o peniazoch) lat. kniž.

gros /gro/

gro (hlavná, podstatná časť, j., väčšina) franc. kniž.

in nuce /nú-/ (v podstate, v j.) lat. kniž.

in merito (v podstate, vo veci samej, v j. veci) lat. kniž.

in medias res /-diás rés/ (doprostred deja, udalostí, priamo k j. veci) lat. kniž. porovnaj podstata

väčšina

majorita lat. kniž.