usudzovať

usudzovať pozri usúdiť

usúdiť, usudzovať

dedukovať (odvodiť, odvodzovať, vyvodiť, vyvodzovať záver, dôsledok z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením) lat.

indukovať (odvodiť, odvodzovať, vyvodiť, vyvodzovať z jednotlivých prípadov všeobecné závery) lat. log.

konkludovať (urobiť, robiť záver) lat. kniž.

filozofovať gréc.

špiritizovať lat. hovor. pejor.

grúblovať (uvažovať, premýšľať, hútať, dumať, mudrovať) nem. hovor.

špekulovať (uvažovať, rozmýšľať, premýšľať, hĺbať) lat.

teoretizovať (jalovo, bezobsažne, samoúčelne, učene uvažovať, rozmýšľať) gréc.

meditovať (uvažovať, rozjímať, premýšľať, hĺbať) lat. kniž.

morfondírovať (vymýšľať, premýšľať, hútať, vyhutovať, rozmýšľať) franc.-nem. hovor. expr.

kumštovať (šikovne vymýšľať) nem. hovor.

kontemplovať (sústredene, hlboko uvažovať, premýšľať, rozjímať, hĺbať) lat. kniž.

konkludovať (usudzovať, robiť záver) lat. kniž.

kombinovať (uvažovať, premýšľať o možnostiach riešenia, domnievať sa, dohadovať sa) lat.

dedukovať (odvodzovať závery z východísk logickým úsudkom) lat.

indukovať (odvodzovať z jednotlivých prípadov všeobecné závery) lat. log.

reflektovať (uvažovať, premýšľať, rozjímať) lat. kniž.