trojitý

tri- gréc. lat. v zlož. sl.

triplicitný lat. kniž.

triplovaný (trojnásobný, trojaký) lat. hovor. zastar.

ternárny (skladajúci sa, vytvorený, utvorený z troch zložiek, trojčlenný, trojzložkový) lat. odb.

troj-

tri- (trojitý) gréc. lat. v zlož. sl.

perkusia lat. kniž. a odb.

kolízia lat.

impakcia (prudký n. dvoch predmetov, zrážka) lat. odb.

karambol (n. gule na zvyšné dve pri biliarde; zrážka dvoch motorových vozidiel, nehoda hovor.) špan.

triplé (trojitý n. na stenu biliardu) franc.

havária (zrážka, nehoda) arab.-franc.

abordáž (zrážka dvoch al. viac lodí) franc. lod.

tigmo- (dotyk, tlak) gréc. v zlož. sl.

trichotomický gréc.

tripartičný (rozdelený na tri rovnaké časti, trojdielny) lat. kniž.

tripartitný (trojstranný) lat. polit.

ternárny (skladajúci sa, vytvorený, utvorený z troch zložiek, trojzložkový, trojitý) lat. odb.

skombinovaný (poskladaný, vytvorený spájaním rozličných prvkov do celku) lat.

binárny (skladajúci sa, vytvorený, utvorený z dvoch zložiek, dvojčlenný, dvojzložkový, dvojitý) lat. odb.

ternárny (skladajúci sa, vytvorený, utvorený z troch zložiek, trojčlenný, trojzložkový, trojitý) lat. odb.

facetový (z. z jednoduchých očiek, o očiach hmyzu) franc. zool.

desylabický (skladajúci sa zo slabík, napr. Slovalko) lat. + gréc. lingv.