starecký

geronto-

gero-

presbyo- gréc. v zlož. sl.

senilný (starobou, vekom upadnutý, slabý, zostarnutý) lat.

matuzalemský (starý, dlhoveký) vl. m.

starý

starý 1 (nachádzajúci sa v pokročilom al. poslednom období života)

senior [sen.] (starší z dvoch mužov, najmä príbuzných, rovnakého mena, najmä otec) lat.

matuzalemský (starecký, dlhoveký) vl. m. porovnaj starecký

sklerotický gréc. hovor.

senilný (upadnutý starobou, vekom, starecký, zostarnutý) lat.

marastický (telesne a duševne u. vekom, oslabnutím starobou al. pre chorobu, úplne vysilený, schátraný, spustnutý) gréc. lek.

senilný (u. starobou, vekom, starecký, zostarnutý, zábudlivý) lat. porovnaj zanedbaný

slabý 1 (majúci málo fyzickej sily, krehký, chabý; útly, chudý)

adynamický gréc. lek.

astenický gréc. lek. fyziol.

leptozómny gréc. lek.

dolichomorfný gréc. antrop.

lineárny (chudý, štíhly, obyčajne aj telesne s., o telesnej stavbe) lat. antrop.

gracilný (chudý, útly, tenký, krehký) lat. lek. kniž.

kachektický (chorobne chudý, vysilený, podvyživený) gréc. lek.

atonický (chabý, bez napätia) gréc. lek. a. svalstvo

malátny (telesne al. duševne ochabnutý, mdlý, sklesnutý, unavený, vysilený) lat.

matný (unavený, mdlý, chabý) franc.-nem.

marantický (vyčerpaný, vysilený, oslabený vekom, starobou) gréc. odb.

enervovaný (nervovo ochabnutý, vyčerpaný, vysilený, unavený) lat. lek.

senilný (starobou, vekom s., upadnutý, zostarnutý, starecký) lat.

kaput (vysilený, unavený) franc. slang.

groggy

grogy (úplne vyčerpaný, unavený, zničený) angl. pren. expr.

hin (vyčerpaný, zničený, nanič, bez seba) nem. hovor. expr. byť hin