rozkazovať

komandovať lat.-nem. hovor. expr.

dirigovať lat.

šéfovať (prikazovať) franc. hovor.

diktovať (nariaďovať, prikazovať, požadovať, nútiť, vnucovať) lat.

dekrétovať (nariaďovať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.

nariaďovať

dekrétovať (prikazovať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.

diktovať (prikazovať, rozkazovať, požadovať, nútiť, vnucovať) lat.

konfinovať (prikazovať zdržiavať sa na určitom mieste, úradne obmedzovať pohyb) lat. práv.

nútiť

diktovať (prikazovať, rozkazovať, požadovať, nariaďovať, vnucovať) lat.

oktrojovať (vnucovať) franc. kniž. porovnaj nanucovať

nanucovať

diktovať (rozkazovať, požadovať, nariaďovať, nútiť, vnucovať) lat.

indoktrinovať (vnucovať učenie, sústavu zásad, názorov) lat. kniž.

dekrétovať (nariaďovať, prikazovať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.

oktrojovať (vydávať ústavu al. zákon bez súhlasu zastupiteľského orgánu, vnucovať ústavu al. zákon polit. a kniž. zastar.; nútiť, vnucovať všeobecne kniž.) franc.

masírovať (sústavne vnucovať názory, predstavy, presviedčať o nich niekoho) franc. pren. publ.

žiadať

žiadať 1 (požadovať, uplatňovať nárok)

postulovať (požadovať) lat. kniž.

urgovať (naliehavo požiadať, najmä opakovane, o vykonanie niečoho sľúbeného, objednaného, upomínať, súriť, naliehať) lat.

diktovať (prikazovať, rozkazovať, požadovať, nariaďovať, nútiť, vnucovať) lat.

solicitovať (naliehavo sa dožadovať práva, pomoci a pod., vymáhať) lat. zastar.

reklamovať (požadovať náhradu, nápravu, výmenu a pod.; vymáhať uvoľnenie z niečoho, napr. z voj. služby) lat.

reivindikovať

revindikovať

vindikovať (ž. vrátenie veci, vlastníctva a pod.) lat. práv.

fakturovať (ž. zaplatenie za dodaný al. predaný tovar vystavením dokladu vyjadrujúceho finančný nárok, účtovať) lat. obch.

interpelovať (podávať otázku, dopyt poslanca parlamentu vláde al. členovi vlády a ž. o vysvetlenie) lat. polit.

predpisovať

predpisovať 1 (nariaďovať, prikazovať)

reglementovať (nariaďovať osobitným predpisom) franc. admin.