brzdiť

brzdiť 2 (prekážať, brániť v činnosti)

hamovať (sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

haltovať (mierniť, upokojovať) nem. subšt.

retardovať (spomaľovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

moderovať (tlmiť) lat.

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

spomaliť

retardovať (s., zdržať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

inhibovať (potlačiť, utlmiť, obmedziť) lat.

brániť 2 (prekážať, zabraňovať)

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

hamovať (brzdiť, sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

haltovať (brzdiť, mierniť, upokojovať) nem. subšt.

retardovať (spomaľovať, spomaliť, zdržovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

moderovať (brzdiť, tlmiť) lat.

hamovať (brzdiť, sťažovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

retardovať (s., zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

inhibovať (potláčať, utlmovať, obmedzovať) lat.

moderovať (tlmiť, brzdiť) lat.