Výsledky vyhľadávania

rásť

rásť
vegetovať (bujnieť) lat. rastlina v.

vývoj

vývoj
genéza gréc.
-genéza (vznik, pôvod, zrod, stvorenie) gréc. v zlož. sl.
-genesis (vývin, vznik) gréc. v zlož. sl.
-trofia (rast) gréc. v zlož. sl.
evolúcia (spojitý, nepretržitý v. postupná kvalitatívna zmena) lat. odb.
progresia lat. kniž. al. odb.
progresivita
progresívnosť (rast, postup, vzostup, pokrok, vzrast, zväčšenie, šírenie) lat. kniž.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (zmena, pohyb, vývin, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť, sila) gréc.
konjunktúra (priaznivý v., stav, podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
kryštalizácia (vyjasnenie, vyhranenie, vývin názorov, osobnosti) gréc.
ontogenéza (individuálny v. organizmu od zárodku po smrť) gréc. biol.
zoogenéza (v. živočíšstva) gréc. zool.
fytogenéza (v. rastlín) gréc. bot.
fylogenéza (kmeňový hist. v. organizmov od jednoduchších k zložitejším) gréc. biol.
kladogenéza (vznik, štiepenie a vymieranie vývojových vetiev) gréc. biol.
biogenéza (tvorba organických látok živými organizmami, vznik a vývin organizmov z iných organizmov) gréc. biol.
partenogenéza (v. vajíčka bez oplodnenia spermiou, pohlavné rozmnožovanie, pri kt. sa nový organizmus vyvíja z neoplodneného vajíčka) gréc. biol.
gametogenéza (tvorba a dozrievanie pohlavných buniek) gréc. biol.
oogenéza gréc.
ovogenéza (v. vajíčka, samičích pohlavných buniek, vo vaječníku živočíchov) lat. + gréc. biol.
osteogenéza (v. kostí) gréc. biol.
histogenéza (v. tkaniva organizmu) gréc. biol.
psychogenéza (v. duševna, duševného života) gréc.
degresia (zostupný vývoj, pokles, klesanie, zostup) lat. porovnaj pokles 2
regres
regresia (ústup, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, spätný v., pochod, postup) lat. kniž. a odb.
hypotrofia (nedostatočný, obmedzený v. orgánov) gréc. lek.
devolúcia (v. od zložitejších foriem k jednoduchším) lat. biol.
katagenéza (zostupný, spiatočný v.) gréc.
degenerácia (odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok) lat. lek. aj pren.
dysgenéza (porušený, chorobný v.) gréc. lek.
dyzontogénia
dyzontogenéza (porušený, nenormálny v. jedinca) gréc. lek.
kakomorfia (chybný vývin organizmu) gréc. lek.
patogenéza (vznik a v. chorobných zmien v tele) gréc. lek.
hypogenitalizmus (nedostatočný v. vonkajších pohlavných orgánov) gréc. + lat. lek.

zväčšovanie

zväčšovanie
amplifikácia (rozširovanie, zosilňovanie) lat. kniž. a odb.
expanzia
expanzivita
expanzívnosť (z. objemu plynov al. pár, rozpínavosť tech.; rozpínanie, rozširovanie odb.) lat.
intenzifikácia (z. sily, stupňa sily, mohutnosti, zosilňovanie) lat. kniž. a odb.
dilatácia (z. objemu telesa, rozširovanie, rozťahovanie) lat. tech.
progresia lat. kniž. al. odb.
progresivita
progresívnosť (rast, postup, vzostup, pokrok, vzrast, šírenie, vývoj) lat. kniž.
intususcepcia (z. útvaru, rast živej hmoty vkladaním nových častí medzi už existujúce) lat. bot.
apozícia (z. útvaru prikladaním nových vrstiev) lat. odb.
alometria (nerovnomerný rast niektorých orgánov al častí tela, zmeny v proporciách živých organizmov vyvolané zmenami veľkosti) gréc. biol.
dezertifikácia (rozširovanie plochy púští) lat. odb. porovnaj zväčšenierozširovanie 1

zvýšenie

zvýšenie
hyper- gréc. v zlož. sl.
per- lat. v zlož. sl.
maximalizácia (zvyšovanie na najvyššie, krajné množstvo, mieru, hodnotu, zväčšenie, zväčšovanie) lat.
intenzifikácia (zvyšovanie využitia výrobných faktorov a tým z., zvyšovanie produkcie) lat. ekon.
aktivácia
aktivovanie
aktivizácia
aktivizovanie (zvyšovanie, zosilnenie, zosilňovanie činnosti, účinnosti) lat.
reaktivácia
reaktivovanie
reaktivizácia
reaktivizovanie (opätovná aktivácia, oživenie, oživovanie) lat.
akcelerácia (zvyšovanie rýchlosti za jednotku času, zrýchlenie, zrýchľovanie) lat. fyz.
eskalácia (zvyšovanie, vyhrotenie, vyhrocovanie, stupňovanie, stúpanie) franc. publ.
kompresia (zvyšovanie tlaku, stlačenie, stláčanie, zmenšenie, zmenšovanie objemu plynov a pár) lat. tech.
hypertrofia (nadmerné z., nadmerný výskyt javu) gréc. kniž.
senzibilácia
senzibilizácia (z. citlivosti) lat. kniž. a odb.
špurt (z. rýchlosti s vynaložením najväčšieho úsilia, najmä na konci pretekov) angl. šport.
inflácia (zvyšovanie množstva peňazí v obehu nad únosnú mieru a tým zníženie, znižovanie hodnoty peňažnej jednotky, znehodnotenie, znehodnocovanie peňazí a rast cien) lat. ekon.
stagflácia (inflácia v období zastavenia hosp. rastu niektorých odvetví alebo celého národného hospodárstva, stagnácie) lat. ekon.
reflácia (zámerná, kontrolovaná inflácia) lat. ekon.
valorizácia (zvyšovanie hodnoty, ceny, mzdy a pod., zhodnotenie, zhodnocovanie) lat. ekon.
revalorizácia lat.
revalvácia (zvyšovanie hodnoty meny, jej parity voči zahraničným menám, zhodnotenie, zhodnocovanie peňazí) lat.
deflácia (zvyšovanie hodnoty peňažnej jednotky znižovaním množstva peňazí v obehu) lat. ekon.
boom (náhly vzostup, rast cien al. kurzov na burze, fáza rozvoja ekonomiky, oživenie) angl. ekon.
haussa
hausse /ós/ (rast, zvyšovanie cien tovarov al. kurzov cenných papierov, devíz a pod. na burze) franc. fin.
hypertenzia gréc. + lat.
hypertónia (z. krvného tlaku v pokoji) gréc. lek.
polyémia (chorobné z. množstva krvi) gréc. lek.
erytroblastóza (z. množstva nezrelých červených krviniek v krvi) gréc. lek.
tachyfémia
tachylália (zvyšovanie rýchlosti, zrýchlenie, zrýchľovanie súvislej reči do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.
- teploty pozri horúčka
- vkladu pozri oponovanie porovnaj zvyšovanie

zväčšenie

zväčšenie
-megália gréc. v zlož. sl.
maximalizácia (zväčšovanie, zvýšenie, zvyšovanie na najvyššie, krajné množstvo, mieru, hodnotu) lat.
amplifikácia (rozšírenie, zosilnenie) lat. kniž. a odb.
intenzifikácia (z. sily, stupňa sily, mohutnosti, zosilnenie) lat. kniž. a odb.
dilatácia (z. objemu telesa. rozšírenie, roztiahnutie) lat. tech.
progresia lat. kniž. al. odb.
progresivita
progresívnosť (rast, postup, vzostup, pokrok, vzrast, rozšírenie, vývoj) lat. kniž.
augmentácia (prírastok) lat. kniž. a odb.
iradiácia (zdanlivé z. rozmerov predmetu osvetleného proti temnému pozadiu) lat. fyz.
hyperplázia (z. orgánu spôsobené množením počtu buniek) gréc. biol. lek.
hypertrofia (z. orgánu spôsobené zväčšením jednotlivých buniek) gréc. lek.
tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.
pletora (z. objemu krvi, prekrvenie) gréc. lek.
hydroftalmus (z. očnej gule nahromadením kvapaliny) gréc. lek.
pachyglosia (z. jazyka) gréc. lek.
gynekomastia (z. prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.
pseudogynekomastia (z. oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek.
hepatomegália (chorobné z. pečene) gréc. lek.
nefromegália (z. obličky) gréc. lek.
struma (z. štítnej žľazy) lat. lek.
akromegália (chorobné z. okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.
elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.
sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek. porovnaj zväčšovanierozšírenie 1

rozvoj

rozvoj
prosperita (hosp. r., výnosnosť, úspech, rozkvet, vzostup, výnosné hospodárenie) lat.
progresia lat. kniž. al. odb.
progresivita
progresívnosť (postup, vzostup, pokrok, rast, vzrast, zväčšenie, šírenie, vývoj) lat. kniž.
erupcia lat. pren.
explózia lat. pren.
boom /búm/ (náhly výskyt javu vo veľkom množstve, prudký rozmach, výbuch) angl. publ. slang.
urbanizácia (r. mestského spôsobu života, sústreďovanie obyvateľstva, hosp. a kultúrneho života do veľkých miest na úkor vidieka) lat. odb.
-trofia (rast, vývoj) gréc. v zlož. sl.

vlas

vlas
tricho- gréc. v zlož. sl.
háro (vlasy) nem. slang.
ofina (vlasy na čele zastrihnuté dorovna) rom.
lokňa (na konci stočený prameň vlasov, vlna vo vlasoch) nem. hovor.
kotleta franc.
pajchle
pajšle (vlasy na spánku smerom k brade, pánska bokombrada) nem. subšt.
pajes (kotleta u Židov) hebr.
polytrichia (nadmerný rast vlasov) gréc. lek.
oligotrichia (vrodený nedostatočný rast vlasov) gréc. lek.
leukotrichia
leukotrichóza (biele vlasy) gréc. lek.
polióza (sivé, šedivé vlasy, šedivenie vlasov) gréc. lek.
ondulácia (chem., mechanicky, tepelne a pod. zvlnené vlasy) franc.
parochňa (umelé vlasy, náhrada prirodzených vlasov) tal.
tupé (malá parochňa alebo parochňa vyčesaná do výšky) franc.
alonž (mužská baroková porochňa s dlhými vlasmi) franc.
skalp (koža s vlasmi stiahnutá z hlavy porazeného nepriateľa, ako vojnová trofej) angl. porovnaj ochlpenie

látka

látka 1 (forma hmoty)
materiál lat.
substancia lat.
matéria (hmotná podstata) lat.
produkt (l. vzniknutá určitým pochodom) lat.
destilát (l. získaná destiláciou) lat. chem.
sekrét (l. vylučovaná žľazami, výlučok) lat. biol. porovnaj výlučok
enzým gréc. biochem.
ferment (bielkovinová l. urýchľujúca chem. reakcie v organizme) lat. chem.
steapsín (enzým podžalúdkovej žľazy štiepiaci tuky) gréc. biochem.
lipáza (enzým štiepiaci tuky) gréc. biochem.
pepsín (tráviaci enzým žalúdočnej šťavy) gréc. biochem.
hormón gréc. biol.
inkret (biol. aktívna l. pôsobiaca na fyziologické pochody v organizme) lat. biol.
somatotropín (rastový hormón vylučovaný predným lalokom hypofýzy) gréc. biol.
inzulín (bielkovinový hormón slinivky brušnej, kt. nedostatok spôsobuje cukovku) lat. biol. farm.
adrenalín
noradrenalín lat. biol.
epinefrín gréc.
suprarenín (hormón drene nadobličky) lat. lek.
testosterón lat. + gréc. biol.
androgén
androsterón (mužský, samčí pohlavný hormón) gréc. biol.
estrogén
estradiol
estrín
estriol
estrón gréc. biol.
progesterón (ženský, samičí pohlavný hormón) gréc. biochem.
fytohormón (prirodzená rastová l.) gréc. biol.
florigén (predpokladaný fytohormón vyvolávajúca kvitnutie rastlín) lat. bot.
vitamín (l. organického pôvodu nevyhnutná pre živý organizmus) lat. biol.
tiamín
aneurín (vitamín B₁ v droždí, pečeni atď.) gréc. chem.
pyridoxal
pyridoxamín
pyridoxín (vitamín B₆, tri formy) gréc. biochem.
fylochinón (vitamín K₁, l. zrážajúca krv nachádzajúca sa v kapuste, špenáte a pod.) gréc. + indián. biochem.
alkaloid (zásaditá dusíkatá organická l. prítomná v rastlinách, účinná na človeka a často používaná ako liečivo) arab. chem.
atropín (prudko jedovatý alkaloid v blene, ľuľkovci a durmane) gréc. chem.
chinín (alkaloid chinínovníkov používaný proti malárii) indián. chem.
opiát lat. + gréc.
morfín
morfium vl. m. chem.
kodeín gréc. farm.
papaverín (alkaloid zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. chem.
teín (alkaloid v listoch čaju, kávy, kakaových bôboch a pod.) čín. chem.
kofeín (alkaloid v semenách kávovníka, koly, v listoch čaju a pod.) arab. chem.
kokaín (alkaloid z listov tropického kra koky) indián. chem.
nikotín (jedovatý alkaloid v listoch tabaku) vl. m. chem.
strychnín (prudko jedovatý alkaloid v semenách používaný v lekárstve a poľnohospodárstve) gréc. chem.
novokaín (syntetický alkaloid používaný na miestne umŕtvenie, znecitlivenie) lat. + indián. farm. porovnaj droga
mediátor lat.
transmiter /tranz-/ (l. sprostredkúvajúce v organizme prenos vzruchu z konca nervového vlákna na ďalšiu nervovú bunku) lat. + angl. biochem.
flečer (l. na dočasnú výplň poškodeného zuba, vložka do zuba) vl. m. lek. slang.
droga (liečivá rastlinná al. živočíšna l. surovina na výrobu liečiv) franc. farm.
anabolikum (l. zvyšujúca tvorbu živej hmoty, najmä svalstva, kt. je v športe dopingom) gréc. farm. lek.
gáfor (prchavá organická aromatická l. používaná najmä v medicíne) orient.-nem. chem.
baktericíd
bakteriocíd gréc. + lat. chem.
germicíd (l. na ničenie, usmrcovanie baktérií) lat. chem.
virostatikum (l. schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat. lek. farm.
dezinficiencium (l. na odstraňovanie, ničenie choroboplodných zárodkov, mikróbov) franc. + lat. lek.
antibiotikum (l. vytváraná mokroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc. biol. lek. farm.
antigén (cudzorodá l. schopná vyvolať tvorbu protilátok) gréc. lek.
antidotum (l. s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat. lek. farm.
anestetikum (l. spôsobujúca znecitlivenie) gréc. lek. farm.
xenobiotikum (telu cudzia l., napr. liek, jed) gréc. lek.
kancerogén lat. + gréc.
karcinogén (l. vyvolávajúca al. urýchľujúca zhubné nádorové ochorenie, rakovinu) gréc. lek.
alergén (l. vyvolávajúca precitlivenú reakciu) gréc. lek.
vehikulum (l. uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat. farm.
injekcia (liečebná l. určená na vstreknutie do tela) lat. lek.
spermatocid (l. usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná ako prostriedok proti počatiu) gréc. + lat.
abortívum (l. vyvolávajúca potrat) lat. farm. lek.
feromón (l. vylučovaná živým organizmom a vyvolávajúca u iného jedinca toho istého druhu zmenu správania) lat. + gréc. biol.
antiperspirant (l. pôsobiaca proti poteniu, v kozmetike) gréc. + lat. odb.
chemikália (l. vyrobená chem. technologickým procesom) gréc. chem.
prekurzor (východisková l., z kt. chem. premenou vzniká výsledný produkt) lat. chem.
reaktant (východisková l. vstupujúca do pochodu, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.
intermediát (l. vznikajúca v priebehu premeny východiskovej látky na konečný produkt, medziprodukt) lat. chem.
iniciátor (l. na vyvolanie chem. reakcie) lat.
katalyzátor (l., kt. urýchľuje chem. reakcie a na konci reakcie sa obnoví) gréc. chem.
aktivátor (l. zvyšujúca účinnosť) lat. odb.
inhibítor (l. spomaľujúca, tlmiaca, zastavujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat. odb.
retardér (l. spomaľujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat.-franc. chem.
aditív
aditívum (l. pridávaná do výrobkov na zlepšenie al. úpravu ich vlastností, prísada) lat. odb.
fixatér lat.-franc.
fixátor (l. na znižovanie prchavosti al. zosilňovanie vône, voňavky, ustaľovač) lat.
reagencia
reagent
reagens (l. na zisťovanie iných látok, činidlo) lat. chem.
indikátor (l. ukazujúca stav al. zmenu sústavy, do kt. bola pridaná) lat. chem.
disperzia (nerovnorodá sústava obsahujúca aspoň dve látky, z kt. jedna je spojitá, napr. voda, a aspoň jedna je v nej rozptýlená, napr. latex) lat. fyz. chem.
koloid (viaczložková l., v kt. je rozptýlená iná l., častice od 5 do 1 000 nm) gréc. chem.
emulzia (koloidná sústava, kvapalina v kvapaline) lat.
latex (emulzia syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.
lyosól (koloidná sústava, pevná látka v kvapaline) gréc.
hydrosól (koloidná sústava, pevná látka vo vode) gréc.
aerosól (koloidná sústava, pevná látka al. kvapalina v plyne) gréc. odb.
suspenzia (sústava, v kt. sú rozptýlené jemné čiastočky tuhej látky v kvapaline) lat. fyz. chem.
gél (rôsolovitá l., v kt. je jedna zložka rozptýlená v druhej tak, že tvoria spojitú štruktúru) lat. chem.
emulgátor (l. uľahčujúca tvorbu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem.
adhezívum (l. zvyšujúca priľnavosť) lat. odb.
oxidant (l. schopná okysličovať inú látku, okysličovadlo) gréc. chem.
pyrofor (samozápalná l. horiaca samovoľne na vzduchu) gréc. chem.
odorant (ostro páchnuca l. pridávaná napr. do vykurovacích plynov) lat. chem.
saponát (syntetická l. používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sóda (biela prášková al. kusová l. používaná na zmäkčovanie vody; biela práškovitá l. používaná v potravinárstve na zníženie kyslosti žalúdočnej šťavy) arab.-lat.
stimulátor (l. povzbudzujúca rast rastlín, živočíchov) lat. biol.
lakrimátor (slzotvorná l.) lat. odb.
adamsit /-zi-/ (bojová chem. kryštalická l. s obsahom arzénu) vl. m. chem.
napalm (bojová zápalná rôsolovitá l. s obsahom benzínu) angl. skr. chem. voj.
soman (bojová nervová l. obsahujúca fosfor a fluór) um. chem. voj.
tabun (bojová chemická nervová jedovatá l.) um. chem.
yperit (bojová jedovatá chem. l. spôsobujúca pľuzgiere) vl. m. chem.
pajc (l. na zvýšenie trvanlivosti, dosiahnutie nepriepustnosti a pod., moridlo) nem. stolár. slang.
git (l. na spájanie al. vypĺňanie povrchových nerovností, tmel) nem. hovor.
kaučuk indián.-franc. tech.
elastomér (pružná l. z mliečnej šťavy tropických stromov al. umelá) gréc. chem.
ebonit (čierny tvrdý tuhý vulkanizovaný kaučuk) egypt.-gréc. chem.
guma (l. vyrobená vulkanizáciou kaučuku) egypt.-lat.
rezlit (tuhá guma na podošvy) lat.
polymér (makromolekulárna l.) gréc. chem.
plast (makromolekulárna l. spracovávaná teplom al. tlakom) gréc. chem.
polyvinylchlorid [PVC] (plastická l., polymér vinylchloridu) gréc. + lat.
igelit nem. vl. m.
novoplast (mäkčené ohybné nepremokavé PVC) lat. + gréc.
vinidur (plastická l., nemäkčený PVC) lat. tech.
novodur (tvrdý, nemäkčený PVC na výrobu rúrok) lat. chem.
epoxid (plastická l. používaná na výrobu lepidiel, tmelov, lakov a pod.) gréc. chem.
polyetylén (plastická l. používaná na výrobu obalových materiálov a pod.) gréc. chem.
polystyrén (bezfarebná tuhá plastická l. používaná na tepelné izolovanie) gréc. chem.
plexisklo (dokonale priehľadná bezfarebná plastická l., organické sklo) lat. + slov. tech.
polyester (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien a lakov) gréc. chem.
polyamid (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien) gréc. chem. porovnaj vlákno 1
neoprén (plastická l. podobná kaučuku) gréc. chem.
dupol (plastická l. na kabelky) ?
termoplast (plastická l. teplom mäknúca a chladom tuhnúca) gréc. chem.
teflon
teflón (plastická l. chem. a tepelne odolná používaná ako ochranný povlak na kuchynský riad a pod.) um. tech.
molitan (plastická penová l. používaná napr. v čalúnictve a ako izolačný materiál) um. chem.
tartan (plastická l. používaná na pokrývanie plochy šport. závodísk) vl. m.
celuloid (plastická pružná priehľadná, ľahko zápalná l. používaná aj v kinematografii) lat. + gréc.
dielektrikum gréc.
izolant (l. s vysokým merným odporom, elektricky nevodivé prostredie, nevodič) tal.-franc.
lubrikant (l. používaná na povrchovú úpravu sklených vláken a iných materiálov chrániaca pred vzájomným oterom) lat. tech.
komprimát (lisovaná l., napr. v tabletách) lat.
želatína (glejovitá l. živočíšneho pôvodu získaná vylúhovaním kostí a koží) franc. odb.
ambra arab.
vorvaňovina (voskovitá voňavá l. z čriev vorvaňa používaná vo voňavkárstve) rus. odb.
vazelína (l. na mazanie, prípravu mastí a pod. z minerálnych olejov) nem. + gréc.
laminát (vrstvovitá l. vzniknutá spojením niekoľkých vrstiev, vystužená živicami al. plastmi, vo forme dosiek al. tvarovaná) lat. tech.
papyrus (l. na písanie v staroveku vyrobená zo stonkov egypt. vodnej rastliny z čeľade šachorovitých) gréc.
celofán (priehľadná obalová fólia vyrábaná z celulózy) lat. + gréc. porovnaj plát
email (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.
glazúra franc.
glieda (sklovitá poleva, povlak) nem. hovor.
engoba (l. na keramike z jemne plavenej hliny na prekrytie pôvodnej farby črepu al. ako podklad na výzdobu, nesklovitý povrch keramiky, náčrepok) franc. ker.
lister (lesklá meňavá l. na skle al. fajanse) franc. sklár.
smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na kovovom podklade) germ.-tal.
exhalácia
exhalát (odpadová pevná, kvapalná a plynná l. vypúšťaná do ovzdušia, znečisťujúca ovzdušie, škodlivina) lat. tech.
polutant (l. znečisťujúca životné prostredie) lat. odb.
deterent (l. rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
éter (l. vypĺňajúca vesmírny priestor podľa starých predstáv) gréc.
fluidum (predpokladaná neviditeľná, nevážiteľná l. vyžarujúca energiu, nositeľka niektorých vlastností látok, najmä v 17.a 18. st.) lat.
imponderabilie
imponderabiliá (predpokladané nezvážiteľné látky slúžiace na vysvetlenie niektorých fyz. úkazov) lat.
flogistón (predpokladaná l. spôsobujúca horľavosť a unikajúca pri horení, 17. – 18. st.) gréc.
jedovatá l. pozri jed
náterová l. pozri farbivonáter porovnaj hmota 1hmota 2zmeszlúčeninaliek

vzostup

vzostup
konjunktúra
expanzia (obdobie rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku) lat. ekon.
prosperita (hosp. rozvoj, výnosnosť, úspech, rozkvet, výnosné hospodárenie) lat.
boom (náhly v., rast cien al. kurzov na burze, fáza rozvoja ekonomiky, oživenie) angl. ekon.
progresia lat. kniž. al. odb.
progresivita
progresívnosť (rast, postup, pokrok, vzrast, zväčšenie, šírenie, vývoj) lat. kniž.

náuka

náuka 1 (vedný odbor)
-lógia
-grafia
-nómia
-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.
disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.
pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.
systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.
synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.
metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.
metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.
heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo
litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.
ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.
šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.
biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.
taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.
botanika gréc.
fytobiológia gréc. zastar.
fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.
zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.
antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.
mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.
protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.
bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.
hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.
limnológia
limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.
fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.
karpológia
karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.
algológia lat. + gréc.
fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.
lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.
bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.
mykológia (n. o hubách) gréc. bot.
graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.
dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.
pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.
ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.
ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.
enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.
fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.
fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.
protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.
entomológia gréc.
insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.
myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.
apistika (n. o včelách) lat.
arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.
ichtyológia (n. o rybách) gréc.
ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.
batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.
malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.
herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.
ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.
ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.
oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.
ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.
mammaliológia lat. + gréc.
teriológia (n. o cicavcoch) gréc.
hipológia (n. o koňoch) gréc.
kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.
kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.
zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.
epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.
odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.
paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleobiológia
paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.
paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.
agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.
pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.
agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.
edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.
kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.
fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.
morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.
anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.
organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.
tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.
fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.
histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.
osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.
fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.
ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.
geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.
biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.
fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.
synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.
zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.
chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.
zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.
faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.
bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.
etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.
fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.
kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.
kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.
daktyloskopia
dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.
onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.
osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.
olfaktológia lat. + gréc. biol.
osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.
embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.
eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmácia
farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.
toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.
juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.
ergonómia
ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.
fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.
mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.
dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.
kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.
statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.
optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.
stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.
aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.
tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.
balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.
tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.
reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.
akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.
dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.
rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.
röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.
gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.
chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.
alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.
organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.
petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.
biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.
stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.
metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.
metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.
olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.
chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.
chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.
chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.
chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.
termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.
termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.
kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.
pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.
fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.
fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.
barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.
hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.
metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.
nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.
aeronautika gréc.
aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.
kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.
dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.
eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.
alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.
bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.
bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.
laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.
flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.
organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.
makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.
meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.
hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.
talasografia (n. o mori) gréc.
oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.
glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.
kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.
hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.
potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.
limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.
oceánológia (hydrológia morí) gréc.
hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.
glaciológia lat. + gréc.
kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.
speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.
kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronómia gréc.
uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.
kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.
planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.
geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.
geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.
orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.
geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.
petrológia gréc.
petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.
tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.
mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.
stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.
paleobiológia
paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.
litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.
montanistika (n. o baníctve) lat.
seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.
seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.
vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.
topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.
kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.
architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.
farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.
selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.
selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.
selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.
areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.
matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.
aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.
algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.
kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.
geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
goniometria gréc.
trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.
stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.
informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.
stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.
fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.
gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.
psychotronika
parapsychológia
ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.
ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.
arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.
prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.
logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.
ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.
demografia gréc.
populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.
stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.
psychológia (veda o duševných javoch) gréc.
sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.
politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.
filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
ontológia
metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.
gnozeológia
epistemológia
noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.
kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.
logika (veda o správnom myslení) gréc.
etika gréc. filoz.
morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.
aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.
deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.
estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.
fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.
eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.
nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.
axiológia
timológia
timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.
teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.
história
historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.
archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.
medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.
archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.
epigrafia
epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.
kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.
diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.
jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.
civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.
fikh (islamská práv. veda) arab.
ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.
makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.
mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.
ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.
ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.
štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.
etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.
etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.
folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.
lingvistika lat.
filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.
paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.
metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.
filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.
exegetika
exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.
textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.
poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.
genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.
štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.
tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.
komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.
lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.
gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.
semiotika
semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.
sémantika
semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.
syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.
pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.
grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.
fonemika
fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.
vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.
morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.
onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.
terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.
onomastika
onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.
ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.
etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.
neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.
morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.
frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.
idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.
peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.
štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.
lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.
fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.
ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.
ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.
eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.
rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.
bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.
stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.
verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.
prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.
metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.
strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.
epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.
grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.
grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.
papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.
archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.
translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.
rétorika
rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.
veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavistika (slovan. národov) lat.
slovakistika (Slovenska) lat.
bohemistika (čes. krajín) lat.
polonistika (Poľska) lat.
slovenistika (Slovinska) lat.
sorabistika (lužických Srbov) lat.
balkanistika vl. m.
balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharistika (Bulharska) vl. m.
albanistika (Albánska) vl. m.
baltistika (baltských národov) vl. m.
lituanistika (Litvy) vl. m.
rusistika (Ruska) vl. m.
hungaristika (Maďarska) lat.
ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordistika (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavistika (škandinávskych národov) lat.
nederlandistika (Holandska) hol.
romanistika (románskych národov) lat.
italistika (Talianska) vl. m.
hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
portugalistika
lusistika (Portugalska) vl. m. lat.
anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabistika (arab. národov) vl. m.
egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanistika (národov Afriky) vl. m.
orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.
semitológia vl. m. + gréc.
semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológia (Číny) lat. + gréc.
japonistika (Japonska) vl. m.
byzantológia (Byzancie) vl. m.
ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.
ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.
ornamentalistika
ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.
urbanizmus lat.
urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.
ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.
ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.
muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.
melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.
kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.
harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.
organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.
semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.
kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.
teatrológia (div. veda) gréc.
filmológia (veda o filme) angl. + gréc.
heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.
vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.
notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.
filatelia gréc.-franc.
timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.
faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.
sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.
gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.
kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.
pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.
antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.
andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.
geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.
didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.
surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.
oftalmopédia
optopédia gréc.
tyflopédia
tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.
tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.
pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.
juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.
etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.
defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.
somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.
docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.
kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.
odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.
mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.
viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.
penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.
mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.
religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.
teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.
ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.
teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.
apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.
pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.
dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.
teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.
pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.
christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.
soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.
mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.
angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.
hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.
eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.
liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.
heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.
eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.
homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.
poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)
katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.
patristika lat. cirk.
patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.
astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

rast

rast 3 (vzrast, postava)
gigantizmus
makrosómia (nadmerný r. človeka ako dôsledok hormonálnej poruchy) gréc. lek.
nanizmus
nanosomia
mikrosómia (neúmerne malý, trpasličí r. človeka, zakrpatenosť ako dôsledok hormonálnej poruchy) gréc. lek.
malformácia (vrodená vývojová úchylka tvaru, zlý, znetvorený vzrast) lat. genet. lek.; porovnaj postava 1znetvorenie
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 31. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.