dôstojný

dôstojný 1 (vážny, vznešený)

seriózny (vážny, spoľahlivý, zodpovedný) lat.

majestátny (vznešený, velebný) lat. kniž.

noblesný franc.

nóbl (vznešený, jemný, vyberaný, panský, urodzený) franc. hovor.

impozantný (pôsobivý, pôsobiaci mohutným, vznešeným dojmom, veľkolepý, úchvatný) franc.

patriarchálny (vznešený, velebný, najmä starecky) gréc.

olympský (vznešený, velebný, bohorovný) vl. m. kniž.

profesorský (vznešený, vážny) lat. pren.

magnifikus lat.

pontifikálny (vznešený, velebný) lat. pren. kniž.

ali (vznešený, o osobe) arab. porovnaj úctyhodný

učiteľský

kantorský lat.-čes.

profesorský (u., na strednej škole) lat.

vznešený 1 (vzbudzujúci obdiv a úctu, velebný)

majestátny (velebný, dôstojný) lat. kniž.

impozantný (pôsobivý, pôsobiaci mohutným, vznešeným dojmom, veľkolepý, úchvatný) franc.

noblesný franc.

nóbl (jemný, vyberaný, panský, urodzený) franc. hovor.

magnifikus lat.

pontifikálny (velebný) lat. pren. kniž.

profesorský (dôstojný, vážny) lat. pren.

patriarchálny (dôstojný, velebný, najmä starecky) gréc.

olympský (velebný, bohorovný) vl. m. kniž.

ali (v., o osobe) arab. porovnaj úctyhodný