prisvedčiť

afirmovať (dokázať, potvrdiť, uistiť, ubezpečiť, prisvedčiť) lat. kniž. a odb.

potvrdiť

potvrdiť 3 (prisvedčiť)

afirmovať (dokázať, uistiť, ubezpečiť, prisvedčiť) lat. kniž. a odb.

dokumentovať (doložiť, potvrdiť, preukázať, osvedčiť) lat.

afirmovať (potvrdiť, uistiť, ubezpečiť, prisvedčiť) lat. kniž. a odb.

legitimovať sa (preukázať svoju totožnosť al. oprávnenie predložením preukazu, preukázať sa) lat.

quod erat demonstrandum (čo sa malo dokázať) lat. kniž. a mat.

afirmovať (dokázať, dokazovať, tvrdiť, potvrdiť, uistiť, uisťovať, prisvedčiť, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

afirmovať (dokázať, dokazovať, potvrdiť, tvrdiť, ubezpečiť, ubezpečovať, prisvedčiť, prisviedčať) lat. kniž. a odb.