oprávnený

oprávnený 1 (kt. má oprávnenie)

kompetentný (majúci právomoc, oprávnenie rozhodovať, povolaný, príslušný) lat.

legálny lat.

legitímny (zákonný, zákonom dovolený, právoplatný) lat. práv.

autorizovaný (úradne schválený, povolený, poverený) lat.

štatutárny (o. konať v mene organizácie na základe organizačného poriadku, stanov) lat. š. zástupca

koncesovaný (úradne povolený) lat. admin.

právoplatný

legálny lat.

legitímny (zákonný, oprávnený, zákonom dovolený) lat. práv.

validný (platný) lat. práv. v. právny úkon

platný 1 (záväzný)

legálny lat.

legitímny (právoplatný, oprávnený, zákonom dovolený, zákonný) lat. práv.

validný (právoplatný) lat. práv. v. právny úkon

legálny lat.

legitímny (zákonom d., zákonný, právoplatný, oprávnený) lat. práv. porovnaj povolený

legitímny lat. práv.

legálny (právoplatný, oprávnený, zákonom dovolený) lat.