Výsledky vyhľadávania

erb

erb pozri znak 3

znak

znak 3 (predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu)
symbol gréc.
signum lať. kniž. zastar.
emblém (z. príslušnosti k určitému celku, odznak) gréc.
erb nem.
címer (z. hodnosti, moci, práv osôb, rodov, miest a pod., v podobe stredovekého štítu) franc.-maď.? hist.
arma (z. zemana, erb priznaný kráľom) lat. hist.
palcát (znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, richtárske právo, žila hist.; z. veliteľa) lat. hist.
bulava (veliteľský palcát kozáckeho hajtmana) turk.-rus.
tarč (jazdecký erb, 14. – 15. st.) arab. hist.
berla (z. biskupskej hodnosti al. kráľovskej moci, hore ohnutá štylizovaná pastierska palica, žezlo) lat.
sceptrum /ske-/ (veliteľská, panovnícka berla) gréc.-lat.
dištinkcia (z. hodnosti) lat.
bunčuk (voj. z. kozáckych atamanov) tur.
kokarda (odznak, ozdoba, čepiec, stužka, štítok v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc.
sandžak (odznak tur. vojska v podobe kopije s konským chvostom) tur. hist.
tug (odznak veliteľskej hodnosti v tur. vojsku v podobe konského chvosta) tur. hist.
tyrsus /-zus/ (dlhšia drevená palica s viničom, brečtanom a píniovou šiškou ako symbol boha Dionýza) gréc.
totem (kmeňový z. primitívnych národov al. náboženstiev, symbol predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
kalid (osobný totem považovaný za pradedka, Mikronézia) polynéz.
šerpa (z. hodnosti v podobe širšieho pruhu tkaniny upevnenej šikmo cez prsia) franc.-nem.
pálium (z. patriarchov a arcibiskupov, biely vlnený pruh so šiestimi čiernymi krížikmi nosený cez plecia a vybiehajúci vpredu i vzadu) lat. cirk.
acimaki (biela stuha ako symbol jap. intelektuálov) jap.
insígnie (znaky moci al. hodnosti) lat.
pontifikálie (insígnie biskupa) lat. cirk.
fénix (bájny staroegypt. vták, kt. sa po 500 rokoch sám spáli a vyletí z popola znova omladený, symbol znovuzrodenia, obrodenia, nesmrteľnosti) gréc.
Pegas (z. básnického umenia) vl. m. kniž.
amor vl. m.
kupido lat.
eros (z. lásky) gréc.
Ápis
Hapi (z. plodnosti, posvätný čierny býk v starom Egypte)
venuša (praveká kultová socha ako symbol ženstva a plodnosti) vl. m. archeol.
moloch (z. krutosti, nenásytnosti, zbytočnosti, toho, čo ničí človeka) vl. m. kniž.
hydra (z. obludnosti) gréc. pren.
atribút (predmet určujúci zobrazenú osobu, napr. bájnu postavu al. svätca) lat. výtv.
mandala (magický kruh, budhistický symbol) ind. náb.

odznak

odznak
symbol (predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu) gréc.
signum (o. rím. légie hist.; predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu kniž. zastar.) lat.
erb nem.
címer (znak hodnosti, moci, práv osôb, rodov, miest a pod. v podobe stredovekého štítu) franc.-maď.? hist.
emblém (znak príslušnosti k určitému celku) gréc.
dištinkcia (znak hodnosti) lat.
sandžak (o. tur. vojska v podobe kopije s konským chvostom) tur. hist.
tug (o. veliteľskej hodnosti v tur. vojsku v podobe konského chvosta) tur. hist.
kokarda (ozdoba, čepiec, stužka, štítok v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc. porovnaj znak 3

štít

štít 1 (súčasť výzbroje)
egida (š. bohyne Atény) gréc.
aigis (š. boha Dia s hlavou Medúzy) gréc.
pelta (malý plochý š. v starom Grécku) gréc. hist.
pavéza (stredoveký veľký obdĺžnikovitý š. nadol sa zužujúci, niekedy hore so špicom) tal. hist.
tarč (jazdecký š., 14. – 15. st.) arab. hist.
kalkan (okrúhly orient. š. z prútov s kovovou puklicou uprostred) arab. perz.
cuba (jap. mečový š.) jap.
erb nem.
címer (znak hodnosti, moci, práv osôb, rodov, miest a pod. v podobe stredovekého štítu) franc.-maď.? hist.

mešťan

mešťan
citoyen /sitoajen/ (občan mesta) lat.-franc.
patricij (bohatý, majetný m.) lat. hist.
erbovník (m. s právom užívať erb, kt. nebol povýšený do šľachtického stavu, držiteľ erbu) nem. porovnaj meštiak 1

držiteľ

držiteľ
posesor (d. veci ovládajúci vec a zaobchádzajúci s vecou ako so svojou) lat. práv.
detentor (d. veci, kt. nemá vôľu mať ju ako svoju vlastnú a zaobchádza s ňou ako s cudzou) lat.
vazal kelt.-franc.
lénnik nem. hist.
man (d. majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.
hegemón (d. moci, vedúci, rozhodujúci, vládnuci činiteľ) gréc. kniž.
erbovník (d. erbu, mešťan s právom užívať erb, kt. nebol povýšený do šľachtického stavu) nem. porovnaj majiteľ