dokázaný

verifikovaný (overený čo do správnosti, pravosti, pravdivosti) lat.

pozitívny (skutočný, pravdivý, istý, overený) lat.

apodiktický (bezpodmienečne platný, nepochybný, istý, nezvratný) gréc. kniž. a odb.

pravdivý

pozitívny (dokázaný, skutočný, istý, overený) lat.

verifikovaný (dokázaný, overený čo do správnosti, pravosti, pravdivosti) lat. porovnaj skutočný 1

apodiktický (bezpodmienečne platný, nepochybný, nezvratný) gréc. kniž. a odb.

verifikovaný (dokázaný, overený čo do správnosti, pravosti, pravdivosti) lat.

pozitívny (dokázaný, skutočný, pravdivý, overený) lat.

garantovaný franc.

tutový román. hovor.

betónový (zaručený) franc. hovor. expr.

taký i., ten i., to. i. pozri rovnaký

skutočný 1 (naozaj jestvujúci)

reálny lat.

efektívny lat. kniž.

konkrétny (vnímateľný zmyslami, hmatateľný, hmotný, vecný) lat.

faktický lat.

praktický (naozajstný, vecný) gréc. hovor.

faktografický (vecný, bez hodnotenia a skúmania vzťahov) lat. + gréc.

objektívny (jestvujúci nezávisle od ľudského vedomia, zhodný so skutočnosťou, vecný, predmetný) lat.

pozitívny (dokázaný, pravdivý, istý, overený) lat.

palpabilný (hmatateľný, zrejmý) lat. lek. porovnaj hmotný

verifikovaný (dokázaný čo do správnosti, pravosti, pravdivosti) lat.