Výsledky vyhľadávania

usmrcovať

usmrcovať pozri zabíjaťtrestať

zabíjať

mordovať (vraždiť) nem. hovor. expr.

likvidovať (usmrcovať, zneškodňovať) lat.

lynčovať (nezákonne z., svojvoľne usmrcovať údajného páchateľa anonymným davom bez riadneho súdu) vl. m.

kántriť (hubiť) lat. expr.

masakrovať (hromadne z., vraždiť) franc.

decimovať (ničiť, popravovať, hubiť, vyhladzovať, pustošiť) lat.

krágľovať (vraždiť, odstraňovať, nivočiť, ničiť nepriateľov, najmä polit.) nem. pejor. subšt.

košérovať

šachtovať (z. zvieratá podľa žid. rituálnych pravidiel) hebr.

sterilizovať (usmrcovať, zbavovať choroboplodných zárodkov a mikroorganizmov) lat. lek.

ničiť

ničiť 2 (zabíjať, hubiť, zneškodňovať)

masakrovať (zabíjať, hromadne vraždiť) franc.

kántriť (zabíjať, hubiť) lat. expr.

lynčovať (zabíjať, nezákonne, svojvoľne usmrcovať údajného páchateľa anonymným davom bez riadneho súdu) vl. m.

likvidovať (zabíjať, usmrcovať, zneškodňovať) lat.

decimovať (zabíjať, popravovať, hubiť, vyhladzovať, pustošiť) lat.

mordovať (zabíjať, vraždiť) nem. hovor. expr.

krágľovať (zabíjať, vraždiť, odstraňovať, nivočiť nepriateľov, najmä polit.) nem. pejor. subšt.

sterilizovať (usmrcovať, zbavovať choroboplodných zárodkov a mikroorganizmov) lat. lek.

dezinfikovať (odstraňovať infekciu, choroboplodné zárodky, chem. al. fyz. prostriedkami) franc. + lat. lek.

deratizovať (odstraňovať, hubiť škodlivé hlodavce, najmä potkany, myši) franc.

dekontaminovať (odstraňovať škodlivé látky, mikróby, zamorenie z prostredia al. organizmu, odmorovať) lat. lek.

zneškodňovať

likvidovať (odstraňovať, rušiť, ničiť; zabíjať, usmrcovať) lat.

paralyzovať (potláčať, ochromovať, oslabovať, znemožňovať, zamedzovať) gréc. publ. p. vplyv, činnosť

neutralizovať (rušiť účinok, pôsobenie, vyrovnávať účinok) lat. porovnaj ničiť 2

hubiť

deratizovať (odstrániť, odstraňovať, ničiť škodlivé hlodavce, potkany, myši) franc.

sterilizovať (ničiť, usmrtiť, usmrcovať, zbaviť, zbavovať choroboplodných zárodkov a mikroorganizmov) lat. lek. porovnaj zabíjať

schopnosť

potencialita

potenciálnosť lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.

energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2

vitalita

vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.

produktivita

produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.

kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.

sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.

intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum

kvalifikácia

kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.

kompetencia

kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.

disponovanosť (s. niečo konať) lat.

dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.

talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.

majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.

charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.

fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.

fantázia gréc.

imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.

hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.

elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.

fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.

eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.

perceptibilita

perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.

senzibilita

senzitivita

senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.

sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1

empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.

asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.

zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.

reaktibilita lat. biol.

reaktivita

reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.

kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.

plasticita

plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.

elasticita

elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.

adaptabilita

adaptabilnosť lat. kniž. a odb.

adaptívnosť

adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.

flexibilita

flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.

autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť

rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.

imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.

aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.

mobilita

mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.

motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.

hypomobilita

hypomotilita gréc. + lat. lek.

hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.

hypermobilita

hypermotilita gréc. + lat. lek.

hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.

trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.

vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.

monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie

ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)

stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.

mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.

proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.

lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.

telekinéza

psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.

telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.

telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

divinácia (veštecká s.) lat. kniž.

serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.

eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.

magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.

fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.

interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.

fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.

natalita lat. zool.

nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.

solvencia

solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

likvidita

likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.

ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.

excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.

autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.

regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.

navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.

endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.

homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.

ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.

fototrofia

fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.

mutabilita

mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.

modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.

organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.

toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.

patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.

invazivita

inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.

solubilita

solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.

afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.

valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.

rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.

dimorfizmus

dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.

trimorfizmus

trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.

hygroskopia

hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.

oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.

monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.

xeromorfizmus

xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.

autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.

brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

zbavovať

deprivovať (odstraňovať) lat.

dezorientovať (mýliť, pliesť, miasť, z. orientácie) franc. + lat.

degradovať (z. hodnoty, postavenia, znehodnocovať) lat.

deklasovať (spoločensky znevažovať, znehodnocovať, znižovať, ponižovať) franc.

diskreditovať (z., oberať, pripravovať o dôveru, vážnosť, úctu, česť, znevažovať) franc.

dehumanizovať (z. ľudského rozmeru, práv, vlastností, odľudšťovať) lat.

denaturalizovať (vzdávať sa štátneho občianstva, prepúšťať zo štátneho zväzku) lat. práv.

diskvalifikovať (z. spôsobilosti, schopnosti, vyhlasovať za nespôsobilého, neschopného) lat.

inaktivovať (z. účinnosti) lat. odb.

dehydrovať (z. vody, odvodňovať, odstraňovať vodu z látok) lat. + gréc.

detašovať (čistiť, z. škvŕn, odstraňovať škvrny) franc. d. tkaninu

anestézovať (miestne al. celkovo z. citlivosti, znecitlivovať) gréc. lek.

hypnotizovať (upútavať, omamovať, opantávať, podmaňovať, z. vedomia) gréc.

sterilizovať (z. plodnosti, umelo vyvolávať neplodnosť genet.; usmrcovať, z. choroboplodných zárodkov a mikroorganizmov lek.) lat. porovnaj vylučovať 1

trestať

štrôfať nem. hovor. zastar.

penalizovať (predpisovať, ukladať pokutu za nedodržanie zmluvy) lat. práv. ekon.

sankcionovať (t., postihovať za porušenie zákona, zmluvy a pod.) lat.

derešovať (t. bitím na lavici) maď. hist.

lynčovať (nezákonne, svojvoľne trestať údajného páchateľa anonymným davom bez riadneho súdu, najmä ho usmrcovať) vl. m.

diskvalifikovať (vylučovať, vyraďovať zo šport. súťaže) lat. šport.

dištancovať (zastavovať šport. činnosť ako trest za priestupok) lat. hovor.

exkomunikovať (vylučovať z cirkvi) lat. cirk.