Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
matka
matka
1
(žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu)
matro-
lat. v zlož. sl.
metr-
metro-
gréc.
v zlož. sl.
aňucika
maď. hovor.
mamá
(m. v honosnom prostredí)
franc.
zastar. hovor.
valida
(m. tur. sultána)
tur. zastar.
alma parens
(rodná m.)
lat.
tanečnica
tanečnica
baletka
(t. baletu)
tal.
balerína
(baletná t., najmä sólová)
tal.
primabalerína
(prvá t.)
tal.
bajadéra
(orient., ind. t.)
port.
alma
(ind. t.)
ind.
almea
(orient. t. a speváčka)
arab.
gejša
(t., speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch)
jap.
girl
/görl/
(zborová t. vo filme, divadle a pod., najmä v USA)
angl.
topleska
(t. s obnaženými prsiami)
angl.
porovnaj
tanečník
matka
matka
3
(k čomu má človek vzťah ako k matke)
alma mater
/mát-/
(m. živiteľka, t. j. vysoká škola, univerzita)
tal.
kniž.
mater natura
(m. príroda)
lat. kniž.
škola
škola
1
(vzdelávacia a výchovná inštitúcia, jej budova)
inštitút
(ústav, najmä vedecký al. vzdelávací; vysoká š. v minulosti hist.)
lat.
hist.
akadémia
(vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ústav; vyššia stredná odborná š.; aténska filoz. š. založená Platónom hist.)
gréc.
ovoda
(materská š.)
maď.
zastar.
gymnázium
gréc.
gymko
gympel
gympeľ
(výberová stredná š. pripravujúca na vysokoškolské štúdium)
gréc.
slang.
reálka
(sedemročná stredná š. zameraná na matematiku, prírodné a technické odbory, v minulosti)
lat.
lýceum
(výberová stredná š. poskytujúca všeobecné vzdelanie; Aristotelova filoz. š. hist.)
lat. + gréc.
konzervatórium
(vyššia stredná odborná, hud., tan. al. dram. š.)
lat.
univerzita
(vysoká š. na spoločenské, matematické, prírodné a tech. vedy, najstarší typ)
lat.
technika
(technická vysoká š.)
gréc.
polytechnika
(technika v niektorých krajinách al. v minulosti)
gréc.
pedagógium
(učiteľský ústav pre vzdelávanie učiteľov)
gréc.-lat.
zastar.
fakulta
(časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom)
lat.
penzionát
(ústav pre výchovu dievčenskej mládeže poskytujúci im aj ubytovanie a stravu)
franc.
alma mater
/mát-/
(vysoká š., univerzita, <i>matka živiteľka</i>)
lat.
kniž.
preparandia
(učiteľský ústav, pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku)
lat.
zastar.
polgárka
(bývalá meštianska š.)
maď.
hovor.
elementárka
(bývalá ľudová š. pre základné vzdelanie)
lat.
zastar.
trívium
triviálka
(stará základná š. s troma vyučovacími predmetmi, čítanie, písanie, počítanie)
lat.
hist.
normálka
(ľudová š. v Rakúsko-Uhorsku)
lat.
zastar.
kadetka
(dôstojnícka š.)
franc.
hovor. zastar.
technikum
(stredná odborná š. v bývalom ZSSR)
rus.
public school
/publik skúl/
(výberová chlapčenská internátna stredná š. vo Veľkej Británii)
angl.
grammar school
/gremer skúl/
(sedemročná stredná všeobecnovzdelávacia š. vo Veľkej Británii)
angl.
high school
/hajskúl/
(vyššia š. v USA, po 6. ročníku základnej školy)
angl.
college
/kolidž/
lat.-angl.
kolégium
(vysoká š. v USA, stredná al. vysoká š. vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie)
lat.
kampus
(pozemok a budovy väčšej školy)
angl.
teológia
(bohoslovecká š.)
gréc.
seminár
(ústav pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných)
lat.
alumnát
(ústav pre výchovu evanjelického kňazského dorastu)
lat.
ješiva
(žid. rabínska vysoká š.)
hebr.
mekteba
(islamská chlapčenská základná š.)
arab.
madrasa
(islamská stredná al. vysoká š.)
arab.
medresa
(islamská vysoká š. pre bohoslovcov a právnikov)
arab.
Bauhaus
(archit. a umeleckopiemyslová š. v Nemecku, 1919 – 1933)
nem.
archit.
gymnasion
gymnázion
(ústav pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku)
gréc.
hist.