schvaľovať

schvaľovať pozri schváliť

potvrdzovať

potvrdzovať 2 (uznávať, schvaľovať za platné)

sankcionovať (schvaľovať zákon, zmluvu, rozhodnutie a pod.) lat. kniž.

atestovať (písomne p., osvedčovať, napr. vlastnosti výrobku, dosiahnutie kvalifikácie) lat.

certifikovať (písomne osvedčovať určité skutočnosti) lat. obch.

kvitovať (p. príjem, napr. platbu dlhu) lat. admin.

konfirmovať (písomne p. objednávku al. príkaz) lat. obch.

legalizovať (úradne p. správnosť odpisu, pravosť podpisu, overovať) lat.

autentizovať (overovať pôvodnosť, pravosť, hodnovernosť, zhodnoverniť) gréc. kniž.

vidovať (overovať po prezretí podpisom, značkou, poznámkou) lat. kniž.

vidimovať (overovať opis listiny a potvrdiť zhodu s prvopisom) lat. práv. admin.

revidovať (skúmať, preverovať, overovať, zisťovať správnosť aj s cieľom zmeny, úpravy) lat.

aprobovať (s. spis, plán a pod.) lat. kniž.

aklamovať (bez hlasovania, hromadne a verejne s. rozhodnutie, uznesenie) lat.

autorizovať (úradne s., povoliť, povoľovať, oprávniť, oprávňovať, poveriť, poverovať) lat.

sankcionovať (s., potvrdiť, potvrdzovať zákon, zmluvu, rozhodnutie a pod.) lat. kniž.

kolaudovať (s. dokončenú stavbu, povoliť, povoľovať jej užívanie) lat. odb.

homologizovať (s. prípustnosť použitia, spôsobilosti tech. zariadenia na základe príslušného konania) gréc. odb.

ratifikovať (s. podpísanú medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) lat. medz. práv.

approbatur (schvaľuje sa, uznáva sa) lat. kniž. cirk. práv.

placet (schvaľuje sa) lat. kniž. porovnaj súhlasiť 1

autorizovať (úradne p., oprávňovať, schvaľovať, poverovať) lat.

kolaudovať (p. užívanie dokončenej stavby) lat. odb.

tolerovať (dovoľovať, znášať, pripúšťať, trpieť názory, konanie iných) lat.

koncesovať (úradne p., oprávňovať) lat. admin. porovnaj schváliť

akreditovať (p. vykonávaním činnosti, napr. diplomatickým zastupovaním, zastupovaním novín) lat. odb.

nominovať (menovať, určovať) lat.

delegovať (určovať a vysielať zmocneného zástupcu, delegáta, splnomocňovať, zmocňovať, poverovať) lat.

dezignovať (p. funkciou, určovať, označovať, vyberať, navrhovať niekoho do funkcie) lat.

autorizovať (úradne p., povoľovať, oprávňovať, schvaľovať) lat.

ordinovať (poverovať duchovnou službou v evanjelickej cirkvi, uvádzať do duchovného úradu) lat. cirk.

legitimovať (o. na úkony al. nároky) lat.

autorizovať (úradne o., povoliť, povoľovať, schváliť, schvaľovať, poveriť, poverovať) lat. porovnaj povoliť