Výsledky vyhľadávania

rozlíšenie

rozlíšenie
diferenciácia (odlíšenie, rozoznanie, rozpoznanie, rozrôznenie) lat.
individualizácia (odlíšenie) lat.
disimilácia (odlíšenie, rozrôznenie, rozloženie) lat.
diskriminácia (neoprávnené, zámerné r., obmedzenie, odňatie, nepriznanie práv al. výhod, neuznávanie rovnosti, znevýhodnenie) lat. práv. ekon.; porovnaj zistenierozlišovanie

znamienko

znamienko
interpunkcia
interpunkčné z. (rozdeľovacie z., sústava rozdeľovacích znamienok) lat. lingv.
diakritika
diakritické z. (z. na rozlíšenie platnosti toho istého písmena, bodka, dĺžeň, mäkčeň a pod.) gréc.
punkt (bodka) lat.
semikolón (bodkočiarka) lat. + gréc.
koma (čiarka) gréc.-lat.
akcent (znamienko na rozlíšenie prízvuku, dôrazu apod.) lat.
tréma (dve bodky nad písmenom označujúce vo francúzštine oddelenú výslovnosť, v ruštine zmenu výslovnosti) gréc. lingv.
tilda (vlnovka nad písmenom, napr. nad n v španielčine; znak v tvare vlnovky nahradzujúci opakovanie hesla v slovníkoch polygr.) špan.
gravis (z. označujúce rôznu funkciu, napr. ć vo francúzštine) lat. lingv.
cédille /sédij/ (háčik pod písmenom ç vo francúzštine na označenie výslovnosti s) franc.
apostrof (z. označujúce vypustenie hlásky) gréc. lingv.
parentéza (znak vo vete oddeľujúci slovo al. vetu vloženú do inej vety, vsuvku, pomlčka, zátvorka) gréc. lingv.
divis lat. typ.
tiré
tiret (z. na delenie al. spájanie slov, rozdeľovník, spojovník) franc.
paragraf (z. pre odsek v zákonoch, odb. spisoch) gréc.
sigel
sigla (ustálená značka al. skratka pre určité slovo, napr. §, %, D) lat.-nem. zastar.
ampersand (značka pre zavináč, @, al.) angl. výp. tech.
titla (grafické označenie skratky, napr. nad písmenami, v gréc. a staroslovan. rukopisoch) špan.
asterisk (znak v podobe hviezdičky) gréc. knih.
virguľa (z. v podobe háčika pri skontrolovanom údaji) lat. účt. zastar.
fajka
fajfka (z. označujúce hotovú, vybavenú položku, kvačka) nem. admin. slang.
plus (z. sčítania; z. kladnej veličiny) lat. mat. fyz.
mínus (z. odčítania; z. zápornej veličiny) lat. mat. fyz.
pasignatúra (hárková značka v tvare hviezdičky a čísla v ľavom dolnom rohu na tretej strane každej knižnej zložky) lat. polygr.
deleatur (korektúrne z. označujúce vypustenie písmena al. časti textu pri oprave, korektúre) lat. typ.
vertatur /-tá-/ (korektúrne z. označujúce obrátene al. naprieč ležiace písmeno al. slovo) lat.
fermáta (z. notového písma označujúce predĺženie tónu al. pomlčky, koruna, korunka) tal. hud.
akcidentála (z. pre zvýšenie al. zníženie tónu) lat. hud.
névus lat. lek.
spilóm
spilus (materské z., škvrna, vrodená vývojová porucha kože prejavujúca sa ložiskami inej farby) gréc. lek. porovnaj znak 4

oddelenie

oddelenie 2 (rozloženie na časti, osamostatnenie)
izolácia (osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie) tal.-franc.
separácia (odlúčenie) lat.
segregácia (odlúčenie; o. nebelošského obyvateľstva najmä v JAR polit.) lat. kniž. a odb.
apartheid /-teji-/ (rasové o., odlúčenosť černochov v JAR) lat.-hol. polit.
karanténa (obmedzenie voľného pohybu ľudí podozrivých z nákazy počas inkubácie, odlúčenie, o. od ostatného sveta) franc.
diverzifikácia (rozčlenenie, rozrôznenie, rozlíšenie) lat. publ.
disjunkcia (odlúčenie, rozlúčenie, rozluka, rozčlenenie) lat.
secesia (odlúčenie, odštiepenie od celku) lat. kniž.
sejunkcia (rozdelenie) lat. odb.
distrakcia (rozčlenenie) lat. kniž.
disociácia (rozklad na zložky, rozpojenie, rozštiepenie) lat. odb.
detašovanie (vyčlenenie) franc.
delimitácia (určenie, rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vytýčenie hranice, úloh, právomocí, odčlenenie) lat.
dekapitácia (o. hlavy od trupu, sťatie) lat. kniž. porovnaj rozdelenie

rozčlenenie

rozčlenenie
dezintegrácia (strata, zbavenie jednoty, rozklad, rozpad) franc. + lat.
stratifikácia (členenie, rozvrstvenie, vrstvenie) lat. kniž. a odb.
diverzifikácia (oddelenie, rozrôznenie, rozlíšenie) lat. publ.
disjunkcia (oddelenie, odlúčenie, rozlúčenie, rozluka) lat.
distrakcia (oddelenie) lat. kniž. porovnaj oddelenie 2

rozlišovací

rozlišovací
dištinktívny lat.
diferenciačný
diferenciálny (rozlišujúci) lat.
diskriminačný (neoprávnene, zámerne r.) lat.
diakritický (r., napr. znamienka nad písmenami na rozlíšenie) gréc.
ordinálny (rozlišujúci medzi predchádzajúcim a nasledujúcim prvkom len v zmysle lepší-horší al. väčší-menší) lat. odb. o. škála
kardinálny (rozlišujúci medzi predchádzajúcim a nasledujúcim prvkom s použitím konkrétne definovaných rozdielov) lat. odb. k. škála

dĺžeň

dĺžeň
diakritika
diakritické znamienko (znamienko na rozlíšenie platnosti toho istého písmena, d., bodka, mäkčeň a pod.) gréc.

bodka

bodka
diakritika
diakritické znamienko (znamienko na rozlíšenie platnosti toho istého písmena, b., dĺžeň, mäkčeň a pod.) gréc.
punkt (bodka ako diakritické znamienko) lat.
tréma (dve b. nad písmenom označujúce vo francúzštine oddelenú výslovnosť a v ruštine zmenu výslovnosti) gréc. lingv.
interpunkcia
interpunkčné znamienko (rozdeľovacie znamienko, sústava rozdeľovacích znamienok) lat. lingv.
punkt (b. ako interpunkčné zamienko) lat.
punctum! (dohovoril som, dosť!) lat. kniž.

mäkčeň

mäkčeň
diakritika
diakritické znamienko (znamienko na rozlíšenie platnosti toho istého písmena, bodka, dĺžeň, m. a pod.) gréc.

háčik

háčik
diakritika
diakritické znamienko (znamienko na rozlíšenie platnosti toho istého písmena, bodka, dĺžeň, mäkčeň a pod.) gréc.
cédille /sédij/ (h. pod písmenom ç vo francúzštine na označenie výslovnosti s) franc.
virguľa (znamienko v podobe háčika pri skontrolovanom údaji) lat. účt. zastar. porovnaj kvačka

číslica

číslica
cifra arab.-nem.
alfanumerický znak (znak vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.
kustoda
kustód (č. al. písmeno na označenie poradia rukopisných strán) lat. odb.
index (číselný al. písmenný znak pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.
bit (dvojková č., 0 al. 1) angl.

rozklad

rozklad 1 (rozloženie na časti, rozpad)
-lýza gréc. v zlož. sl.
dezintegrácia franc. + lat.
deštrukcia lat. chem.
analýza (r. predmetu al. javu na jednotlivé prvky, časti, na zistenie jeho vlastností) gréc.
dekompozícia (rozloženie, napr. mŕtvej hmoty, rozobranie) lat.
disociácia (r. na zložky, oddelenie, rozpojenie, rozštiepenie) lat. odb.
demontáž (rozoberanie, rozobranie strojov a pod. bez poškodenia ich častí) franc.
rozborka (rozoberanie ručnej zbrane) rus. voj. slang.
atomizácia
atomizovanie (rozkladanie, rozloženie na malé čiastočky, drobenie, rozdrobenie, trieštenie, roztrieštenie) gréc. kniž.
decentralizácia (rozkladanie, rozloženie medzi viaceré jednotky, zložky) lat.
alokácia (rozloženie, rozkladanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie; rozdelenie, rozdeľovanie medzi rôzne odvetvia) lat.
dislokácia (rozloženie, rozkladanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie) lat.
konfigurácia (rozloženie, rozostavenie, rozmiestnenie, usporiadanie) lat. odb. kniž.
spektrum (rozloženie rôznych prvkov, zložiek, jednotlivín, rozsah) lat. kniž. a publ.
diserzia (rozptyl, rozptýlenie) lat. odb.
inkoherencia (nesúsvislosť, nesúdržnosť, roztrieštenosť, rozpad) lat. odb.
mineralizácia (r. organických látok na jednoduché anorganické) lat. chem. biol.
lýza (r. spojený s rozpúšťaním organizmov a ich častí, buniek, krviniek) gréc. biol.
cytolýza (r. buniek) gréc. odb.
hemolýza (rozpad červených krviniek) gréc. lek.
erytroblastóza (r. červených krviniek novorodenca pôsobením materských protilátok) gréc. lek.
fotolýza (r. látky účinkom žiarenia) gréc. chem.
hydrolýza (r. látky, zlúčeniny jej reakciou s vodou) gréc. chem.
pyrolýza (tepelný r. látok, štiepenie zložitejších látok na jednoduchšie za vysokej teploty) gréc. chem.
histolýza (porušenie, rozpustenie tkaniva, napr. pri hnisaní) gréc. lek.
termolýza (r. zlúčeniny pôsobením tepla) gréc. chem.
disimilácia (r. prebiehajúci v živej hmote, r. organických látok na anorganické; rozloženie biol., odlíšenie, rozlíšenie rozrôznenie) lat.
implózia (deštrukcia alebo zrútenie spôsobené podtlakom) lat. chem. fyz.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 14. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.