Výsledky vyhľadávania

priehlbina

priehlbina
lakúna lat. odb.
rigol (jama, výtlk na ceste; priekopa na odvádzanie vody) hol.-franc.
garád maď. nár.
škarpa (priekopa pri ceste) tal. hovor. zastar.
lavór (vyhĺbenina, jama na ceste, v snehu) franc.-nem. slang.
mulda (ostrá terénna priehlbeň, kotlina, úžľabina) nem. hovor.
alas (kotlinka v oblasti večného ľadu s travinami a niekedy s jazierkami) angl. geol.
kyneta (p. na dne koryta rieky) tal.-franc. stav.
bogaz tur.
struga
struha (úzka pretiahnutá krasová p. so strmými svahmi, na konci zvyčajne otvorená) chorv. geol.
polje (pretiahnutá p., väčšinou uzavretá povrchová krasová zníženina s plochým nánosvým dnom) srbochorv. geogr.
tafoni (vyhĺbenina spôsobená zvetrávaním povrchu hornín) tal. geol.
rift (hlboká priekopa ohraničená zlomami, dlhá až niekoľko tisíc km) angl. geol.
graben (tektonická priekopa, priekopová prepadlina, brázda) nem. geol.
trog (údolie formované ľadovcom, ľadovcové koryto, brázda v tvare U) nór. geol.
syneklíza (veľká plochá vrásová zníženina s rozmermi až stovky km) gréc. geol.
kráter (p. na vrchole sopky, otvor, vyústenie, ústie dráhy lávy astron.; jama, napr. po dopade meteoritu, najmä na Mesiaci geol. astron) gréc.
impakt (kráter vzniknutý dopadom a výbuchom kozmického telesa a sprevádzaný premenami v okolí) lat. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
kaldera (kotlovitá p. vzniknutá výbuchom al. prepadnutím vrcholu sopky) lat.-špan. geol.
pinga
pinka (banská prepadlina, prehĺbenina v zemi, priekopa) nem.
exkavácia (vyhĺbenina, jamka) lat. lek.
foveola (vyhĺbenina, jamka, jamôčka) lat. anat.
fovea (vyhĺbenina, kruhová jamka) lat. anat.
fossa (p. na orgáne al. časti tela, jama) lat. anat.
filtrum (vyhĺbenina, jamka, prehĺbenie na hornej pere) lat. anat.
kavita (dutina, vyhĺbenie, napr. v zube po odstránení kazom napadnutého tkaniva) lat. lek. porovnaj jamaúdolie

jama

jama
loch (diera) nem. hovor. zastar.
pinga (okrúhla j.) nem.
rigol (priehlbina, výtlk na ceste) hol.-franc.
lavór (vyhĺbenina, priehlbina na ceste, v snehu) franc.-nem. slang.
sonda (umelý otvor v zemi, skúšobný vrt) franc.
šachta (zvislá úzka j. vyhĺbená hlboko pod zemou, hlboký zvislý výkop) nem. stav.
krecht (stavba, kryt na uskladnenie zemiakov, zeleniny a pod., hrobľa) nem. poľnohosp. hovor.
žumpa (umelo vyhĺbená j. na výkaly a tekutý odpad, najmä vymurovaná) nem.
kráter (priehlbina, napr. po dopade meteoritu najmä na Mesiaci) gréc. geol. astron.
impakt (kráter vzniknutý dopadom a výbuchom kozmického telesa, sprevádzaný premenami v okolí) lat. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
fossa (priehlbina na orgáne al. časti tela) lat. anat.
exkavácia (vyhĺbenina, jamka) lat. lek.
foveola (vyhĺbenina, jamka, jamôčka) lat. anat.
fovea (vyhĺbenina, kruhová jamka) lat. anat.
axila (pazucha, pazuchová j.) lat. anat.
filtrum (vyhĺbenina, jamka, prehĺbenie na hornej pere) lat. anat. porovnaj priehlbina

vyhĺbenina

vyhĺbenina
konkáva (vydutina) lat. odb.
tafoni (v. spôsobená zvetrávaním povrchu hornín) tal. geol.
lavór (jama, priehlbina na ceste, v snehu) franc.-nem. slang.
kavita (dutina, vyhĺbenie, napr. v zube po odstránení kazom napadnutého tkaniva) lat. lek.
exkavácia (jamka) lat. lek.
fovea (kruhová jamka) lat. anat.
foveola (jamka, jamôčka) lat. anat.
filtrum (jamka, prehĺbenie na hornej pere) lat. anat.
fossa (priehlbina na orgáne al. časti tela, jama) lat. anat. porovnaj priehlbina

sopka

sopka
vulkán vl. m. kniž. a odb.
guyot (podmorská hora tvaru zrezaného kužeľa) vl. m. geol.
kráter (priehlbina na vrchole s., otvor, vyústenie, ústie dráhy lávy) gréc. astron.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
kaldera (kotlovitá priehlbina vzniknutá výbuchom al. prepadnutím vrcholu s.) lat.-špan. geol.

výtlk

výtlk
rigol (priehlbina, jama na ceste) hol.-franc. porovnaj jama

žliabok

žliabok 3 (podlhovastá priehlbina v teréne)
škrap (ž. al. ryha v obnažených krasových, vápanecových horninách) chorv. geol.

vyústenie

vyústenie 1 (prechod do iného priestoru)
kráter (ústie dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
-stómia (v. orgánu von z tela) gréc. v zlož. sl.
ductus /duk-/
dukt
duktus lat. lek.
ducto- /duk-/ (kanál na odvádzanie výlučku orgánu, vývod, priechod, trubica) lat. v zlož. sl.
salpinx gréc. anat.
salpingo- gréc. v zlož. sl.
tuba lat. anat.
tubo- (párový kanál, vývod ženských pohlavných ústrojov) lat. v zlož. sl.
fistula (kanálik z chorobného ložiska do tkaniva al. na povrch tela, píšťala) lat. lek.
kloaka (otvor na tele niektorých stavovcov, spoločný vývod tráviacej, vylučovacej a pohlavnej sústavy) lat. zool.
tracheostómia (trvalé v. priedušnice navonok) gréc. lek.
gastrostómia (chirurgické v. žalúdka navonok) gréc. lek.
urocystotómia (chirurgické v. močového mechúra) gréc. lek.
ureterostómia (chirurgické v. močovodu) gréc. lek.
rektostómia (umelé v. konečníka) lat. + gréc. lek.
enterostómia (chirurgické vyvedenie čreva navonok) gréc. lek.
kolostómia (chirurgické v. hrubého čreva brušnou stenou von) gréc. lek.
transverzostómia /tranz-/ (v. priečnej časti hrubého čreva navonok) lat. + gréc. lek. porovnaj ústie

otvor

otvor
apertúra (otvorenie) lat. kniž. a odb.
pór (malý, drobný o., dutina, prieduch, škára, štrbina; drobný o. na povrchu tela) gréc.-lat.
lenticela (prieduch v kôre stromu) lat. bot.
choána (o. spájajúci ústnu a nosovú dutinu) gréc. anat.
fenestra (o. v sluchovom ústroji cicavcov, okienko) lat. zool.
hiát (medzera kosti, svalu a pod.) lat. anat.
anus (ritný o., riť) lat. anat.
ano- (ritný o., riť) lat. v zlož. sl.
kloaka (o. na tele niektorých stavovcov, spoločný vývod tráviacej, vylučovacej a pohlavnej sústavy) lat. zool.
perforácia
perforovanie (o. vzniknutý prederavením al. prasknutím dutého orgánu pri chorobe al. poranení) lat. lek.
spirákulum (o. za okom žraloka, raje) lat. zool.
ostium (o. do tela húb na nasávanie vody) lat. bot.
vizírka (o. vo dverách, zasklený, priezor) franc. zastar. hovor.
pupila (o. v opt. prístroji obmedzujúci vnikajúci zväzok svetelných lúčov) lat. fyz.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý o.) nem. stav.
vikier (o. v streche) nem.
hypeithros (osvetľovací o. v streche antického chrámu) gréc. archit.
compluvium /kom-/ (pravouhlý osvetľovací o. átria rímskeho domu) lat.
luka (lodný vstupný al. nakladací o.) ? lod.
fárung (o. na schádzanie do bane) nem. ban. slang.
kychta (horný o. šachty vysokej pece, valcové ústie, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar.
sonda (umelý o. v zemi, skúšobný vrt, jama) franc.
kráter (vyústenie, ústie dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
fulgurit (o. vzniknutý pretavením sypkej horniny úderom blesku, bleskovec) lat. geol.
katavotrón (dutina, puklina, cez kt. tečie voda do hĺbky, prepadávanie, ponor, v krasových oblastiach) gréc. geol. porovnaj medzera

ústie

ústie
delta (rozvetvené ú. rieky do jazera al. mora, rozvetvenie rieky pred ústím) gréc.
estuár (lievikovité ú. rieky, najmä do mora) lat. geogr.
liman (rozšírené ú. do mora vzduté kosou al. valom) gréc.-rus. geogr.
guba (ú. sibírskych riek do mora zabiehajúce hlboko do pevniny) rus. geogr.
kráter (otvor, vyústenie, ú. dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
istmus (úzke spojenie) gréc. lek.
kychta (valcové zakončenie, horný otvor šachty vysokej pece, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar. porovnaj vyústenie