Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
povoliť
povoliť
autorizovať
(úradne p., oprávniť, schváliť, poveriť)
lat.
kolaudovať
(p. užívanie dokončenej stavby)
lat.
odb.
koncesovať
(úradne p., oprávniť)
lat.
admin.
porovnaj
schváliť
schváliť, schvaľovať
schváliť, schvaľovať
aprobovať
(s. spis, plán a pod.)
lat.
kniž.
aklamovať
(bez hlasovania, hromadne a verejne s. rozhodnutie, uznesenie)
lat.
autorizovať
(úradne s., povoliť, povoľovať, oprávniť, oprávňovať, poveriť, poverovať)
lat.
sankcionovať
(s., potvrdiť, potvrdzovať zákon, zmluvu, rozhodnutie a pod.)
lat.
kniž.
kolaudovať
(s. dokončenú stavbu, povoliť, povoľovať jej užívanie)
lat.
odb.
homologovať
homologizovať
(s. prípustnosť použitia, spôsobilosti tech. zariadenia na základe príslušného konania)
gréc.
odb.
ratifikovať
(s. podpísanú medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne)
lat.
medz. práv.
approbatur
(schvaľuje sa, uznáva sa)
lat.
kniž. cirk. práv.
placet
(schvaľuje sa)
lat.
kniž.
porovnaj
súhlasiť 1
poveriť
poveriť
akreditovať
(p. vykonávaním činnosti, napr. diplomatickým zastupovaním, zastupovaním novín)
lat.
odb.
nominovať
(vymenovať, ustanoviť, určiť)
lat.
delegovať
(určiť a vyslať zmocneného zástupcu, delegáta, splnomocniť, zmocniť)
lat.
designovať
dezignovať
(p. funkciou, určiť, označiť, vybrať, navrhnúť niekoho do funkcie, ustanoviť)
lat.
autorizovať
(úradne p., povoliť, oprávniť, schváliť)
lat.
oprávniť, oprávňovať
oprávniť, oprávňovať
legitimovať
(o. na úkony al. nároky)
lat.
autorizovať
(úradne o., povoliť, povoľovať, schváliť, schvaľovať, poveriť, poverovať)
lat.
porovnaj
povoliť