oprávňovať

oprávňovať pozri oprávniť

povoľovať

autorizovať (úradne p., oprávňovať, schvaľovať, poverovať) lat.

kolaudovať (p. užívanie dokončenej stavby) lat. odb.

tolerovať (dovoľovať, znášať, pripúšťať, trpieť názory, konanie iných) lat.

koncesovať (úradne p., oprávňovať) lat. admin. porovnaj schváliť

legitimovať (o. na úkony al. nároky) lat.

autorizovať (úradne o., povoliť, povoľovať, schváliť, schvaľovať, poveriť, poverovať) lat. porovnaj povoliť

akreditovať (p. vykonávaním činnosti, napr. diplomatickým zastupovaním, zastupovaním novín) lat. odb.

nominovať (menovať, určovať) lat.

delegovať (určovať a vysielať zmocneného zástupcu, delegáta, splnomocňovať, zmocňovať, poverovať) lat.

dezignovať (p. funkciou, určovať, označovať, vyberať, navrhovať niekoho do funkcie) lat.

autorizovať (úradne p., povoľovať, oprávňovať, schvaľovať) lat.

ordinovať (poverovať duchovnou službou v evanjelickej cirkvi, uvádzať do duchovného úradu) lat. cirk.

aprobovať (s. spis, plán a pod.) lat. kniž.

aklamovať (bez hlasovania, hromadne a verejne s. rozhodnutie, uznesenie) lat.

autorizovať (úradne s., povoliť, povoľovať, oprávniť, oprávňovať, poveriť, poverovať) lat.

sankcionovať (s., potvrdiť, potvrdzovať zákon, zmluvu, rozhodnutie a pod.) lat. kniž.

kolaudovať (s. dokončenú stavbu, povoliť, povoľovať jej užívanie) lat. odb.

homologizovať (s. prípustnosť použitia, spôsobilosti tech. zariadenia na základe príslušného konania) gréc. odb.

ratifikovať (s. podpísanú medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) lat. medz. práv.

approbatur (schvaľuje sa, uznáva sa) lat. kniž. cirk. práv.

placet (schvaľuje sa) lat. kniž. porovnaj súhlasiť 1